Je to definitívne. Oravské ferozliatinárske závody (OFZ) v Istebnom výrobu neobnovia. Odchádzajú do Uzbekistanu. Zopakujem to, čo som napísal v reakcii na Pellegriniho podporu zbrojárskemu priemyslu:
– v prvom rade potrebujeme resuscitovať náš domáci tradičný priemysel. Textilky, sklárne, nábytkárne, strojárne, zlievárne či potravinárske závody.
– PRÁVO NA PREVZATIE ZÁVODU ZAMESTNANCAMI
Prečo by nedávno skrachovanú textilku M.I.S vo Vranove nemohli prevziať do vlastníctva jej zamestnanci?
Štát by takému podniku mohol pomôcť s prípadným oddlžením, ale hlavne v počiatočnom období by mohol pomôcť svojimi zákazkami – napríklad na šitie uniforiem pre štátnych zamestnancov.
– KRÁTKOZRAKÍ KONZERVATÍVCI
Ale toto nie je len otázka pracovných miest, ale obnovy celkovej sebestačnosti republiky a návratu života do regiónov. Dokedy si budeme nahovárať, že stačí mať koncentrovanú automobilovú výrobu v trojuholníku Bratislava-Trnava-Nitra? Ženy z východného Slovenska húfne odchádzajú mikrobusmi do nemecky hovoriacich krajín utierať zadky miestnym dôchodcom. Ich muži zase chodia na stavby do Čiech či na kamiónoch po celej Európe.
– Kde sú teraz zástancovia tradičnej rodiny, keď má vysťahovalectvo za prácou decimačný vplyv na slovenské rodiny? Ahá, viem: partička okolo Záborskej vymýšľala celé volebné obdobie nové formy šikany kvôli potratom, sektári z OĽaNO držali ústa a krok, len aby svojho šéfa udržali čo najdlhšie v hre a posledný križiak dobabral na ministerstve práce, čo mohol.
– TÁTO TÉMA MUSÍ REZONOVAŤ!
Koľko závodov musí na Slovensku ešte padnúť na ústa, aby sme si uvedomili, že toto – hospodárstvo a pracovné miesta – sú základným pilierom budúceho prežitia Slovenska? A nie potraty, nie zbrane pre Ukrajinu či predaj zmrzliny z bicykla!
Teraz to máte vo svojich rukách najmä vy.
– Na tieto problémy upozorňujem dlhodobo – nielen na Facebooku, ale aj pred fabrikami. Ak mi v septembri dáte dostatočný mandát, tak si môžete byť istí, že o obnove slovenského priemyslu a pracovných miestach v hladových dolinách budeme počuť veľmi veľa.
Artur Bekmatov,
kandidát č. 150 za Smer-SSD,
predseda hnutia Socialisti.sk
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Pán Bekmatov, raz už tu taká vaša výzva, na prevzatie krachujucej fabriky zamestnancami, zaznela a v komentároch na ňu zazneli aj otázky ohľadom jej uskutočniteľnosti. Ja vám rád dám svoj hlas, ak odpoviete, ako reálne chcete urobiť, aby:
a) fabrika prešla do majetku zamestnancov,
b) začala prosperovať.
Našim debilom to nedôjde ani keby padli všetky. Mysleli by si, že EU nás bude živiť. Veď teraz už žijú v takýchto bludoch. Už i o obranu SR sa nestarajú. Veď nás ochráni zločinecká teroristická organizácia NATO!!!
Artura Bekmatova chválim. Výborne a politicky presne v tom smere, kam by sa mala ľavica na Slovensku uberať. To ešte len uvidíte, aký nastane v septembri a októbri 2023 „útek kapitálu!“. Nemáme tu len automotive fabriky. OFZ Istebné, a M.I.S. Vranov – už sa stalo, o ďalších sa dozviete až keď brány budú pod zámkom…tak ako sa stalo pred pár rokmi vo fabrike OJALA (Fínskej) v Kriváni.
Bekmatov má návod, ale s bubnom na zajace sa neosvedčilo ísť.
Nuž ale ak chcete niečo vedieť, skúste toto
https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/07/12/co-moze-priniest-uplatnenie-troch-crt-z-ekonomickej-demokracie-pre-slovensko-letna-retro-osveta/
Podstatou zamestnaneckej samosprávy je funkčné splynutie vlastníka výrobných prostriedkov a zamestnanca – pracovníka na týchto výrobných prostriedkoch.
https://narodohospodari.sk/co-o-ekonomickej-demokracii-nevieme-a-ako-by-slovensku-pomohla-ak-by-sme-jej-tri-crty-uplatnili/
Lenže to chce politickú stranu a politika, ktorý tú iniciatívu rozvinie do zákonodárneho procesu a vo vláde na to pripraví priestor.
Inak, nenamáhajte sa, podporu som prejavil, ale do diskusií sa nepustím. Samozrejme, že volím Smer-SSD.
Ing.Peter Zajac-Vanka
Veď práve o ten zákonodarny proces ide v prvom rade a potom je tu ten ľudský faktor.
Právo na prevzatie podniku zamestnancami odporuje našej ústave, ktorá chráni súkromné vlastníctvo a právo majiteľa s ním nakladať ako chce, teda napríklad, nechať ho hniť bez využitia na prospech spoločnosti. Ergo náš štát je kapitalistický a zmeniť jeho politiku predpokladá zmeniť podstatu štát.
V rámci kapitalistického štátu zamestnanci majú právo na získanie podniku napríklad tým, že by ho odkúpili od majiteľov a stali by sa kolektívnym vlastníkom daného podniku. K tomu by ale potrebovali peniaze, znalosti a odvahu začať podnikať. Ale kapitalistickú povahu spoločnosti by to nezmenilo, pretože by rovnako ako súkromný vlastník museli produkovať za účelom zisku a nie za účelom racionálneho uspokojovania potrieb spoločnosti. Inak plno podnikov je vlastnených viacerými majiteľmi, tj. kolektívne, hoci na rozdiel od vlastníctva zamestnancov v nich nemusia pracovať.
Náš štát nesleduje politiku pozitívneho rozvoja spoločnosti, ale sa podriaďuje politike ochrany kapitálu a pre kapitál, ktorý je bez národnosti je irelevantné, či bude zarábať tu nás alebo kdesi v Ázii.
Náprava v rámci daného štátu v podstate nie je možná.
zrozumiteľnejšie sa to už ani nedalo povedať pán Manda, bohužiaľ mnohí, hoci s vysokoškolským vzdelaním to nie sú schopní pochopiť, rovnako ako nie sú schopní pochopiť, že nejde zmiešať dva rozdielne systémy spolu, vytvoriť z neho nový a očakávať, že bude životaschopný