Chceli sme sa vyrovnať „vyspelému Západu“ a zatiaľ vo svojej chamtivosti a hlúposti sme sa sami predali do otroctva a z našej nádhernej vlasti sme urobili kolóniu vydanú napospas drancovaniu „priateľov zo Západu“.
Či sa to niekomu páči alebo nie, každý dlžník je otrokom svojho veriteľa a robí to, čo veriteľ od neho žiada, len aby mu nebol spoplatnený jeho dlh. Na dlžníkov sa zvyknú nedlžníci pozerať cez prsty, neuvedomujúc si, že ak sú občanmi zadlženého štátu, sú dlžníkmi aj oni. Na Slovensku sme všetci monetárnymi otrokmi, i keď mnohí ani netušia, čo to je a že ich sloboda závisí od kondície štátnej pokladnice.
Dlžníkmi teda nie sú len občania či podniky, ale dokonca aj štáty, a je to tak preto, lebo žijeme v systéme, ktorý je postavený na dlhu. Kým my a podniky si požičiavame financie na svoje útraty v regióne svojej pôsobnosti, štát si požičiava na medzinárodnej úrovni. Hlavným veriteľom SR, ostatne ako aj iných štátov na svete, ale aj EÚ, je MMF spadajúci pod OSN a ten má pod palcom USA. V skutočnosti náš štát neriadia politici, ktorých volíme každé štyri roky, ale sú to práve USA, ktoré prostredníctvom EÚ alebo aj priamo riadia cez jednotlivých lokálnych politikov európske štáty.
V súvislosti s uvedenými informáciami je zábavné pozorovať, ako sa už desaťročia politici koalície i opozície navzájom obviňujú zo spolupráce s USA a hrajú divadlo svojim voličom. Od prevratu v roku ´89 všetci predstavitelia SR, a to bez výnimky, spolupracujú s USA a plnia ich príkazy. Ináč sa totiž ani nedá, keďže za morom sa rozhoduje o tom, kto a za akých podmienok dostane úver potrebný na chod štátu.
Mnohí ľudia sú presvedčení, že ak by prebehli predčasné voľby, ich sociálna a ekonomická situácia by sa podstatne zlepšila. Ja osobne tento názor nezdieľam. Príčinou nepriaznivého stavu v našej spoločnosti totiž nie sú politici, ale systém a politici sú len produktom tohto systému. Od roku ´89 ideme rovnakým smerom, a preto je jedno, kto bude premiérom. Kým voľby nepotvrdia zmenu systému, v našich životoch sa nič nezmení a stále budeme upadať vo všetkých smeroch nášho bytia.
Ak sa zmierime so situáciou, v akej sme sa ocitli a budeme neustále vkladať dôveru do rúk vlastizradným politikom, čoskoro sa ocitneme v úplne vydrancovanej vlasti a možno aj nahnaní do nejakej vojny. Určite sa však ocitneme v nepredstaviteľnej biede. Je celkom možné, že štát prestane vyplácať dôchodky a ďalšie sociálne dávky, že zdravotná starostlivosť bude minimálna a na vidieku celkom nedostupná. Je veľmi pravdepodobné, že ľudia budú hladovať a mrznúť, pretože bude nedostatok elektriny a plynu, čo znamená aj to, že sa nám zvýši počet nezamestnaných a tiež aj bezdomovcov. Svojou neochotou politicky sa angažovať ako národ smerujeme k bolestivému zániku.
Všetko sa dá zvrátiť. Aj nepriaznivý osud, čo by bolo tiež veľmi bolestivé a neviem, či práve preto, že ľudia si to uvedomujú, nezvolili vyčkávaciu metódu. Často počúvam, že chceme byť samostatní a o svojom štáte rozhodovať sami. Bohužiaľ, svet je usporiadaný úplne ináč, než si to väčšina z nás predstavuje a my si musíme vybrať silného spojenca. Kým nám chrbát kryl Východ, ako štát sme prosperovali, ale mnohí mali pocit útlaku, neuvedomujúc si, že kto chce využívať práva, musí plniť aj povinnosti.
Prešli sme na Západ a odrazu sme si uvedomili, že sme úplne stratili slobodu, suverenitu i kultúru a bohatstvo. Naši západní spojenci z nás neurobili rovnocenných partnerov, ale otrokov a nezriadene pľundrujú naše dedičstvo po predkoch. Nemáme žiadne práva, máme len povinnosti a je čas prehodnotiť tento stav.
Návrat k slobode a svojbytnosti by bol ťažký, plný prekážok a odriekania, ale nie nemožný. Je na nás, čo si vyberieme. V každom prípade nás čaká nevyhnutná bieda len s tým rozdielom, že kým na jednej strane nás povedie k ešte väčšiemu utrpeniu a konečnému zániku národa, na druhej strane po prekonaní prekážok prídeme k slobode a prosperite národa.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Dnes bolo zverejnené, priemerný osobný dlh jedného Slováka, tj.občana SR, je vyše deväťtisíc Eur, a to sme dobrí, treba sa vraj viac zadlžovať osobne. Inak, mýlne sa označuje „prepočtami“ na hlavu dlh štátu a verejnej správy, ten už je vyše 100 miliárd Eur, čiže ak do centa splácať, bolo by to päť po sebe idúcich rokov splácania celým štátnym rozpočtom v príjme republiky. Lenže to nie je v skutočnosti dlh jednotlivca, osobný dlh obyvateľa, to sú dlhy vlád, ktoré prešustrovali od roku 1990 vyše 5 biliónov, čiže 5 miliónov miliárd, ktoré vo finančnom vyjadrení bol v majetku ČSSR len vo výrobných fondoch a investíciách. Preto nechcú a neschvália hmotnú zodpovednosť politikov za svoje činy.
Katka má pravdu, sme zadĺžená a nesvojprávna kolónia. Národohospodári by stále vedeli, ako z toho von (nepočúvajú nás…)
Odkiaľ sú tie požičané peniaze ?
Hodnoty – vyjadrené peniazmi – sa tvoria prácou, nie ? Alebo sa mýlim ?
Čo sa stane, ak prestaneme splácať dlhy ? A začneme pracovať … teda vytvárať hodnoty …
Keď je dotrhaný sveter, netreba meniť gombíky, treba nový sveter.
Skvelý článok!
Autorku začínam mať v obľube .. 🙂
K textu len poznámky
.. tých silných nekapitalistických spojencov je menej, ako šafránu ..
.. a “ mírný pokrok v mezích zákona „, je pre politické angažovanie sa, slabou motiváciou …
Preto autor trafil kliniec presne na hlavičku ! Kto chce veľa , nemá nič !
Katka dobre si to napisala, nemam co k tomu dodat…