Parlamentné voľby v Nemecku síce prehrmeli, ale nepriniesli žiadne konečné rozhodnutie. Skôr sa situácia ešte viac zamotala a zatiaľ iba 50 na 50 sa dá predpokladať, kto nahradí vo funkcii kancelára Angelu Merkelovú. Stále nie je jasné, kto bude zostavovať vládu a dupľom nie je známe, ktoré strany budú tvoriť vládnu koalíciu. Ako sa hovorí, sú varianty. A je ich dokonca niekoľko.
Víťazom parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili kresťanských demokratov (CDU/CSU) odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) získala 25,7 percenta hlasov, tesne predbehla blok Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a jej bavorskej sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) – 24,1 percenta. Oznámil to úrad spolkového volebného komisára po sčítaní hlasov vo všetkých 299 volebných obvodoch.
Kým SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom dosiahla zjavný úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, jeho najväčší súper – únia CDU/CSU utrpela po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najväčší prepad od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu. Podľa analytikov však Olaf Scholz má väčšie šance na zostavenie vlády a obsadenie funkcie kancelára po Angele Merkelovej.
Tretí skončili Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách. Zaostali síce za predvolebnými očakávaniami, ale aj tento výsledok im takmer na 100 percent zaručuje, že určite budú vo vláde. Lepší výsledok v porovnaní s predvolebnými prieskumami dosiahli aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) – 11,5 percenta hlasov. Obe strany vyhlásili, že sú pripravení vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU a dohodnú sa s tou stranou, ktorá im predloží lepšie podmienky.
Na piatom mieste skončila ešte prednedávnom tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Nedarilo sa ani Strane Ľavica, ktorá stratila takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty.
Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov. Všetci analytici a médiá podotýkajú, že Nemecko čakajú dlhé a náročné koaličné rokovania. Niektorí predpokladajú, že koaličné rokovania potrvajú až do konca roka a vláda bude vytvorená možno pred Vianocami. Čo sa týka volebnej účasti, bola prakticky na rovnakej úrovni ako počas minulých parlamentných volieb: 76,6 percenta – oproti 76,2 percenta v roku 2017.
Nemeckí analytici a médiá podotýkajú, že pre tesný výsledok vlastnú vládu chcú zostaviť obaja kandidáti na spolkového kancelára dvoch najväčších politických subjektov – Olaf Scholz zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka a Armin Laschet z Kresťanskodemokratickej únie. Scholz i Laschet sa teraz budú snažiť presvedčiť na spoluprácu stranu Zelených a stranu Slobodní demokrati. Zelení sa tradične prikláňajú k sociálnym demokratom a FDP zasa k únii CDU/CSU. Avšak obe strany nevylúčili, že pôjdu inou cestou. Podľa analytikov, ďalšou možnosťou na zostavenie vlády je zopakovanie doterajšej „veľkej koalície“ tvorenej úniou a sociálnymi demokratmi, ktorá viedla Nemecko počas dvanástich zo 16 rokov Merkelovej vo funkcii kancelárky.
Medzinárodné reakcie v súvislosti s výsledkami volieb v Nemecku sú zatiaľ stručné a opatrné, pretože nik nevie, akú vládu nakoniec zostavia v krajine. Najpesimistickejšie ohlasy prichádzajú z Ruska, kde sa analytici zhodujú na tom, že prakticky na 99 percent je jasné, že vo vláde bude aj strana „Zelených“, ktorá sa v ostatných rokoch premenila na tvrdo rusofóbnu stranu a je zúfalým odporcom sprevádzkovania plynovodu Severný prúd-2. Dokonca sú obavy, že „Zelení“ získajú kreslo ministra zahraničia, čo by mohlo značne zhoršiť vzťahy medzi Moskvou a Berlínom. Zatiaľ sú to iba dohady a zostavu novej nemeckej vlády by asi ťažko uhádol aj samotný Nostradamus. Nuž, nechajme sa prekvapiť.
