Tej „dobroty“, ktorú zažívame v poslednom čase, je všade dosť. Deravá vládna loď sa nakláňa z boka na bok, búrka si ju pohadzuje ako loptu. Pasažieri vládnych strán a ich lokaji dávia, ale opustiť ju sa neodváži ani jeden. Americká ambasáda kombinuje, organizuje a zadáva úlohy priamo v Prezidentskom paláci a vraj je všetko tak, ako má byť.
Koľko pravdy povedal v publikovanom rozhovore slobodný rebel Jožo Ráž, keď hovoril, že sa nebojí Ruska, ale ozajstný strach má z USA. Z ich politiky, aktivít a honby za maximálnym ziskom za každú cenu.
Je koniec starej hry a nové rozdávanie kariet sa začína. Občan opäť porovnáva a snaží sa uhádnuť, čo bude najlepšie alebo aspoň prijateľnejšie. Na nás je, aby sme boli dostatočne rozhodní, rázni a predvídaví. Veď niekedy stačí iba rozmýšľať mimo zaužívaných noriem a byť dosť odvážni, aby sme boli úspešní. Ak aj teraz naplníme svoju myseľ STRACHOM, pochybnosťami a nedôverou vo vlastné schopnosti, nečakajme úspech a víťazstvo. Dajme si predsavzatie, že zahodíme vplyvy každého nepriaznivého prostredia.
Urobme poriadok vo svojich hlavách a aktivitách. Čo keď našou najväčšou slabosťou je nedostatok sebadôvery, pretože naša činnosť, rovnako ako aj naša pasivita, sú produktmi našich vlastných myšlienok?
Výstižne je to opísané v nasledujúcich veršoch:
Ak myslíš – nepôjde to, je to tak.
Ak myslíš, si slabý, tak aj si.
Ak vyhrať chceš, no v duchu nemôžeš, je isté, prehráš všetky zápasy.
Ak veríš v stratu, tak si stratený.
No ak chceš, rob to, čo si robiť chcel, vedz, úspech sa vždy vôľou začína, a ide o nádej aj o myseľ.
Ak myslíš, že ťa zmohli, je to tak.
Maj vieru v seba, vlastnú istotu, až potom azda ocení ťa svet.
Nie všetky bitky v žití vyhrajú len svalnatí či rýchlo bežiaci,
no skôr či neskôr budú víťazmi tí, čo to CHCÚ A PEVNE VERIA SI!
