Včera večer prvý raz v dejinách Európskeho parlamentu zaznela z predsedníckeho pultu slovenčina. Hneď deň po zvolení som viedol plenárnu schôdzu. Musím priznať, že som cítil dojatie. Ako mladý novinár som pred 18 rokmi sledoval úsilie Slovenska dostať sa do Európskej únie. Vôbec to nebolo isté. Pri pohľade na Ukrajinu či Bielorusko vidíme, aké majú pohnuté osudy ľudia v krajinách, ktoré zostali pred bránami Únie. Rýchlo zabúdame, že z Košíc či Žiliny je bližšie do Minska než do Bruselu.
Dnes sme súčasťou najsilnejšieho demokratického bloku sveta. Sedíme pri stole ako rovní s Nemcami či Francúzmi, a je len na nás, ako to využijeme. Máme informácie z prvej ruky, možnosť obhajovať slovenské záujmy od prvého momentu, a príležitosť ovplyvňovať kroky celej Únie.
A ešte jedna vec ma teší. Keď vidím, aký je tu v EÚ záujem po slovenskom talente, inováciách a už aj po našom politickom líderstve, napĺňa ma to presvedčením, že výtlak Slovenska môže ešte ďalej rásť.
Brusel je demokratický blok sveta??????????
„…výtlak Slovenska môže ešte ďalej rásť???“
So Šimečkom bude TLAK na Slovensko rásť!!!
TOTALITA ELITA za Progresívcami je ukrytá.
Nezúfam, lebo: „Nič nie je stále, okrem zmeny.“ Hérakleitos