Brusel už namieril a onedlho môže zaveliť: Páľ! Prvými obeťami globalistickej „popravy“ sa môžu stať Maďarsko a Poľsko, ktoré blokujú finančný balík 1,8 miliardy eur, pretože si neželajú, aby boli podmienky čerpania peňazí naviazané na právny štát. Brusel chce, aby rozpočet aj fond obnovy mohol fungovať od začiatku januára. Existuje však aj možnosť na obídenie Maďarska a Poľska. Brusel zúfalo kľučkuje a jeduje sa.
Kým väčšina politikov v úniovej dvadsaťsedmičke čuší a tvári sa, že v období pandémie koronavírusu musí riešiť dôležitejšie problémy, ozývajú sa „vzbúrenci“ a obviňujú Brusel z podvodu. Dokonca aj taký euroatlanticky poslušný politik ako bývalý poľský minister obrany Antoni Macierewicz zaútočil na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a obvinil ju spolu s Bruselom z uzurpácie moci v EÚ.
Antoni Macierewicz komentoval výsledky summitu prezidentov a premiérov členských štátov EÚ, ktorý sa uskutočnil 10. – 11. decembra v Bruseli a na ktorom dosiahli dohodu o rozpočte EÚ na roky 2021–2027 a Fonde obnovy EÚ. Tieto dohody sú viazané na „demokratický“ princíp „peniaze výmenou za nadriadenosť zákona“, čiže vedenie EÚ môže, podľa vlastného vedomia a svedomia, rozdeľovať finančné granty a zbavovať týchto grantov krajiny, ktoré nebudú „poslúchať“ Brusel. V súčasnosti podobnými rebelmi sú Maďarsko a Poľsko.
V súvislosti s útokmi a tvrdým nátlakom na Budapešť a Varšavu Maďarsko a Poľsko pohrozili, že uvalia veto na rozpočet EÚ na roky 2021–2027 a Fond obnovy EÚ. Ako je známe, podobné dohody musia podpísať všetky členské krajiny: bez súhlasu aspoň jednej krajiny sú neplatné. Kým 25 členských štátov poslušne prikývlo Bruselu, ten sa vyrútil zo zákopov a útočí na posledných dvoch rebelov.
Budapešť a Varšava odmietajú princíp „peniaze výmenou za nadriadenosť zákona“. V Bruseli príliš nepochodili, nenašli tam ani pochopenie, ani podporu, ale chytili sa slamky nádeje, ktorú im poskytla nemecká kancelárka Angela Merkelová. Navrhla kompromis, v súlade s ktorým by sa zavedenie daného mechanizmu odložilo na dva roky. Pred odchodom do „politického dôchodku“ Angela Merkelová, „železná lady nemeckej politiky“, čoraz častejšie a ochotnejšie pristupuje na kompromisy…
Zdalo sa, že sa podarí nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým, ale kdeže! Do hry vstúpila krajanka Angely Merkelovej a v niektorých otázkach už aj súperka či oponentka nemeckej kancelárky – súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa všetkého jej nedáva pokoj uznanie súčasnej kancelárky na celom svete a asi chce byť ešte slávnejšia… Napriek záverečným vyhláseniam bruselského summitu Ursula von der Leyenová oznámila, že žiadne odklady nebudú a princíp „peniaze výmenou za nadriadenosť zákona“ vstupuje do platnosti 1. januára 2021.
Prišla očakávaná reakcia nielen politikov, expertov a médií Maďarska a Poľska, ale aj dokonca Ruska, kde, prirodzene, pozorne sledujú situáciu v EÚ a hneď sa postavili na stranu Budapešti a Varšavy a podporili pozíciu Merkelovej. Komentáre boli približne rovnaké: ich autori poukazovali na to, že celý fígeľ nie je iba v tom, že Brusel znova oklamal mnohé členské krajiny EÚ (a kedy neoklamal?) a tvrdo útočí na rebelujúce Maďarsko a Poľsko, ale po prvý raz zdvihol ruku na kancelárku najsilnejšej krajiny v Európskej únii, po prvý raz si dovolil útok na Angelu Merkelovú, ktorú predtým európsky „deep state“ sa neodvažoval kritizovať…
A ako na povel neviditeľného „šéfa“, presne tak, ako to bolo v prípade amerického prezidenta Donalda Trumpa pred 4 rokmi, na hlavu Merkelovej sa zvalila vlna kritiky v európskych médiách a zo strany politikov – kolegov z EÚ. Oponenti ju obvinili z toho, že „pomohla ostrej verejnej konfrontácii, do ktorej sa Brusel dostal s Maďarskom a Poľskom“. Obviňujú ju aj z toho, že „rozpálila nacionalistické vášne a vrazila kôl medzi východné a západné časti Európskej únie,“ pričom sa prízvukuje, že tie západnejšie časti, ako vždy, majú pravdu a tie východnejšie, tiež ako vždy, by mali poslúchať…
Avšak Angela Merkelová, znova zopakujeme to „ako vždy“, konala v prospech svojej krajiny a na rokovaniach s Maďarskom a Poľskom ponúkala kompromis, úplne jasne si uvedomujúc, že Nemecko tieto dve krajiny potrebuje, pretože nemecké hospodárstvo v spolupráci s poľskými a maďarskými kolegami dosahuje obrovské zisky. Nemecký export je v súčasnosti hlavným základom zahraničnej politiky Berlína, je jedným z jeho pilierov. Doposiaľ európsky „deep state“ znášal podobný prístup Berlína, ale jasne dal najavo, že už nechce.
Čo sa zmenilo a prečo? Po zvolení Joea Bidena za prezidenta USA sa v Európe zasa obnovili nádeje na vybudovanie podobnej konštrukcie – monštruóznej a mimoriadne agresívnej „ríše“ – Spojených štátov Európy, podľa vzoru a podoby USA. S tým rozdielom, že v USA je hlavným mestom Washington a v SŠE hlavným mestom bude Brusel. Nič viac. A európske štáty, ako aj štáty v USA, budú síce mať určitú nezávislosť, ale iba minimálnu, dokonca mizernú, a všetko bude riadiť Brusel. A národné štáty Európy budú definitívne zbavené aj posledných zostatkov súčasnej suverenity.
A EÚ naplno rozbehnú súčasnú „národnú“ politiku USA – radikálny liberálny globalizmus s jeho genderovo-inžinierskym zameraním, nasadzovaním kultu sexuálnych menšín a odmietnutím kresťanských koreňov a národných prameňov, tradícií, zvykov, povahy. Samotná Ursula von der Leyenová o tom 16. septembra 2020 otvorene povedala poslancom Európskeho parlamentu, keď podotkla, že „zóny neobsadené LGBT sú zóny zbavené humanistických hodnôt a podobné zóny nemôžu existovať v Európskej únii…“
Brusel tlačí, aby platila koncepcia: ak je „jednopohlavná“ rodina zaregistrovaná v jednej z členských štátov EÚ, toto „manželstvo“ musia uznávať aj v ostatných krajinách EÚ. Ako je známe, Maďarsko a Poľsko odmietajú podobný princíp. Preto musia byť potrestané. Preto zákerný európsky „deep state“ útočí na Merkelovú, ktorá na konci svojej kariéry preferuje kompromisy a už tvrdo neobhajuje globalisticko-genderné princípy Bruselu.
V Bruseli, ale aj v samotnom Nemecku, pripravujú lopatu, ktorou zasypú Merkelovej politický hrob na jeseň tohto roka. V septembri sú v Nemecku parlamentné voľby, na ktorých sa Merkelová nezúčastní, a jej oponenti sa posnažia o to, aby sa v Berlíne usadila nová kancelárka, ktorá bude poctivo poslúchať Brusel a predstaviteľov „deeps state“. Nemecko sa dostane do situácie, do ktorej sa predtým dostali prakticky všetky členské krajiny EÚ: buď sa zachráni ako nezávislý suverénny štát, alebo sa premení na bruselskú „kolóniu“, ktorú prehltne nenásytná európska byrokracia.
Už aj V4 sa rozdelila napoly: kým v Budapešti a Varšave sa ešte snažia zachrániť nezávislosť a suverenitu, súčasné vlády v Prahe a hlavne v Bratislave, jemne povedané, sa na túto tematiku vykašľali a prakticky pokorne a odovzdane poslúchajú a plnia všetky nariadenia Bruselu. Stratí nezávislosť a suverenitu koncom roka aj Nemecko? Podľahnú tvrdému nátlaku a vydieraniu Budapešť a Varšava? Nastanú v Bratislave a Prahe aspoň niektoré pozitívne zmeny, keď sa štát posnaží o zachovanie nezávislosti a suverenity na Slovensku a v Česku? Sú to zatiaľ otázky bez odpovedí. Možno koncom tohto roka budeme múdrejší…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU