Po prevrate v roku 1989 ostala veľká časť občanov bez politickej reprezentácie. Nevítali nové pomery, novú elitu, ktorej politickým heslom bolo: „dosť bolo diktatúry proletariátu!“. Netešili sa na zmeny, o ktorých ani noví lídri nič nevedeli. Netúžili po západnom entertainmente a pravom kaviári s originálnym francúzskym šampusom. (Neviem si ani spomenúť na baníka či sústružníka, ktorý by emigroval na Západ -na rozdiel od plejády spisovateľov, hercov a spevákov).
Títo ľudia osireli. Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS a „zúfalá“ nomenklatúra sa vystresovaní starali najmä o to, ako si zachrániť vlastnú kožu. Po prvotnom strese, s užitočným politologickým vzdelaním, rýchlo zistili, že sa môžu živiť „prenájmom“ proletariátu. Nový režim potreboval „sociálny mier“ na svoje transformácie, rozumej privatizáciu, reštitúcie, klerikalizáciu, komercionalizáciu a likvidáciu štátneho vlastníctva v bankovej sfére, strategických odvetviach a vo veľkoobchode.
„Proletariát for lease“ bol jedinou možnosťou nomenklatúry bývalej štátostrany, ako si v nových politických zachovať poslanecké mandáty a prípadne získať šancu zapojiť sa do rozkrádania socialistického majetku. Preskočme postupne Širokého poprevratovú KSS, Weissovu SDĽ, Spoločnú voľbu a do zabudnutia vedúce hnutia esdéeláckych zombie Ftáčnika, Schmögnerovej, a večne živého grófa Draculu, Petra Weissa…
Vcelku úspešne, leasing „ľudových voličov“ preberali spolu s nimi aj osmašesťdesiatnici V. Mečiara. Chvíľu zobrali túto politickú úlohu až tak vážne, že prečúrali aj SDĽ. A pani Allbrightová/Korbelová musela zorganizovať križiacke ťaženie na „odstránenie čiernej diery v strednej Európe“.
Zahraniční poradcovia, miestni politológovia, však následne s hrôzou zistili, že zlyhanie SDĽ a izolácia HZDS umožnili revival účasti komunistov v parlamente. (Napriek niekoľkým šikovným poslancom však mizerné vedenie KSS nedokázalo príležitosť chytiť za pačesy.) Veľký elektorát, ideologicky mnohokrát prefackovaný a ešte viackrát zneužitý, sa mohol stať „tvrdou päsťou“, ktorá teoreticky mohla buchnúť po stole a vážne poškodiť zahraničné záujmy a idylu domácich reštituentov a privatizérov. Hľadali šikovného lídra: Z pohrobkov SDĽ a HZDS vyčnieval (-a) Róbert Fico! Pozbieral trosky oboch strán (najmä tie mladšie, činorodé), a prihlásil sa „správnym“ SMERom k dedičským nárokom na prenájom proletárskeho elektorátu. Jeho pragmatizmus a profesionálny (právnicky) sklon ku kompromisom ho doviedol k veľkému politickému úspechu. Príliš zosilnel a svojou snahou stabilizovať republiku/štát začal ohrozovať záujmy zahraničných bánk a koncernov. Keď dokonca začal uplatňovať veto na návrhy Európskej komisie, „dostal po prstoch“. Či kauza „Kuciak“ bola organizovaná vrátane „exekúcie“ protagonistu, alebo len zahraničné agentúry, kompradorské politické strany a tretí sektor využili situáciu, ostane zrejme navždy záhadou. (Akou je napr. smrť M.R. Štefánika alebo Jana Masaryka…).
Perónistické hnutie však ostalo, aj po „kuciáde“, hegemónom ľavice na Slovensku. A to napriek tomu, že sa nikdy ideologicky ľavicovo neidentifikovalo (na „orientáciu voličov“ museli stačiť sociálnodemokratické deklarácie strany mierneho pokroku v medziach zákona). Nateraz však sledujeme jeho rozštiepenie, odchodom Pellegriniho pragmatikov (nedá sa nespomenúť, že to isté sa prihodilo I. Matovičovi s E. Hegerom…) V oboch prípadoch však materské strany postupne eliminujú odštiepencov. Zdá sa, že na politiku bez ideológie, jamky na lícach či poslušnosť americkej ambasáde nepostačujú.
Vedenie KSS nemá kapacitu (a schopnosti) na prevzatie proletárskeho elektorátu. Len „obchoduje“ svoje desatiny percent…
Hlas ako separatistické zoskupenie SMERu nemal prevziať akú ideológiu (nemá ju ani „materská“ strana). Je to hlúčik poslaneckých a ministerských postáv, ktoré svoje oportunistické nádeje vidia nádejnejšie v aliancii s Progresívnym Slovenskom (než v tlupe vedenej R. Ficom). V rukách hlúpych projektových manažérov volebných agentúr Pellegrini a his boys vyrábajú hlúposť za hlúposťou. A myslím, že budú nakoniec mať problém sa vôbec do parlamentu dostať. (Navyše T. Druker, s podporou izraelsko-slovenskej obchodnej komory cíti príležitosť ísť do súťaže o líderstvo s. P. Pellegrinim).
Okraje proletárskeho elektorátu obhrýza aj Dankova „aliancia“ pod hlavičkou SNS. Väčším konkurentom je však M. Uhrík a Republika. Pragmatický líder konkuruje na mnohých miestach (mier na Ukrajine, reforma EÚ, štátna podpora proti inflácií a hypotečným rizikám) R. Ficovi.
Paradoxne však práve to, koľko voličov získajú „pronárodné“ SNS a Republika (či prekročia 5 % a o koľko) rozhodne o tom, kto bude zostavovať vládu…
Pani Čaputovej a Lájošovi Ódorovi vrásky robia aj policajní fanatici, ktorí voľby radikalizujú, resp. do zostavenia vlády vnášajú problém „kto vyhrá vojnu gangov“ (Matovič, Lipšic, Hamran vers. Fico, Kaliňák, Gašpar). Nebyť existenčného strachu, možno by – vzhľadom na tragický stav štátu – nebolo nezmyselné nechať SMER vládnuť, a nechať ho tak spáchať politickú samovraždu….
Ak Smer vládu zostaví, je vážnym rizikom, že „pragmatici“ Roberta Fica sa vydajú Tsyprasovou cestou. Nechcem ani pomyslieť, aké stopy na slovenskej ľavici by takáto opakovaná zrada (v stopách SDĽ) zanechala.
Takže slušní ľudia na Slovensku majú ťažkú dilemu. Môže ich po voľbách čakať pseudoľavicová vláda Progresívneho Slovenska, vláda kaviarenského liberalizmu. Alebo sa štyri roky budú zobúdzať s obavou, či Fico už „kľakol“ a líže čižmy európskym, americkým a izraelským bankám a koncernom…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Čo je „proletársky elektorát“? Mohli by ste to nejako zadefinovať pre Slovensko a rozviesť podrobnejšie? Neporozumel som.
Proletariát (ako politická opozícia patriciátu) je pojem z fungovania Rímskej ríše. S historickým vývojom sa menili aj názvy (feudáli/poddaní, kapitalisti/robotníci, oligarchovia/zamestnanci). V Ríme boli definovaní, ako tí, čo sú nemajetní, nemajú nič, okrem svojich detí. Proletársky elektorát aktuálne na Slovensku tvoria nemajetní, odkázaní, zamestnanci a remeselníci, ktorí si uvedomujú svoje postavenie a svoje záujmy. (Na rozdiel od skorumpovaných bielych límcov a parazitickej strednej triedy, simulujúcej „dobré“ postavenie). Ono aj uvedomenie si vlastnej situácie, si vyžaduje určité životné skúsenosti a občianske vzdelanie…Preto, je „proletársky elektorát“ (bez mladých voličov, až na výnimky) tvorený vekom strednými a staršími voličmi. Reziduálni voliči „pamätajúci si socializmus“ rýchlo vymierajú, ale masívna režimná propaganda bráni mladým voličom rozumieť situácií. Bankrot ponovembrového režimu im postupne otvára oči. Mladší voliči národnej režimnej opozície sú tiež časťou „proletárskeho elektorátu“ (…Republika a SNS obhrýzajú jeho okraje….)
Ja predsa len vnímam posun SMERu viac doľava po odchode skupiny Petra Pellegriniho a najmä Petra Kažimíra, na ktorého ja mám mimoriadne negatívny názor. Mimochodom, Petra Kažimíra do SMERu posunul Peter Weiss, čo bol zrejme obchod za zlikvidovanie ODA. Spolu s Weissovou trafikou veľvyslanca. Ten posun SMERu doľava je viditeľný najmä v tom, aký priestor v strane dostáva Ľuboš Blaha.
Syriza na čele s Tsyprasom to síce nezvládla, čo ale neznamená, že keby bol na čele odolnejší líder, že by sa jej to nemohlo podariť.
… a nezvládne to ani Smer. Je fascinujúce, ako volič nepočúva, nevníma, čo hovorí Robert Fico, ktorý verejne dlhodobo vyhlasuje, že je presvedčený sociálny demokrat, chcel byť v jadre EÚ, verný NATO. Podľa potreby dostáva Smer od svojich predstaviteľov rôzne prívlastky. Ak sa zrovna hrajú na ľavicu, vytiahnu k tomu ešte Blahu. Lebo sa pasuje za slovenského Che Guevaru. A ktorého osud je predvídateľný – poslúžený, pokrčený, obetovaný. A ľavičiari nedbajúc na slová a činy Roberta SocDemáckeho, toho času slovenského (Smer – SSD), slepo opierajú svoju túžby k odchodu z európskych a transatlantických štruktúr do – voľby Smeru. Liahne Lajčákov, Korčokov, Naďov, Šimečkov, Zalov, Pellegriniovcov, Kažimirovcov, Šefčovičov, Maďaričov… až po Beňovú.
A vraj je Fico vplyvný politik. A nik ho nepočúva. Komunisti, socialisti, ľavičiari 30 rokov stále čakajú, že v kapitalizme niekto niečo urobí za nich. Dokedy?
Sani, vynikajúci komentár! Bohužiaľ ľudia sa nechcú pozrieť pravde do očí a stačia im roky opakované a nikdy nesplnené predvolebný sľuby. Nechápu, že sme sa stali kolóniou a že ten, kto chce vládnuť kolónii musí spolupracovať s kolonizátorom. Smer je krásnym príkladom falošnosti, ale mnohým Slovákom vyhovuje a nedochádza im ani to, že Blaha svoju úlohu hrá perfektne. Skutočne sociálne cítiaci človek by v sociálno-demokratickej strane nezotrvával.
Európania sa ešte vždy považujú za výkvet ľudstva a poväčšine nepovažujú ostatné rasy za intelektuálne rovnocenné. Dnes sme svedkami oslobodzovania sa afrických štátov spod neokolonializmu západu, ale našim ľuďom nedochádza ani to, že postavenie nášho národa je rovnaké ako postavenie afrických národov. Ako by aj mohlo, že?
Asi prejde ešte veľa času kým pochopíme, že naše myslenie nás drží v okovách poníženosti a podradenosti
Sani, viete navrhnúť alternatívu k EÚ?
Ani mne sa EÚ nepáči, pretože len sčasti je integračným zoskupením, s európskou deľbou práce (čo malo pozitívny vplyv na náš ek. rast), ale je zároveň aj impériom zopár západných krajín ako centrom a obslužnou perifériou.
Lenže alternatíva žiadna nie je, ak rozumiete ekonomike. Laické gestá nič neriešia. Preto toto je u Smeru v poriadku.
NATO nie je v poriadku, treba sa usilovať o vystúpenie, zrušenie, aj keď je to málo reálne. Nuž, zo strany Smeru – ako pred každými voľbami, strany nasľubujú všelčo.
Perfektný článok! Nádherný príklad, ako povedať veľa a nepovedať nič. Vie vlastne autor, čo tým chcel povedať? Z tohto článku čitatelia nebudú ani o zlomok percenta múdrejší. Žiaľ.
za svoj komentár máte u mňa palec hore
Neviem, kde sa stratil môj komentár, v ktorom som odpovedal na otázku „čo je proletársky elektorát?“. Nechcem komentovať diskusiu ( „poznám svojich papenheimských“… z bitky na Bielej hore), no chcem poďakovať Rakytníkovi! Autorským cieľom, naozaj nebolo myslieť namiesto svojich čitateľov. Len som chcel, aby čitatelia rmysleli…
Poz.redakcie: komentár bol v spame, už je uverejnený. Ospravedlňujeme sa.
Jurko, je to pekný príspevok, najmä z pohľadu hodnotenia vývoja politických strán a ich politiky zneužívania proletariátu na Slovensku po 89, vývoja, ktorý v týchto „predčasných“ voľbách vyústil do dvoch možností, z ktorých ani jedna nie je naplnením záujmu proletariátu.
Uvedený stav je nepochybne vyvolaný nie len určitou historickou traumou z neúspechu komunistického hnutia, ktorý pravicové sily spolu s bývalými pracovníkmi Ústavu marxizmu leninizmu ÚV KSS na čele s jej vedeckým tajomníkom P. Weissom premenili na ideológiu sociálnej demokracie, t.j. na ideológiu nemožnosti opätovného budovania komunistickej spoločnosti, ktorú dodnes šíria v spoločnosti.
Tomuto pravicovému ideologickému tlaku sa KSS dodnes nedokázala vzoprieť a rovnako ako Smer, či Hlas, ani KSS nemá ideológiu, ktorá by proletariátu ukázala, akým smerom sa má uberať, a preto je proletariát aj dnes stále len „proletariátom na leasing“.
Záver Tvojho príspevku o dileme, ktorú majú pred sebou „slušní“ ľudia iste nie je správny, pretože pokiaľ ide o „slušných“ ľudí na Slovensku, tak jedna časť z nich nemá obavu z kaviarenského liberalizmu, veď ho sami pestujú a druhá časť nemá žiadne obavy z Ficovho „pokľaknutia“ pred zahraničnými bankami, pretože odtiaľ očakávajú skôr pomoc.
Dilemu v dnešných voľbách môžu mať len skutoční ľavičiari, ktorí sú na strane proletariátu, lebo len oni vidia negatíva jednej aj druhej voľby.
K odvolávaniu sa na obhajobu záujmov proletariátu. Myslím, že práve v tomto KSS, či ľavica musí dospieť k ideovému posunu.
K uskutočneniu revolučnej premeny spoločnosti potrebujete okrem adekvátneho programu aj spoločenskú silu (motor), schopný takúto premenu uskutočniť.
Boli niekedy kaviarenskí ľavičiari medzi tým proletariátom, ktorého záujmy chcú brániť? Dnes tí najchudobnejší, ktorí nemajú čo stratiť, sú väčšinou lumpenproletariátom, s ktorým žiadnu revolúciu neurobíte.
Komunisti do veľkej miery vsádzajú na najchudobnejších (napr. KSS to má aj na webstránke), jeden čas dokonca sa pokúšala osloviť Rómov.
…
Keď Marx hľadal takúto silu pri premene kapitalizmu na socializmus, obrátil sa na robotnícku triedu nielen preto, že bola nemajetnou, ale hlavne preto, že išlo o silu, spojenú s najmodernejším spôsobom výroby, priemyselnou pásovou výrobou. Fordove pásy disciplinovali a organizovali robotnícku triedu, zároveň ju nútili sa vzdelávať, kvalifikovať.
Marx pochopil, že sa stretli záujmy RT a dejinného vývoja pre 20. st.
…
Lenže vznikom socializmu a vznikom socializovaného kapitalizmu, sociálneho štátu, štátu blahobytu, konzumného kapitalizmu boli naplnené záujmy RT a tým sa jej historická úloha skončila. Robotníkom patrí veľká vďaka za splnenie tejto historickej úlohy, ale ich úloha tým skončila.
Išlo tam o zhodu záujmov doby a RT, ktorá dnes neexistuje. Je zbytočné vtyplakávať nad tým, kam sa stratili robotníci.
Poznám dobre myslenie robotníkov, pohybujem sa v tom prostredí. Zakladal som Robotnícke fórum a bol aj pri založení ZRS.
…
Pri hľadaní revolučného subjektu, motora, sily, schopnej uskutočniť revolučný prevrat dnes treba hľadať silu, ktorá je spojená s najrevolučnejším, najmodernejším spôsobom výroby. A záujmy ktorej sa pre dnešnú dobu zhodujú so záujmami civilizačného pokroku.
V globálnej dobe takou silou je Čína. Jej záujmy sa dnes zhodujú so záujmami spoločenského pokroku. Nemusí byť ideálnym subjektom, ale dôležitá je zhoda záujmov.
…
Som zvedavý, či ma za tieto slová zase niekto bude vyhadzovať z diskusie, ako sa to stalo v DAV2 :-).
Milan máš dišpenz (aj na DAV2)…!
Myslím, že sa dopúšťaš pojmovej mystifikácie: proletariát = robotnícka trieda. Ide o chybu prekladu „arbaiter“ alebo „working class“ nie sú iba robotníci, ale sú to „tí, ktorí pracujú“, rozumej živia sa vlastnou produktívnou prácou. Tým nechcem spochybniť, že K. Marx správne identifikoval, že v čase kedy odvodil základné ekonomické zákony, tvorili manuálne pracujúci dominantnú časť proletariátu. Ani „moderný preklad“- zamestnanci nie je korektný. V imperialistickom štádiu sú „zamestnanci“ korporácií a bánk, korupčne angažovanou, časťou buržoázie. Aj Tvoj príklad „Číny“ spochybňujem: Čína je ešte stále v etape extenzívne sa vyvíjajúcej industriálnej (kapitalistickej) spoločnosti. Možno Ťa pletie „partnerstvo“ grunderov a nomenklatúry (v konfuciánskej transformácií sa však personálne stále viac stotožňujú).
Hľadanie „politického subjektu“ je v transformačnom chaose westernizovanej postkoloniálnej imperialistickej civilizácie zložité. Mám názor, na ktorý je v takejto odpovedi málo miesta. Aj keďdominujúca technológia a proletárske postavenie jeho „working class“ niečo indikujú…
Juraj, ja som o proletariáte a RT hovoril oddelene v rôznych súvislostiach. O proletariáte v súvislosti s Vašimi pokusmi obhajovať jeho záujmy. Ja tento pojem nepoužívam, zdá sa mi nevhodný pre dnešnú dobu. Prehupli sme za hranice triednych foriem, do silnej občianskej spoločnosti a väčšina ľudí sa radšej bude cítiť súčasťou občianskej spoločnosti ako proletariátu. A tí najchudobnejší, ktorí sa k nemu budú hlásiť, majú nulový revolučný potenciál.
A v globálnej civilizácii by skôr išlo o delenie bohatý Sever, zlatá miliarda ako patricijovia, chudobný Juh ako proletariát.
…
RT som spomenul v súvislosti s Marxom, keď hľadal revolučnú silu. Na to som položil dôraz, definovanie rozdielov medzi RT, Pracujúcimi a proletariátom ma nejako nezaujímalo.
K Číne. To, čo si napísal, platilo pred pár desaťročiami, dnes Čína je vedúcou silou digitálnej ekonomiky, každých 10 rokov urobí veľký kvalitatívny skok. USA sa ju preto pokúšajú zastaviť a lobujú proti nej po celom svete, že ide vyrobiť parný stroj? 🙂
Je vedúcou silou aj zelenej ekonomiky, za 10 rokov v tomto smere urobila obrovský skok.
Nuž, pri prihláseniu sa ku Avantgardnej komunistickej internacionále by som dal dve podmienky:
Uznať klasický socializmus za plnohodnotný socializmus
Uznať socialistickú Čínu za vedúcu silu svetového socializmu a zjednotenej globálnej civilizácie.
Tí, ktorí by nesúhlasili, nech sa hrajú na svojom malom piesočku.
Dúfam, že diskutujeme, vedieme polemiku, a nie konfrontáciu (ja mám tendenciu vyjadrovať sa expresívne – takže je to akési ospravedlnenie vopred…). Nepridŕžam sa mechanicky „marxizmu“, ale Tvoje tvrdenie o bohatom Severe a chudobnom Juhu je rezignáciou na princíp, že triedy majú definované postavenie v technológií (kultúre v širšom zmysle slova). Tvoja definícia vychádza z „postavenia“ triedy v konzume… Akoby trieda bola „spotrebným družstvom“ ?!?
Konflikt medzi Západom a Čínou je sporom o suroviny, trhy a zisk. Nie je súťažou o líderstvo v digitalizácií, digitalizácia je priestorom konkurencie, nie cieľ…
Zánik tried, ako ho identifikuješ, v imperialisticko-kapitalistickom štádiu civilizácie je nelogický! To, že sa konzum stáva dôležitejší, ako výroba (kšeft dôležitejší, ako tvorba nových hodnôt) je ilúzia, propagandistická ilúzia podobná klasickému „ópiu“, určenému masám (náboženstvu)….
Eugenické projekty regulácie (likvidácie) populácie (greendeal, pandémie, vojny) sú takto propagandisticky kryté. (Aby sme sa všetci nažrali, musí nás byť menej!)
„…Prehupli sme za hranice triednych foriem, do silnej občianskej spoločnosti…“ tvrdíš. Podľa mňa šíriš ilúziu globálnej demokracie, ktorá nemá triednu štruktúru. Ergo, sme si v globálnej civilizácií, všetci rovní. Ja s Rothschieldom, Ty s Von Layenovou, indický pária so saudskoarabským šejkom… Dokonca máme súc „prehupnutí“ rovnaké záujmy a ciele…
Neprehliadam tendencie, ktoré sú progresívne, iba upozorňujem, že bez zmeny systému bude „Avantgardná komunistická internacionála“ iba zakuklená scientologická NWO. Riešiť transformáciu, ktorú si technologická zmena vyžaduje, likvidáciou „nadbytočnej populácie“ je neofašizmus, ktorý je iba dobovou (súčasnou) metastázou buržoázneho režimu…
Juraj, netvrdím, že triedna štruktúra spoločnosti zanikla. Skôr by som povedal, že tu síce existuje, ale pre ľudí už nie je rozhodujúca, dôležitá sa stáva občianska spoločnosť, občianski kandidáti. Tak ako dnes existujú vo svete aj prvobytné kmene, feudálne spoločnosti, ale nie sú rozhodujúce pre vývin civilizácie.
Nehovorím teda, že tu niet tried a triednej štruktúry. Len to, že sme sa ocitli v globálnej beztriednej epoche (po triáde troch triednych systémov: Nevoľníckeho, Kapitalistického, Socialistického – ako zavŕšenia a prechodu k beztriednosti) a pri formulovaní programov je potrebné to mať na zreteli. Myslieť v politickej praxi ešte aj na triedny princíp, ale vo vzťahu k občanom ho už nezdôrazňovať. Preto by som ani nepoužíval pojem proletariát.
…
Aj to je jedna z príčin slabej príťažlivosti KS, že sa nevyvíjali s výrobno-ekonomickým procesom, zmenou spoločenskej objednávky prechodom do úplne inej epochy,. Nemôžeme používať ten istý slovník ako Marx alebo Lenin, ale používať ich metódy..
Nuž, v globálnej a komunistickej civilizácii si budeme všetci rovní. Tým, že upustíme od kapitalistickej šablóny, ktorá ľudí podľa majetku a peňazí triedi na smotánku, elitu a plebs, úspešných a neúspešných, socky. Hodnotí ich teda vertikálne.
Komunizmus znamená aj zrušenie takéhoto triedneho chápania človeka, ktoré nedáva priestor individualite, špecifikám, pretože ma núti robiť to, čo masa, aby som sa zaradil medzi elitu alebo strednú triedu.. To je popretie slobody výberu, slobodného uplatnenia svojich potrieb. Niekto potrebuje väčší dom, tak bude viac pracovať, aby si naň zarobil. Ale niekto potrebuje viac času na štúdium, bez ohľadu na majetok. Ako napr. Diogénes v sude.
…
To prináša skutočnú slobodu, tvorivosť, vyššiu efektivitu ľudskej činnosti, rozmanitosť ako podmienku efektívnej deľby práce. Teda v komunizme žiadna rovnakosť, žiadna majetková rovnakosť, ale práve rozmanitosť . Majetok a peniaze prestanú hrať úlohu v hodnotení človeka. Skôr jeho sociálny prínos, nie jeho peňaženka, ako si aj Ty naznačil.
…
V tomto zmysle aj tzv. sociálny kredit nemusí byt zlou ideou, len ju treba dobre sformulovať, aby to nebolo zneužívané. Ja sám som pred nejakými 10 rokmi pri pohľade na parazitujúcu časť spoločnosti, to je jedno, či vyhýbajúcich sa práci, alebo bohatých parazitov som myslel na potrebu idey sociálnej hodnoty človeka.
…
Globálna demokracia. Nuž, tak ako všetky sociálne formy, aj globálna spoločnosť môže byť tak demokratická ako aj autoritatívna. Preto je vhodné dopredu dôsledne premyslieť jej charakter, princípy.
Ale v každom prípade by znamenala prínos oproti súčasnému stavu.
1. Dnes totiž globálnu ekonomiku neriadi nikto transparentný, demokraticky volený, ale temné sily z pozadia, napr. Sorosovci. Transparentná globálna správa, čo ako slabá, by bola nesporným pokrokom, pretože by bola vždy vymeniteľná. Temné sily v pozadí však nikto nevie ani kontrolovať ani vymeniť. Ak si prečítame titulky v novinách, hovoria, či sa podarí BRICS zmeniť dnešný svetový poriadok podľa pravidiel USA. Nuž, antiglobalisti prakticky bojom proti utvoreniu globálnej správy podporujú práve tento imperiálny svetový poriadok podľa pravidiel USA.
2. Kvalitatívna zmena spoločenskej formy, napr. od kmeňovej k mestskej (a triednej), od mestskej k národným štátom, bez ohľadu na to, že nová forma mala často podobu diktatúry, bola vždy pokrokom v rozvoji ľudských slobôd, práv a blahobytu.
3. Globálna deľba práce v rámci celistvej globálnej formy odstraňuje antagonistickú konkurenciu, nahradzuje ju spoluprácou. Tým odstraňuje aj potrebu armád, vojen a nesmierne tým šetrí nákladmi. Čo by znamenalo odstránenie hrozby zániku civilizácie rozpútaním tretej svetovej. A tá hrozí každú chvíľu. Ten, kto chce zachovať súčasný stav, je spoluzodpovedný za hroziaci zánik civilizácie.
Je skutočne možný zánik vojen? Dejinnný vývoj ukazuje jasne, ak sa konkurujúce si nepriateľské subjekty spojili do nového celku, konkurencia bola vymenená za vnútornú deľbu práce. Viď zmenu civilizácie mestských štátov na civilizáciu národných štátov.
Milan, obávam sa, že ohlásenie „beztriednej spoločnosti“ je (aj bez marxistickej terminológie) metafyzika (ako nevedecká metóda)! Naozaj chceš argumentovať, že strážení delegáti Davoského WEF, v špeciálnej zdravotnej starostlivosti, ubytovaní v Hiltonoch, medzi ktorými sa pohybujú v lietadlách so vstavanými bazénmi sú „na jednej lodi“ s pakistánskymi chlapcami, šijúcimi fejkové módne šaty… dokonca, že majú spoločné záujmy! Metafyzika tvrdenia, že feudálne spoločnosti nemajú vplyv (cit. „“nie sú rozhodujúce pre vývin civilizácie“…) je tiež evidentná. Holandská a dánska kráľovná, anglický kráľ, španielsky, švédsky kráľ, saudský šejk naozaj nemajú vplyv? Rothschieldovci nie sú dediční vládcovia finančného impéria? A nemajú vplyv?
Potom triedy existujú, len ich nemáme spomínať…A pripušťajúc ich existenciu máme očakávať „že upustíme (?!?!?!) od kapitalistickej šablóny“… Nerozumiem tomu, a dokonca si myslím, že sa tomu ani nedá porozumieť. (napríklad, ešte jeden príklad: „žiadna majetková rovnakosť, ale práve rozmanitosť . Majetok a peniaze prestanú hrať úlohu v hodnotení človeka“. Teda majetková diferenciácia, ktorá nebude mať význam?!?!?!
Juraj, nie celkom rozumiem tomu o rovnakých záujmoch oligarchov a pakistanských chlapcov. Ja o ničom takom nehovorím, je to otázka metódy, ktorú používame pri analýze.
…
Zdá sa mi podivné odvodzovať od toho, že Spojené kráľovstvo, Holandsko, Spanielsko, ap. majú kráľa, že ide o feudálne spoločnosti. A Saudi nemajú vplyv preto, že sú feudálnou spoločnosťou, ale preto, že sú ropnou veľmocou. Nehovorím ale o vplyve, ale o tom, že feudálne spoločenstvá nemajú rozhodujúci vplyv na pohyb civilizácie.
Môžeme sa baviť o arabských feudálnych spoločnostiach,. Ani ich veľké ropné bohatstvo však z nich nedokáže urobiť lídrov civilizácie, jednoducho v inej epoche na to majú nulový potenciál.
…
Juraj, ja ako marxista sa nepohybujem v subjektívnych domnienkach, ale v objektívne danej štruktúre. Určitej výrobno-technologickej úrovni zodpovedá určitá epocha (prvobytná, otrokárska, kapitalistická, socialistická, globálna), ktorej charakter vo všeobecnosti determinuje charakter procesov. Nič na tom nezmení ani to, že v danej epoche prežívajú pozostatky starých foriem, tie jednoducho už nie sú pre dianie určujúce. Vplyv môžu mať, ale nie sú určujúce.
….
Preto hovorím, že to, že tu pretrváva triedna štruktúra a existujú ešte triedy, v myslení ľudí už nezohráva rozhodujúcu úlohu. Rozhodujúcu, hovorím, nehovorím, že to nemá určitý vplyv. Toto je dôležité pochopiť aj pre KSS pre volebný úspech, zmeniť aj slovník, postoje, uvoľniť sa zo straníckeho a triedneho zovretia do pohodovejšej pozície.
Prečo nejdete medzi ľudí, robotníkov, po dedinách – a skús tam v každej vete spomenúť proletariát. Jedenkrát, dvakrát možno zaujmeš, potom si Ťa prestanú všímať.
…
Inak, dosť ma prekvapuje to trvanie na tvrdom triednom postoji, keď ho v praxi nikde nevidím. Bojujete proti liberálom, demokratom, globalistom – len nie proti kapitalistom. To je predsa triedny princíp, len ho neuplatňujete.
Treba si to ujasniť.
Slovensku hrozí, že tu nakoniec vládu zostavia a budú vládnuť kapitalistickí progresívci, so všetkými ich deformáciami chápania progresu. Pretože ich bude voliť najmä mládež, pre ktorú je Progres prirodzený a ľavičiari zase budú vyplakávať, akí sú ti voliči hlúpi.
…
Problém nie je ani tak vo voličoch, ale v tom, že na ľavici neexistuje alternatíva, progresívna a liberálna strana, ktorá by bola schopná v zmysle skutočného progresu prekročiť horizont kapitalizmu. KSS je konzervatívna, Smer lavíruje v rámci konzervatívno-liberálnej-národno-európskej roviny, Hlas dospel len k liberálnemu kapitalizmu.
Nuž a progres v rámci starej formy, môže ísť len do šírky, nie dopredu zmenou systému, vymýšľaním rôznych nezmyslov.
…
Chýba tu ľavicová strana, ktorá sa plne prihlási k spoločenskému pokroku, progresu. k liberálnemu a demokratickému socializmu a komunizmu, ktorá sa plne prihlási ku ekonomickej globalizácii, k medzinárodnej a globálnej deľbe práce a spolupráci, k svetu bez armád a vojen ako výsledku globálnej deľby práce. Čím sa odstráni hrozba zániku ľudskej spoločnosti na Zemi v dôsledku globálnej vojny.
Ľavica vždy bola spojená s pokrokom, progresom, veľkými kvalitatívnymi zmenami.
Určite, sú tu obavy, neistota z veľkých zmien, pred ktorými stojí civilizácia.
…
Vraj globalizácia zničí národné štáty, národy, národnú kultúru. Nuž, pozrime sa do dejín. V prvobytnej spoločnosti, za neandertálcov bola suverénom rodina, rod . Spojila sa do kmeňov, mestského štátu, národného štátu. Vari stratou suverenity zanikla? Nie, je chránená zákonmi a aj keď má len obmedzenú suverenitu, má sa lepšie ako za neaandetálcov.
Podobne mestá. Niekedy boli suverénmi, sebestačné ako mestské štáty. Ako však postúpila deľba práce, v rámci vyššej PP a efektívnosti sa mestá spojili do národných štátov. Mestá stratili značnú časť suverenity, ale nezanikli, majú svoju správu, financovanie, darí sa im lepšie ako v stredoveku, kedy medzi mestami zúrili vojny.
Preto ani globalizácia neznamená zánik národných štátov, ale ich záchranu. Globálna deľba práce si vyžaduje rozmanitosť, národné špecifiká.
Naopak, antiglobalisti si neuvedomujú, že zachovávaním súčasného stavu podporujú americký imperializmus, temné sily v pozadí, ktoré dnes riadia svet. Pretože globálna ekonomika si vyžaduje globálnu správu a ak jej niet, je tu priestor pre jej správu temnými silami amerického imperializmu.
Európske myslenie však v tomto smere úplne zdegenerovalo, buď sa orientuje na kapitalistický progres a teda americký imperializmus, alebo na antiglobalizmus, čím znovu podporuje americký imperializmus.
Čuduje sa potom niekto, že EÚ je úplne ovládaná USA?
Nie je žiadna pochybnosť o tom, že absentuje pokroková politická iniciatíva. Pochybnosti vzbudzuje názor, že by mala byť liberálna…
Liberalizmus (heslo vo Wikipédií považuje za liberálov M. Thatcherovú, von Hayeka – chýba už len Pinochet…) sa, od Roosevelta, ktorý „liberalizmom“ kamufloval socialistický „new deal“-u, stal pravicovou doktrínou (ekonomického liberalizmu- libertanianizmu).
Demokratický socializmus je tiež dnes vnímaný ako nick demontáže socializmu (Pražské jaro či hnutie Solidarita).
Preto je potrebné redifinovať nielen tieto pojmy, ale aj obsah socializmu a komunizmu!
Parciálne výzvy k podpore imigrácie, globalistov WEF, EK, NATO len diskreditujú internacionalizmus.
A súdobý nacionalizmus, ako hnutie odporu, sa tak stáva „pokrokovou“ doktrínou…Už pri rozklade babylonskej civilizácie použili „zmätenie jazykov“, ako spôsob znemožňujúci výstavbu veže…
Ľavica musí – podľa mňa – začať definíciou „proletariátu“ a definíciou „komunizmu“. V prvom prípade, buržoázia sa zmenila z veľkej triedy, na malú sociálnu skupinu oligarchov ( bankárov a monarchov). Svoju degeneráciu maskujú ovládaním strednej triedy, ktorej kľúčovou zložkou sú tzv. elity. Preto dnes proletariát a stredná trieda (v žolde oligarchie) vedú „triedny boj“. Triedne hranice sú mäkké- americký a západoeurópsky proletariát je korumpovaný vysokým štandardom konzumu, financovaného z koloniálneho dedičstva a neokoloniálneho imperializmu. Eugenický tlak, spôsobený najmä technologickým pokrokom (informatizácia, robotizácia a umelá inteligencia), sa prejavuje „green dealom“. Buržoázia si tak píli konár, na ktorom sedí: ohrozuje konzumné očakávania, budúcnosť aj samotnú existenciu „strednej triedy“ a vlastného skorumpovaného „proletariátu“. Zostruje aj ohrozenie „globálneho“ proletariátu (v bývalých krajinách sovietskeho bloku a tzv. rozvojových krajinách). Bude dôležité tiež to, čo sa stane s čínskym proletariátom…
Víziu komunizmu definujem nepriamo: bez trhu, musí pôsobenie konkurencie a peňazí nahradiť spolupráca a verejné uznanie (autorita zásluh). To si vynucuje aj dôslednú demokraciu a úplnú kontrolu moci ekonomickej, politickej, mediálnej aj vojenskej. Parametre optimalizovanej civilizácie nie je možné nadekrétovať. Preto je potrebné transformačné obdobie- socializmus. A hoci je cieľ univerzálny, východiská transformácie sú diferencované ekonomicky, historicky, technologicky, regionálne – teda aj socializmus, ak nemá byť neúčinnou šablónou, taký musí byť !
Juraj, nepodsúvaj mi výzvy na podporu migrácie, NATO :-).
Juraj, väčšieho národniara ako ja nenájdeš. Kupujem len slovenské výrobky, podporujem národné služby, ap. Na rozdiel od antiglobalistov nepoužívam digitálne nástroje amerického imperializmu, napr. Google, Gmail, YouTube, atď. Verbálne výzvy antiglobalistov mi pripadajú smiešne, ak v praxi konajú inak.
Už som spomínal prípad, ako počas demonštrácie proti americkému bombardovaniu Juhoslávie pred americkým veľvyslanectvom pani popíjala Coca-Colu. Nerozumela mi, keď som jej povedal, že tu síce vykrikuje, ale prakticky americký imperializmus podporuje. Tak je to aj s antiglobalistami.
Nedávno som videl článok Dugina, ktorý vyzýval k úplnému zrušeniu zahraničného obchodu Ruska, nule.
S nacionalistami, antiglobalistami by som súhlasil, keby povedali nielen A, ale aj B. Ak totiž požadujú nacionalizáciu ekonomiky, znamená to vrátiť a zastaviť ekonomický rast na úrovni 90. rokov. Ak urobíš jeden krok, vyžaduje si to aj druhý, tak kážu prírodné zákony, zákon súladu výrobných vzťahov úrovni VS.
Lenže nikde od antiglobalistov nečítam, žeby sa vzdávali ekonomického rastu, technologického pokroku, rastu blahobytu ľudí, lepšími službami. Nuž, potom ich ťažko môžem brať do úvahy,.