Minulý týždeň zomrel bývalý najvyšší predstaviteľ bývalého Sovietskeho zväzu. S jeho menom je spojený pád socializmu v Sovietskom zväze a v ďalších krajinách východnej Európy a následná reštaurácia kapitalizmu. Nie bez príčiny je vládnucou kapitalistickou triedou (buržoáziou) hodnotený kladne. Je to jej človek. Gorbačovovo pôsobenie viedlo k obnove jej vlastníctva a triedneho panstva. Demokratická väčšina ruskej i našej spoločnosti ho však vníma negatívne. A právom.
Od svojho príchodu k moci Gorbačov vyhlasoval, že chce prekonať deformácie, obrodiť socializmus a vrátiť sa k Leninovmu revolučnému duchu. Zmeny mali byť nevyhnutné, avšak len také, ktoré socializmus „upevňujú, robia ho politicky bohatším a dynamickejším“. Pri svojich víziách obnovy socializmu objavoval všeľudské hodnoty európskej civilizácie späté s povznesením človeka, s humanizáciou, s náboženstvom, s demokratizáciou spoločenských vzťahov, s mierom s imperialistickým Západom. Ďalšími výraznými tendenciami politického a ideologického života ZSSR pod Gorbačovovým vedením sa stávali antikomunizmus a nacionalizmus.
Prestavba života sovietskej spoločnosti spojená s Gorbačovovým menom mala smerovať k utvoreniu objektívnych i subjektívnych predpokladov na to, aby sa dynamizmus stal normou rozvoja socializmu; prestavba mala byť nástrojom urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja krajiny, cestou k pozdvihnutiu socializmu na kvalitatívne vyšší stupeň, k plnému uvoľneniu jeho potencií, k zvýšeniu jeho autority a príťažlivosti doma i vo svete. Gorbačov svoju politiku definoval ako „revolúciu zhora“, ktorá nadväzuje, rozvíja a prehlbuje hlavné myšlienky Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. ZSSR sa pritom mal inšpirovať krízovými 60. rokmi, ktoré sa najviac prejavili v československom „obrodnom procese“ nápadne pripomínajúcom Gorbačovovu „obnovu“. Nie nadarmo je Gorbačov prezývaný „Dubček po dvadsiatich rokoch“. Pod zámienkou boja proti „stalinizmu“ využívali predstavitelia Gorbačovovho krajne pravicového vedenia masové médiá na frontálny útok na celú históriu a vymoženosti socializmu, na KSSZ a socialistický spôsob života, vystupovali proti takým dôležitým princípom ako demokratický centralizmus, ktorý podľa nich znamenal „nedostatok demokracie“.
Politika prestavby a tzv. glasnosti bola prijatá na plenárnych zasadnutiach ÚV KSSZ v januári a júni 1987. Prijímali rozhodnutia, ktoré mohli schvaľovať len stranícke zjazdy. Na dennom poriadku bol proces čistiek zameraný na „konzervatívcov“ vo vedúcich orgánoch strany, t. j. na komunistov, ktorých Gorbačovovo vedenie považovalo za prekážku prokapitalistických reforiem a ktorých neustále očierňovalo lživými kampaňami a hanobením. Súčasne s tým prešla (podobne ako v Československu roku 1968) právomoc prijímať dôležité rozhodnutia týkajúce sa osudu krajiny preventívne z ústredného výboru na novovytvorené byrokratické štruktúry; so znižovaním úlohy strany sa urýchlene obmedzovalo i centrálne plánovanie.
Reformy, ktorých priebeh získaval „nekontrolovateľnú dynamiku“ podobnú rýchlosti „obrodného procesu“ v Československu roku 1968, nemali predstavovať len dielčie zdokonalenia ako predtým, ale mali mať systémovú povahu. Narúšali plánovanú ekonomiku, spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, princíp sovietov a obmedzovali vedúce postavenie KSSZ. Otvorené odmietanie socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov, netriedny prístup ku koncepcii demokracie, odmietanie triedne postaveného ideologického štátu, negácia reality triedneho boja, výzvy k deideologizácii medzinárodných vzťahov medzi socialistickými a kapitalistickými štátmi, dôraz na konvergenciu oboch systémov, popierali najzákladnejšie princípy socializmu. Každý, kto sa postavil za zachovanie centrálne plánovanej ekonomiky, bol nemilosrdne odstránený.
Predstavitelia Gorbačovovho vedenia robili všetko, aby zamaskovali svoje skutočné úmysly tvrdením, že im ide o ochranu socialistickej podstaty systému. Gorbačov neustále vzýval Lenina a marxizmus-leninizmus, uisťoval, že politika prestavby a glasnosti sledujú obnovu socializmu, jeho posilnenie a využitie nevyčerpateľných možností, ktoré toto spoločenské zriadenie obsahuje. Skoro však bolo vidieť, že vývoj sa rúti šialeným tempom k reštaurácii kapitalizmu. V období od januárového pléna ÚV KSSZ (1987) po konanie všezväzovej konferencie KSSZ (1988) už bolo bez akýchkoľvek pochybností, že v ZSSR sa budú meniť politické pomery. V máji 1988 boli v ZSSR povolené rôzne formy vlastníctva (štátne, kolektívne, súkromné). S návrhom politickej reformy prišiel Gorbačov na 19. konferencii KSSZ v lete 1988. Jej výsledkom bolo zriadenie nového zákonodarného zboru – Zjazdu ľudových poslancov. Vzišiel zo všeobecných volieb na jar 1989; KSSZ sa v ňom stala len jedným z mnohých politických subjektov až do jej zákazu v auguste 1991. Zavedením prezidentského systému podľa amerického a francúzskeho buržoázneho vzoru došlo k sústredeniu moci v tzv. prezidentskej rade podobne ako v americkej prezidentskej administratíve.
Niektorí do LUXUSU a niektorí POD MOST.