Obdobie chaosu v prístupe štátu k športu by sa podľa prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Antona Siekela už malo skončiť. Témy vytrhnuté z kontextu by mala nahradiť ucelená koncepcia na dlhšie obdobie, v ktorej by mal šport zadefinované svoje postavenie, stanovené ciele i méty, kam sa chce v najbližších rokoch dostať. Na jej príprave by mali spolupracovať ministerstvo školstva, úrad štátneho tajomníka, vládny splnomocnenec pre šport, SOŠV aj zástupcovia športového hnutia.
Anton Siekel upozorňuje na súčasný alarmujúci stav športu v krajine. V čase pandémie koronavírusu sa dlhodobé problémy slovenského športu ešte znásobili. Chýba koncepcia rozvoja, vzorec na výpočet príspevku uznaného športu je z mnohých pohľadov nevyhovujúci a nezohľadňuje náročnosť aj ďalšie aspekty konkrétnych športov, zákon o športe je potrebné novelizovať. Je to iba časť problémov, ktoré je potrebné riešiť. „Koronakríza odhalila najväčšie problémy slovenského športu,“ tvrdí Anton Siekel na oficiálnom portáli olympic.sk.
S prezidentom SOŠV sa na tomto konštatovaní zhodol aj zastupujúci generálny riaditeľ sekcie športu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Dedík, podľa ktorého doterajšie kroky štátu neboli smerom k športovému prostrediu ideálne a pomoc by mala byť oveľa lepšia. Počas neformálneho mediálneho stretnutia „Timeout s prezidentom SOŠV“ sa obaja diskutujúci zhodli, že štát nevytvára dostatočné podmienky, aby sa naplnil verejný záujem obsiahnutý v zákone o športe a je potrebné tento stav zmeniť. Kým prezident SOŠV hovorí, že verejný záujem nie je absolútne naplnený, zástupca ministerstva tvrdí, že skôr nie je naplnený.
Teoretických riešení sa v predošlých rokoch nazbieralo množstvo, realizácia ich návrhov do praxe sa však nekonala. Dnes nemá význam podľa prvého muža slovenského olympizmu platiť nové štúdie, ktoré ukážu, že šport je na tom na Slovensku zle. Oveľa potrebnejšie je navrhnúť smerovanie, kde chceme mať šport a ako sme doteraz napĺňali stanovené ciele. Štát totiž už v roku 2001 predstavil Národný program rozvoja športu, v roku 2010 zasa vypracoval koncepciu do roku 2020. Dnes sa s posledným koncepčným dokumentom nepracuje a nepripravuje sa ani nový na ďalšie obdobie. „Musí sa už skončiť obdobie chaosu. Mnohí ľudia často prichádzajú s témami, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, nezapadajú do časového rámca. Nepozerá sa na to, ako sa plní Národný program rozvoja športu z predchádzajúceho obdobia, nikoho ani nezaujíma. Posledné mesiace po nástupe koronavírusu nám nastavili zrkadlo a odhalili, aká je reálna situácia v slovenskom športe. Dlho sme si zakrývali oči a pozerali sa do falošného zrkadla. Uspokojovali nás výsledky jednotlivcov, ako sú Peter Sagan, Petra Vlhová, stačili nám športové výsledky a schopnosť nosiť medaily z olympijských hier. To je len špička ľadovca, šport je aj o iných prioritách. Situácia je vážnejšia, ako sme si dlhodobo uvedomovali,“ vyhlásil Anton Siekel.
Dnes nie je potrebné vymýšľať niečo nové. Príkladov zo sveta, ako pomôže šport krajine, je množstvo. Island sa pred viac ako desaťročím rozhodol podporovať mladých prostredníctvom športu, z nebezpečných štvrtí sú aj vďaka tomu dnes bezpečné miesta. Austrálčania si rovnako vytvorili program, kde sa chcú dostať do roku 2030. „Inde vedia pracovať systémovo. Pripravme aj my Národný program rozvoja športu na roky 2020 až 2030 a zhrňme doň názory všetkých kompetentných subjektov, ktoré pôsobia v športe. Aj vďaka koncepcii môžeme presvedčiť iné rezorty, že šport nie je iba to, čo môžu ľudia vidieť na televíznych obrazovkách či prečítať si v novinách. Šport je súčasť viacerých oblastí vrátane zdravotníctva a aktívneho života ľudí, nielen mladej, ale i staršej generácie. Neopakujme, čo už vieme, nerobme ďalšie štúdie, ale poďme spoločne pracovať na vízií i napĺňaní vytýčených cieľov,“ doplnil Anton Siekel na webe SOŠV.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
