17. máj 2022
Ľavicovo-vlastenecký denník
Sociálna spravodlivosť a vlastenectvo
No Result
Zobraziť všetko
  • Domáce
  • Svet
  • Ekonomika
  • Šport
  • Komentáre
  • Prevzaté
  • Socializmus vs Kapitalizmus
  • Príroda
    • Články o prírode
    • Obrázky z lesov, polí a lúk
  • Audio/Video
  • Kultúra
  • BUDUJTE S NAMI!
Slovenská iskra
Úvod Komentáre

Masky spadli: Rok 2022 v ekonomike – ide o peniaze, ide o zisky

Peter Zajac-Vanka napísal/a Peter Zajac-Vanka
13. januára 2022
v Komentáre, Socializmus vs Kapitalizmus
2
(Foto: Canva)

(Foto: Canva)

0
zdielaní
Zdielať na FacebookZdielať na Twitter

Naivní ideológovia všetkého druhu a politici môžu hlásať pre túto éru, čo chcú. Realita je iná: Masky spadli. Spadli korporáciám, spadli firmám podnikajúcim v súčasnej trhovej ekonomike, ktorá je stále definovaná podľa základného charakteru finančného zdroja spoločnosti a výrobného spôsobu ako Kapitalizmus. A jeho cieľom je „produkcia bohatstva“ pre vlastníkov. Pre akcionárov. Teda, tvorba zisku za každú cenu. A demokracia sa potichu a bez väčšieho hluku porúča…

Ide o zvyšovanie cien. Všetkého. Okrem „zliav“ v korporátnych obchodných sieťach, ktoré týždeň čo týždeň ponúkajú sortiment v marketingových reklamných letákoch „lacnejšie a lacnejšie“. Ale nik z ekonómov – analytikov sa nepodujal podchytiť tento podvodný trik hypermarketov, že ak by to tak ozaj bolo, obchodné siete by už mali byť dlhodobo v strate. Ale nie, v skutočnosti sú to „kombajny na peniaze“.

Podobné články

Ilustračný obrázok (Foto: Canva)

Brusel tlačí na Maďarsko, ktoré ako jediné v EÚ odmieta embargo na nákup ruskej ropy

17. mája 2022
Aleksandar Vučić (Foto: SITA/AP Photo/Darko Vojinovic)

Vučić priznal, že Srbsko trpí, lebo odmieta protiruské sankcie podporované Západom

16. mája 2022

Zvyšovanie cien je spôsobené prenosom nákladov firmy na spotrebiteľa

Ceny tovarov a služieb sa prudko zvyšujú. Nielen energie, palivá. Aj potraviny, aj spotrebný tovar. Aj služby. A špeciálne v krajinách strednej a východnej Európy zostávajú „stabilné“ iba ceny mzdy. Na spotrebiteľa korporácie a miestne firmy prenášajú všetko to zvyšovanie svojich nákladov. Veď sú tu svetové ceny. Diktát trhu. Naozaj?

Prečo sa to deje?

Jedno súvisí s druhým. Žiadny majiteľ si neprizná, že by mu mohla „marža“, teda tá vykalkulovaná suma, ktorú odhadom priráta ku skutočným výrobným nákladom na jednotku produktu, klesnúť tak, aby netvorila zisk. Lebo ak sa zvýšia náklady na energie, na suroviny a subdodávky, práve marža to má pokryť. Len raz v histórii nebolo treba, aby marža pokrývala straty: za socialistického výrobného spôsobu štát pokrýval straty výrobcom a predajcom tzv. zápornou daňou. Teda podľa dnešného významu „dotoval stratu“, resp. uhradil vysoké náklady výrobcu a predajcu tak, aby ten dokonca po zápornej dani mohol vytvárať aj plánovaný zisk. Plánovaný. Rozumie sa. Za socializmu. A fungovalo to. Nič ideologické v tom nehľadajte. Bolo to praktické opatrenie štátu na ochranu životnej úrovne pracujúcich. Dnes sa vláda SR, teda cez štátny rozpočet, snaží zachrániť výrobu korporáciám, existenciu firmám v gastrosektore i v turistickom priemysle, udržať pracovné miesta, limitovaným vyplácaním kompenzácií. Isteže, to všetko sa dá aj dnes, keď sa chce…  

Ale – nechce sa!

Len korporácie a súkromné firmy sa bránia tomu, aby si siahali na svoje marže. Tie tak akosi „zo zvyku“ z roka na rok rástli a každý to akceptoval. Cenníky na ďalší rok sa dvíhali o nejaké to percento marže pri každom, i dlhodobo zavedenom produkte. Obchodné zvyklosti. Akceptované trhom. Dobre sa potom z toho vytvára zisk po odrátaní skutočných zdokladovateľných nákladov. Lebo marža je iba kalkulačná. Tá sa dokladá iba v kalkulácii jednotky výroby. A firmy „nariekajú“: Zvyšujú nám ceny (energií, vstupov surovín, subdodávok) a my, aby sme „prežili“, to musíme premietnuť aj do zvýšených cien tovarov a služieb. A ešte – udržať aj mzdy na uzde, alebo ich znižovať, pretože to nejde, aby „nám mzdy ujedali z hospodárskeho výsledku“.

A tak masky padli

Dlhé roky sa pri prosperite globálneho trhu a miestnych sektorov marža neúmerne zvyšovala. Nikoho to netrápilo a bolo to predsa zakalkulované. Niekto sa pod to podpísal. Zvyčajne účtovník, kalkulátor nákladov firmy. Pekne sa potom dali odvodiť pri daňovom priznaní, koľko nákladov bolo a koľko z tržieb ukrojilo, a teda i tak zisky zostávali pekné. Veľa „sádla“ na rozdelenie akcionárom do dividend. Na podiely.

Teraz „vystrelili“ hore ceny energií. A všetkých vstupov. Inokedy si povieme, čo to bolo za politicko-ekonomické rozhodovanie „zelenopolitík“. Ale tie zvýšené náklady má predsa pokryť práve objem roky rastúcej marže jednotky produktu či celej hospodárskej jednotky („unit“). To bol pôvodný cieľ marže: pokryť dopredu možný nečakaný nárast cien, a teda výdavkov. Prečo si dnes na to nik netrúfne siahnuť? Že by sa manažér bál vlastníkov? Akcionárov? Majiteľa – miliardára?

Ako na to?

Kde zostal humanizmus kapitalizmu teraz? Masky ozaj spadli. Všetky zvýšenia cien idú na úkor reálneho príjmu zamestnancov, skutočne sa všetko zvýšenie cien automaticky prenáša na spotrebiteľa. A štát sa odrazu tvári, že „tomu nerozumie“. Tak ako kedysi po roku 2004, či dokonca až po roku 2009, po vstupe do menovej Euroúnie bolo treba začať kontrolovať a stíhať tzv. transferové prenosy („transferpricing“) pri korporáciách tu doma na Slovensku, tak je potrebné teraz kontrolovať a stíhať kalkulácie marží.

Ale ak by ešte existoval Spolok národohospodárov Slovenska, pravdepodobne by odporúčal, aby štát popri kontrole marží vytvoril štátne vlastníctvo výroby a obchodu na Slovensku. Hospodárstvo v rukách vlastníctva štátu „nemusí“ zvyšovať predpísanú úroveň korporátnej marže. Štát môže absorbovať do svojho hospodárenia celý nárast cien napríklad energií, napríklad potravín a iných surovín. Lebo ich vlastní, vlastní ich výrobu a predaj. A nemusí sa pritom odvolávať na ceny svetových búrz, na globálnu úroveň nejakej ceny trhu, pretože vyrába a predáva pre vlastné obyvateľstvo (energie, potraviny).

Bolo to ozaj možné iba za socializmu?

 

 

 

Značky: EkonomikaOdporúčané
Predchádzajúci článok

Socialisti.sk organizuje tlak na poslancov vo veci dohody s USA

Ďalší článok

Pavel Koncoš: Slovenské poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť štátu SR

Ďalší článok
(Canva)

Pavel Koncoš: Slovenské poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť štátu SR

Komentáre 2

  1. Skeptik says:
    4 mesiace ago

    Ľudia si veľmi mýlia odborné pojmy tržby; marža; zisk. Tržba, to je suma peňazí, ktoré dostane firma/podnikateľ za predaj tovaru a služieb. Marža je kalkulačný pojem. Dnes sa „samozrejme“ i domáci výrobca a predajca oháňa argumentom, že musí mať cenu svojho tovaru na úrovni svetovej ceny, alebo ceny odvodenej od burzy niekde vo svete. Ale kalkulácia ceny pozná vlastné náklady na jednotku výrobku, plus maržu, plus kalkulovaný zisk. Málokto už vie, že v tzv.marži sa kalkulujú fixné náklady firmy ktoré vznikajú bez ohľadu na to, koľko tovaru sa vyrobí či predá. A do marže kalkulant zahrnie i predpokladané zvýšenia vstupov, spojených s výrobou či obstaraním tovaru. Marža je kalkulovaná, nie je to náklad v účtovníctve. Preto sa do nej často „nabalí“všeličo. Obchodníci tomu hovoria i „vata“. Korektný podnikateľ vie, že marža mu pokryje aj zvýšené náklady vzniklé počas roka.
    Iná kategória je ZISK. Ten sa vyráta v ročnej súvahe, ako rozdiel medzi skutočnými a odpočítateľnými nákladmi a tržbou. TREBA ROBIŤ OSVETU…

    Odpovedať
  2. Skeptik says:
    4 mesiace ago

    Z toho hľadiska je potom aj iný pohľad na milión „našich“ vyrobených áut (luxusných automobilov štyroch svet.značiek vyrábaných v montovniach tu na Slovensku):
    tržbu z toho nemáme žiadnu alebo len pár promile (pri predaji v tuzemsku asi 50 tis áut tých 4 značiek)
    maržu si síce môžu „nabaliť“ subdodávatelia pre automobilky, ale väčšinou sú to i tak firmy zahraničných vlastníkov, takže ani dane z podnikania tu nezostávajú…
    A ZISK je väčšinou ukazovaný v materských korporáciách a u nás asi tie daňové priznania sú biedne – ak vôbec, pretože sa to dá obísť zákonom o zamedzení dvojitého zdanenia ( načo by zdaňovali u nás)… takže : Čo máme z výroby milióna áut na Slovensku? h………o…..

    Odpovedať

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Sledujte nás

  • 2.4k fanúšikovs
  • 1.2k Subscribers

Kategórie

  • Články o prírode
  • Domáce
  • Ekonomika
  • Komentáre
  • Kultúra
  • Nezaradené
  • Prevzaté
  • Príroda
  • Socializmus vs Kapitalizmus
  • Šport
  • Svet
  • Vlastenectvo a minulosť
  • Vlastenectvo a prítomnosť
  • Vlastenectvo a revolučná poézia
  • Voľný čas

Najčítanejšie za 30 dní

  • (Foto: SITA/AP Photo/Michael Sohn)

    Nemci žiadajú, aby ukrajinský veľvyslanec bol vyhostený z ich krajiny

    0 shares
    Share 0 Tweet 0
  • Ing. Július Forsthoffer, PhD.: Odstrihnutie sa od ruského plynu?

    0 shares
    Share 0 Tweet 0
  • Čo sľuboval Západ Sovietom o nerozširovaní NATO? Odtajnené záznamy

    7 shares
    Share 0 Tweet 0
  • Deti vojny

    1 shares
    Share 0 Tweet 0
  • Aj Komunisti sa prebojovali na Slavín a položili veniec k pamätníku!

    0 shares
    Share 0 Tweet 0

Sledujte nás na

Najnovšie články

  • Martin Škrtel v sobotu ukončí kariéru
  • Slovensko sa chce stať silným hráčom v oblasti vodíkových technológií
  • Nkoudou aj Ntcham môžu hrať za Kamerun na MS 2022

Kategórie

  • Články o prírode
  • Domáce
  • Ekonomika
  • Komentáre
  • Kultúra
  • Nezaradené
  • Prevzaté
  • Príroda
  • Socializmus vs Kapitalizmus
  • Šport
  • Svet
  • Vlastenectvo a minulosť
  • Vlastenectvo a prítomnosť
  • Vlastenectvo a revolučná poézia
  • Voľný čas
  • Autorské práva
  • Vyhlásenie
  • Zásady ochrany osobných údajov
  • Kontakt

© 2020 ISKRA

No Result
Zobraziť všetko
  • Domáce
  • Svet
  • Ekonomika
  • Šport
  • Komentáre
  • Prevzaté
  • Socializmus vs Kapitalizmus
  • Príroda
    • Články o prírode
    • Obrázky z lesov, polí a lúk
  • Audio/Video
  • Kultúra
  • BUDUJTE S NAMI!

© 2020 ISKRA

Prihláste sa naspäť do svojho účtu

Zabudli ste heslo?

Vyplňte formulár a zaregistrujte sa

Všetky polia sú povinné. Prihlásiť sa

Restovanie hesla

Prosím vložte vaše použ. meno alebo emailovú adresu pre resetovanie hesla

Prihlásiť sa

Na to, aby sme mohli prispôsobovať pre používateľov obsah a poskytovať bezpečnejšie prostredie, používame cookies.

Zistite viac o našich cookies v nastaveniach. Prečítajte si aj naše zásady ochrany osobných údajov.

Prehľad ochrany osobných údajov

Naša webová stránka používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť najlepšiu možnú používateľskú skúsenosť. Informácie o súboroch cookie sú uložené vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako napríklad rozpoznanie vás pri návrate na našu webovú stránku a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webových stránok považujete za najzaujímavejšie a najužitočnejšie.
Môžete upraviť všetky nastavenia súborov cookies pomocou navigácie pod logom ISKRA.

Dôležité súbory cookies

Tieto cookies by mali byť vždy povolené, aby sme vedeli uložiť vaše nastavenia.

Ak tieto cookies zakážete, vaše nastavenia nebudeme môcť uložiť. To znamená, že zakaždým, keď navštívite túto webovú stránku, budete musieť znova povoliť alebo zakázať súbory cookie.

Cookies tretej strany

Táto stránka používa analytické nástroje Google Analytics na zbieranie informácií. Tieto informácie sú uchovávané pod anonymným identifikátorom a nie je možné ich spojiť s konkrétnou osobou. Informácie zbierame za účelom vylepšenia používateľského prostredia pre návštevníka stránky.

viac informácií:

https://privacy.google.com/businesses/compliance/

Prosím najprv povolte dôležité súbory cookies aby sme vedeli uložiť vaše nastavenia!