Viac ako 20-tisíc dospelých a takmer tisíc detských pacientov hospitalizovali vlani na ortopedických oddeleniach po celom Slovensku. Pandémia koronavírusu, odklad chirurgických zákrokov, nedostatok a vyťaženosť ortopédov a zdravotných sestier – to všetko spôsobilo, že niektorí pacienti čakajú na výmenu bedrového kĺbu aj dva roky. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bude počet ortopedických pacientov v nasledujúcich rokoch narastať, a tým sa budú zvyšovať aj nároky na zdravotnú starostlivosť. Na to však môžu doplatiť samotní pacienti, ktorým hrozí, že sa nedostanú k adekvátnej starostlivosti a zdravotníckym pomôckam, na ktoré majú nárok.
„Čakacia lehota na ortopedické vyšetrenie je u nás 3 až 6 mesiacov. Pacienti však zbytočne dlho užívajú farmakologickú liečbu a na operáciu sa dostávajú neskôr, ako by bolo potrebné. Na výmenu bedrového kĺbu čakajú niekde rok, inde dva, závisí to od konkrétneho regiónu. Pred dvadsiatimi rokmi sme robili 500 až 600 operácií ročne, dnes sú to tisíce, no pri rovnakom počte špecialistov. Zvýšili sa aj ceny vstupných materiálov zdravotníckych pomôcok, čo núti mnohých dodávateľov odísť z trhu, a to má za následok zhoršenie dostupnosti týchto pomôcok,“ vysvetľuje MUDr. Andrej Švec, PhD., prednosta I. ortopedicko-traumatologickej kliniky LF UK, SZU a UNB v Bratislave a hlavný odborník MZ SR pre ortopédiu.
K životnosti a opotrebovanosti bedrových kĺboch prispieva aj súčasný životný štýl – nedostatok pohybu, sedavé zamestnanie a zlá životospráva. Výmena bedrového kĺbu je najefektívnejšou cestou, ako uľaviť pacientovi od bolesti a zlepšiť tak kvalitu jeho života. Počas pandémie koronavírusu sa operácie odkladali, viacerí pacienti skúšali samoliečbu a potom prichádzali do ortopedických ambulancií s oveľa horšími diagnózami. Pre odložené chirurgické zákroky sa mnohým pacientom zhoršil zdravotný stav, ochorenie prešlo z pomerne jednoduchého štádia do komplikovaného. Operácie sú v dôsledku toho zložitejšie a výsledky zákrokov menej úspešné.
V pandemických časoch a rovnako aj teraz, keď stúpajú náklady v súvislosti s energetickou krízou, upozorňovala Asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED na to, že zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. V dôsledku celosvetovej inflácie rastú ceny vstupov – surovín, energií i logistiky, čo má vplyv na dostupnosť a kvalitu zdravotníckych pomôcok. „Ak štát nebude reagovať na narastajúce náklady v súvislosti s energetickou krízou, v konečnom dôsledku to bude pacient, ktorý nedostane takú zdravotnú starostlivosť, na akú má nárok,“ upozorňuje Katarína Danková, výkonná riaditeľka asociácie.
Na Slovensku sú k dispozícii dostupné a kategorizované moderné zdravotnícke pomôcky. Pokiaľ ide o implantáty, tzv. umelé kĺby spĺňajú štandardy najvyššej kvality. „Pacientom poskytujeme endoprotézy na základe veku, hmotnosti a toho, aké implantáty dostane konkrétna nemocnica. Cementové protézy, ktoré sa používali už pred desiatkami rokov, vydržali tri desaťročia. Dnes pracujeme aj s novými materiálmi, napríklad molekulárny polyetylén sa u nás používa na každom pracovisku,“ dodáva hlavný odborník MZ SR pre ortopédiu.
(lb)
