Spory o povahu vojnového konfliktu na Ukrajine rozdeľujú tak ľavicové, ako aj pravicové politické spektrum, a to nielen u nás, ale v celom svete. Pokiaľ sa diskusia v rámci ľavice, a teda aj v rámci komunistického hnutia, opiera o vecnú a dôslednú racionálnu analýzu rozpornej udalosti, tak rozdielne názory sa postupne prekonávajú a formuje sa spoločný názor.
Zvláštnosťou Petrovej kritiky je to, že svoje názory neopiera o dôslednú vecnú analýzu konfliktu na Ukrajine, ale ju skôr opiera o abstraktné marxistické tézy. Tieto tézy sú vo svojej abstraktnosti, t. j. odtrhnutosti od reality správne, ale nevyjadrujú špecifickú, konkrétnu podstatu veci, na ktorú sa uplatňujú, pretože sú správne len všeobecne, ale nie konkrétne, pre daný prípad.
Vo svojej kritike Stanovisku vyčíta najmä to, že vinu za vojenský konflikt kladie jednostranne na plecia USA, NATO, EÚ a ich ďalších spojencov, čo je podľa jeho názoru v rozpore s tým, že v danom konflikte sa stretáva americký a ruský imperializmus, t. j. ide o imperialistickú vojnu a za vojnový konflikt sú preto zodpovedné obe mocnosti.
Tento rovnostársky pohľad na imperializmus USA a Ruska ho vedie k tomu, že sa nevenuje skúmaniu konkrétnej príčiny daného konfliktu, veď k čomu by to aj bolo, veď obe krajiny sú imperialistické a obe sa rovnako snažia o svoje imperialistické záujmy. Peter však týmto metodologickým postupom opúšťa pôdu vedeckého, a teda aj marxistického poznania, ktorého dôležitým nástrojom je práve odhaľovanie nielen všeobecných, ale aj konkrétnych, špecifických príčin existujúcich javov. Svojím postupom súčasne veľkodušne púšťa zo zreteľa reálny obsah či zmysel uvedeného konfliktu. Preto neprekvapuje, že zmysel konfliktu vidí v boji imperialistických strán o korisť, ktorou je v tomto prípade Ukrajina. (Názor, že jadrom vojny na Ukrajine je boj o ekonomickú korisť, P. Dinuš formuloval v príspevku „Vojna na Ukrajine očami komunistických strán“, 12. júla 2023 v Iskre).
Zo Stanoviska Komunistov 2022 plynie, že jadrom daného konfliktu nie je obojstranný záujem o ekonomickú korisť. Tento pohľad sa plne vzťahuje na záujem USA, ktoré chce dlhodobo ovládnuť Rusko a dostať tak pod svoju kontrolu jeho prírodné a ľudské zdroje. Hlavným zmyslom boja na strane Ruska nie je boj o nejakú korisť, ale boj proti politicko-ekonomickej svetovej nadvláde USA, boj za vlastnú suverenitu.
Ukrajina hrá v tomto spore od počiatku len úlohu vojenského nástroja politiky USA a NATO, v boji proti Ruskej federácii, úlohu, ktorú politické garnitúry Ukrajiny po štátnom prevrate v roku 2014 aktívne prevzali na svoje plecia.
Súvisiace:
V kritike Stanoviska Komunistov 2022 Peter prehliada, že americký imperializmus od porážky socialistického bloku, rozširovaním svojej vojenskej „palice“ NATO k ruským hraniciam, dlhodobo vojensky ohrozuje bezpečnosť Ruska.
Prehliada, že za štátnym prevratom na Ukrajine v roku 2014 stál predovšetkým americký imperializmus, ktorý postupne premenil Ukrajiny na svojho ekonomicko-vojenského a politického vazala a Ukrajinu obrátil proti Ruskej federácii.
Vo svojej kritike prehliada aj fakt, že západný imperializmus vedený USA neváhal oživiť a vojensky podporiť fašistické banderovské zoskupenia na Ukrajine, z ktorých najznámejším je nesporne pluk Azov. Dnes sú rôzne fašistické zoskupenia organickou súčasťou armády Ukrajiny, ktorá ako svoj oficiálny pozdrav prevzala tradičný banderovský pozdrav, „Sláva Ukrajine! Hrdinom sláva!“
Kritika nám vyčíta, že v Stanovisku nie je zmienka o tom, že Rusko rozpútalo na Ukrajine vojnu. Pokiaľ sa však držíme faktov a nie propagandy, tak je v prvom rade potrebné uviesť, že na Ukrajine prebiehala občianska vojna už od apríla 2014, ktorú začala kyjevská klika proti Donbasu preto, že odmietol uznať štátny prevrat. Minské dohody, ktoré mali riešiť problém mierovými prostriedkami, sa ukázali ako podfuk, pretože garanti dohôd, Nemecko a Francúzsko, ako aj Ukrajina ho podpísali len preto, aby sa pripravili na vojenské podmanenie si Donbasu. Namiesto mierového riešenia Ukrajina celé roky okrem posilňovania svojej armády a rozvoja spolupráce so Severoatlantickou alianciou budovala rozsiahle vojenské opevnenia povedľa línie prímeria. Západný imperializmus spolu s Ukrajinou tu skrátka podviedli Ruskú federáciu, ktorá presadzovala mierové riešenie konfliktu.
Ruská federácia na Ukrajine vojnu nerozpútala, ale vo vojne medzi Donbasom s jeho rusko-jazyčným obyvateľstvom a ukrajinskou vládou sa vojensky postavila na stranu Donbasu, keď sa ukázalo, že západní garanti minských dohôd nemajú spolu s Ukrajinou záujem ich riešiť mierovou cestou, ale naopak, ich záujmom bolo vojensky likvidovať DNR aj LNR. Týmto krokom sa Ruská federácia súčasne postavila na vojenskú obranu svojich bezpečnostných záujmov, keď všetky predchádzajúce pokusy o diplomatické riešenie USA a NATO odmietli.
Súvisiace:
Peter vo svojom rovnostárskom postoji k politike USA a Ruska prehliada nielen otázku príčiny vzniku daného konfliktu, ale rovnako prehliada medzinárodný význam daného konfliktu. V tomto konflikte mocností sa za ich imperialistickou fasádou skrývajú záujmy dvoch svetových blokov. Na jednej strane sú krajiny sveta, ktoré sa nechcú podriaďovať záujmom USA a chcú viesť samostatnú politiku a na strane druhej sú krajiny, ktoré či už zo zištných dôvodov alebo z prinútenia podporujú svetovládne postavenie USA.
Rusko spolu s ďalšími krajinami sveta odmieta politické usporiadanie sveta vytvorené mocenskou nadvládou najsilnejšej imperialistickej krajiny, USA, ktorá na to potrebuje 800 vojenských základní vo svete. Rusko v tomto smere presadzuje multipolárny svet, ktorého medzinárodné vzťahy by mali byť výsledkom vzájomných dohôd politicky rovných krajín, tak ako to nakoniec zakotvuje aj Charta OSN.
Z hľadiska komunistov je krátkozraké nevidieť za bojom Ruska proti svetovláde amerického imperializmu jeho význam aj pre komunistické hnutie. Predsa ak v danom konflikte budú musieť ustúpiť USA a jeho spojenci, tak to nutne povedie k oslabeniu politickej nadvlády svetového imperializmu vedenej USA. Oslabený „americký“ imperializmus už nebude môcť v takej miere ako doteraz svojvoľne zasahovať do vnútorných záležitostí štátov a tým sa uvoľní väčší priestor aj pre samostatný rozvoj krajín, ako aj priestor na rozvoj ľavicových či komunistických strán v jednotlivých krajinách.
Ak Rusko v danom konflikte podľahne, môžeme vo svetovom meradle očakávať zostrený boj proti ľavicovým, a teda aj komunistickým silám pod heslom boja proti tzv. extrémizmu. Na jeho základe je každý, kto nezdieľa vládnu politiku podriadenú svetovému imperializmu, označený za extrémistu.
Uvedené fakty jasne ukazujú, že aj keby by sme konflikt na Ukrajine všeobecne charakterizovali ako imperialistickú vojnu, tak z hľadiska ich špecifických cieľov v danom vojnovom konflikte nie sú z hľadiska vecnej analýzy „rovnako“ imperialistické.
Stanovisko Komunistov 2022 tak nepodporuje ruský imperializmus, nepodporuje ani „oportunistickú“ Komunistickú stranu Ruskej federácie či rusofilstvo a panslavizmus.
Podľa môjho názoru, Stanovisko podporuje právo Doneckej a Luhanskej republiky rozhodovať samostatne o svojom osude, pretože pôvodné ústavné podmienky ich existencie v rámci Ukrajinského štátu boli likvidované štátnym prevratom, podporuje boj proti fašizmu, podporuje boj proti svetovláde amerického imperializmu, ako aj boj proti NATO, ktoré je trvalou hrozbou mieru v Európe, podporuje boj za politickú suverenitu štátov sveta a tým aj boj za politickú suverenitu Slovenska.
Všetky uvedené ciele, ktoré Stanovisko podľa môjho názoru objektívne podporuje, sú v súlade so záujmami proletariátu a tým aj záujmami komunistického hnutia.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
som presvedčená, že Rusko v danom konflikte nebude porazené, ale aj keby bolo, nespájala by som ruský boj za vlastné sebaurčenie s bojom komunistov a záujmami proletariátu
Autorovi článku – „jednotka“ s plusom! V krátkom článku je veľmi ťažké vysvetliť všetky príčiny a okolnosti vypuknutia konfliktu na Ukrajine – na to treba napísať knihu. Je to mimoriadne zložitá epizóda. Ozaj Rusom predovšetkým ide o vlastnú bezpečnosť. Okrem všetkých iných skutočností, netreba zabúdať na to, že NATO /USA/ už začalo budovať na Ukrajine 3 vojenské základne. Jedna z nich – v Očakove bola fakticky hotová. Aký je čas doletu rakety z ukrajinských hraníc do Moskvy? V Moskve si jasne uvedomovali, čím hrozí vstup Ukrajiny do NATO. Bohužiaľ, Ukrajina je v geopolitickej bitke iba pešiak. Veľmi smutné, že zomierajú ľudia. Neospravedlňujem Moskvu, iba konštatujem. Dnes zomierajú stovky a tisíce ľudí na Ukrajine a v Rusku. V prípade vstupu Ukrajiny do NATO by onedlho zomierali stovky tisíc, ba milióny ľudí. Od začiatku tvrdím: musia byť rokovania o mieri. Znie to šialené – nik neustúpi, rokovania budú trvať roky… Áno. Ale to, čo sa deje dnes, je lepšie? Rokovania sa začali takmer hneď po vypuknutí ozbrojeného konfliktu. Verím, že kolegom netreba vysvetľovať, čím sa ozbrojený konflikt odlišuje od skutočnej vojny… Kto zakázal Kyjevu rokovania hneď v zárodku? Tiež to všetci vedia. Komu tento konflikt vyhovuje – Rusom, Ukrajincom? Tiež všetci vedia – komu. Žeby Rusi chceli ten kus územia? Otvorte si mapu Ruska a nájdite tam vedľa malú „bodku“ – Donbas. O túto „bodku“ ide Rusom? Transatlantistom sa všetko malí: zničili socialistický blok, Varšavskú zmluvu, Sovietsky zväz, socialistické štáty, musia zničiť Rusko. A tento útok sa začal ešte…. pred prvou svetovou vojnou, ak si nahliadnete do histórie, a strojnásobil hneď od roku 1945. Nebudem opakovať všetky príčiny, začínajúc klamstvom o nerozšírení NATO na východ a ostatnými príčinami. Tak, ako transatlantisti a gendero-liberáli chcú zožrať Slovákov a Slovanov na Slovensku, tak predovšetkým ich hlavným nepriateľom Rusko a teraz už aj Bielorusko, Irán, Argentína, Kuba a iné štáty. Bezpochyby, som proti vojne a bol som proti tomu, aby vypukol tento konflikt. Tak alebo inak, sa musí skončiť rokovaniami o mieri, iná cesta nie je. Slovania by mali prestaviť sa navzájom vraždiť. Práve preto, aby nerobili radosť Anglosasom a spol. Je to dlhá a veľmi ťažká cesta. Ale iná nie je… Ešte raz – Vlado Manda – dobrý článok!
.. “ Na čo sa v kritike kritiky zabudlo, alebo ťažkosti Denisa Valentinoviča . “ ..
Myslím, že je tu ešte stále dobré mať na pamäti, že nie vždy platí ono: „.. kváka to ako kačka, pláva to ako kačka, .. “ .
Američania len málo počúvali posledné volanie starého Dwighta a jeho nástupcu si nechali rovno zastreliť akýmsi tajuplným čarostrelcom
a aj tak by sme dnes našli len málo ľudí, ktorý by popierali vplyv vojensko-priemyselného komplexu na politiku USA a prostredníctvom nich ako hegemóna na celý svet. Ľavica obzvlášť, nemáva problém správne ho pomenovať nielen ako príjemcu výhod, ale aj priameho aktéra a dokonca iniciátora vojenských konfliktov.
Niekto si predstaví obrovské fabriky, iný žurnálový obrázok tankov na výrobnej linke. Ďalší akési tajomné tmavé tiene v pozadí politikov.. Podaktorí konkrétne osoby a niekto dokonca tváre majoritných akcionárov (, samozrejme iba tých v základe pyramídy ) ..
No a v Rusku si možno rovno predstaviť tvár podpredsedu vlády !!
On ho síce v januári t.r. Vladimír Vladimírovič verejne a dosť potupne pokarhal a naznačil mu “ jeho miesto “ , čo nepochybne zahrialo mnohé srdcia a počítadlá popularity, ale jeden nevie..
Nechcem týmto povedať , že článok je mylný, osobne na základe mnou poznaného s týmto pohľadom súhlasím. Ale neviem všetko. A preto sa snažím nezabudnúť na to, že Rusko je kapitalistická krajina “ se vším všudy “ , ako vravia bratia Česi .
Čo s ľahkosťou pripíšeme jednej kačke, nemali by sme váhať pripísať aj druhej..
A kto vie ?
Možno tých kačiek ani toľko nie je…
Je tu dokonca možnosť, že tá kačka je len jedna. Spomínam si hlavne na to, ako „plavne“ Rusko nabehlo na vlnu kovidománie, pričom represie v Rusku patrili celosvetovo k najtvrdším. Tak to bolo až do konca „pandémie“, bolo dokonca v pláne bolo ďalšie pritvrdzovanie „opatrení“, čomu zabránil až začiatok vojny.
Podobne aj neustále titulovanie predstaviteľov Západu „naši partneri“. Mám pocit, že ak by Západ nebol nekompromisne spochybnil legitimitu politických elít v Rusku, Kremeľ by s ním našiel spoločnú reč. Za súčasných okolností, pravda, je takéto niečo už ťažko predstaviteľné.
..ako obyčajný tatko nemám vždy dosť informácií na to, aby som dokázal posúdiť kedy kapitalista využije okno príležitosti a kedy ho sám otvorí . Ale vďaka tejto pozícii mám „právo“ to naznačiť .. 🙂
Spor o vojnu na Ukrajine Čo je dôležitejšie, ako vojna na Ukrajine?
Od OSN až po IV. cenovú skupinu (včítane volebnej kampane volieb do NR SR) sa šticujú „politológovia“ za vyjadrenia k vojenskému konfliktu na Ukrajine. My (komunisti) sme v spore o „imperialistický“ charakter tejto vojny. Peter Dinuš oprášil tézu z I. svetovej vojny, že imperialistický charakter tejto vojny nás stavia do opozície proti obom bojujúcim stranám. Vojna určená frontovou líniou medzi dvoma stranami, sa nás , pretože je to vojna imperialistická, netýka…
Pri hode mincou, aj pri vojnovom konflikte, teoreticky existuje možnosť „tretej strany“. Avšak je nereálne hodiť mincu tak, aby ostala stáť na hrane… S rovnakou nádejou je možné obhajovať existenciu „tretej strany“ vo vojenskom konflikte. Na fronte je málo miesta pre tretieho!
Uvažujem, ako vznikol Dinušov pohľad na vojnu na Ukrajine. Určite nie je motivovaný ambíciou pridať sa k našej buržoázií, dirigovanej USA a Európskou úniou… Minimálne v spore z miestnymi kolaborantami by sme mali zdôrazňovať odpor voči politike sankcií, vojenskej a materiálnej podpory Ukrajiny. Určite preto, že táto politika je na náš úkor, je proti našim záujmom.
Petra Dinuša rozčuľuje podpora Ruskej komunistickej strany Putinovej špeciálnej operácií. Neviem, či na Slovensku lepšie vieme posúdiť realitu v Novorusku a na Kryme, ako komunistickí poslanci ruskej Dumy. Vcelku im rozumiem, že ponižovanie Rusov v Pobaltí, Jeľcinova politika voľnej ruky pre západnú kolonializáciu Ruska, šikana a incidenty so smrteľnými následkami pre Rusov na Ukrajine sú dôvodmi pre „špeciálnu vojenskú operáciu“, k zapojeniu sa Moskvy do občianskej vojny v Podnestrí. A mám tiež pochopenie, že plazivej anexii bývalého ZSSR armádami NATO, bolo potrebné ukázať stopku, pred tým, ako sa nasťahuje NATO aj do Kremľa.
Áno, každá vojna je totálna. A je univerzálna, má stránku náboženskú, kultúrnu, ekonomickú, politickú ,národnú. Má aj rozmer konfliktu imperiálnych záujmov, ak strany konfliktu fungujú ako impéria. V každom prípade sú imperiálne vojny aj vojnami koloniálnymi. Útočiaca strana chce prevziať koloniálnu kontrolu nad, čo najväčšou časťou územia, hospodárstva a obyvateľstva súpera. Tu už sa dostávame na pôdu Ukrajiny. Ovládal po Majdane Ukrajinu Západ a Rusi chceli vojensky obnoviť svoje panstvo? Alebo Ukrajinu historické, kultúrne, náboženské a hospodárske väzby pútali k Rusku a západné impérium ich chce pretrhať? V súčasnej tendenčnej propagande dominuje jeden alebo druhý pohľad. A to ultimatívne. Dokonca sa dá zdá, že hlavným dôvodom vojny je jednostranná propaganda na oboch stranách konfliktu.
Motívom k môjmu zamysleniu nie je ani tak „apel“ na objektívne posúdenie, ale oznámenie, že táto vojna nie je len imperiálna, ale je to vojna globálna. Kapitalizmus už nie je v štádiu imperializmu, on sa dostal do štádia globálneho kapitalizmu. To, že bojujú „národné štáty“ je iba kamufláž (známy bonmot: za globálne záujmy lídrov NATO bojujú Ukrajinci, na náklady Európskej únie… )
Teda vojnový konflikt má aspekty imperialistickej vojny, náboženskej vojny, Klausewitzovej vojny ekonomických záujmov, kultúrnej vojny, koloniálnej vojny. Ak by sme však chceli pomenovať určujúci motív vojny tak je to – podľa mňa – vojna s cieľom dosiahnuť totálnu nadvládu globálneho kapitálu.
Vojna na Ukrajine je globálna vojna!
Globálny kapitál bojuje za ovládnutie priestoru, za potlačenie odporu a za presadenie legitimity vlastnej moci. Preto je vojna proti Ukrajine aj vojnou všetkých pochybovačov o konci dejín v globálnom kapitalizme.
Je to boj proti totalite, genocíde a za humanistické hodnoty civilizácie!
„Vojna na Ukrajine je globálna vojna“
S touto charakterizáciou konfliktu sa dá len súhlasiť. A nielen na Ukrajine. V súčasnosti sa jedná o zápas o definitívne etablovanie „jednopolárneho“, globalizovaného priestoru, ovládaného globálnymi (prevažne, hoci nie výhradne západnými) finančnými elitami. S vlastnou, mimoriadne agresívnou ideológiou. V záujme toho už bez prílišných ohľadov na nejakú verejnú mienku otvorene atakujú všetky (čo i len potenciálne) disidentské štáty, atakujú všetkými dostupnými prostriedkami.
Vynikajúca analýza, pán Manda! A neubližujete pritom Petrovi D. pretože ako teoretik uzavretý vo vedeckom ústave nemá možnosť okrem našich mainstreamových médií poznať inú pravdu ako tú čaputovskú „praudu“…Preto aj ten jeho scholastizmus.
Súhlasím s väčšinou pripomienok, preto zameriam pozornosť na globálny rozmer konfliktu, ktorý zdôraznil Juraj J.
…
Ocitli sme sa v globálnej epoche. A rôzni aktéri to chápu rôzne. Západ/USA a antiglobalisti to pochopili ako príležitosť vytvoriť globálne impérium.
Ja to vidím ( od r.1998) ako historický zlom, prechod od civilizácie národných štátov ku globálnej civilizácií. A v tomto duchu znie aj spoločenská objednávka, čo vplýva zásadne na priebeh a výsledok konfliktu. V podobnom duchu to formuluje aj Čína, ako utváranie spoločné zdieľanej budúcnosti civilizácie.
…
Dobrá analýza predurčuje výsledok konfliktu. A je jasné, že Rusko nemôže prehrať.
1. Chybná analýza príčin pádu ZSSR, Západ vyšiel z toho, že uzbrojil ZSSR a jeho spoločenský model zvíťazil, ukázal sa ako efektívnejší. Hoci Západ s tým mal máločo spoločné. Jednak klasická podoba socializmu vyčerpala svoje možnosti a boli potrebné zmeny. Ak však robíte zmeny v dobe historického zlomu, treba držať opraty pevne v rukách, pretože sa spustí lavína.
2. Západ v snahe utvoriť globálne impérium potreboval podriadiť si podľa imperialnych pravidiel aj Rusko a Činu. V duchu metódy “ uzbrojenia ZSSR“ predpokladal podobný priebeh procesu, že sankciami zničí Rusko. Lenže podobne ako Gorbacov, spustil lavínu procesov v dobe historického zlomu, nemá však k dispozícii vedeckú metódu a dobre analýzy, preto smer dejinneho pohybu nepozná, myslel, že všetko závisí od ich vole. Dúfal, že Rusko vmanevruje do vojny na Ukrajine a tým ho rozbije.
Spoločenskou objednávkou však nie je svetové impérium, ale utvorenie globalnej civilizácie.
Za Rusko sa svojou váhou postavila najmä Čína, ktorá si nemôže dovoliť, aby Rusko prehralo, preto ekonomický je zrejmé pripravená vsadiť veľa. To dosť zreteľne hovorí v prospech ruského víťazstva.
Západ rozhýbanim ustálenej globálnej situácie dal do pohybu aj globálny Juh, ktorý ruský vzdor pochopil ako príležitosť zbaviť sa neokolonialnej záťaže. To je niečo, s čím Západ nerátal. Pretože netušil že ak v čase historického zlomu pohne nejakou čiastkou globálneho sveta dá ho celý do pohybu.
Pozrime, koľko krajín sa zrazu hlási do BRICS.
…
Okrem snáh zbaviť sa neokolonializmu mnoho krajín, ako India, Turecko, Saudská Arábia, Brazília, Iran vycítili v rámci preformatovania sveta príležitosť hrať vlastnú geopolitickú hru.
..
Preto tiež by som to nezužil na boj imperialistickeho USA a imperialistickeho Ruska. Ide o proces preformatovania sveta.
„Čína, ktorá si nemôže dovoliť, aby Rusko prehralo“ – no, aspoň v tomto sa zhodneme, p. Antal.
Čína si naozaj nemôže dovoliť mať na svojej severnej hranici natovský režim. Ktorý by bolo možné prípadne využiť podobným spôsobom ako dnes Ukrajinu. To hádam ani netreba podrobnejšie rozoberať. A to aj napriek tomu, že Čína je dnes hlboko integrovaná do západného projektu, ale zjavne si v ňom hľadá vlastné miesto.
Otázkou zostáva, ako by Čína pristupovala k prípadnému (hypotetickému) rozpadu RF.
Aj s tým procesom preformátovania sveta sa dá len súhlasiť.