Vedenie Národnej rady SR (NR SR) pripravilo návrh uznesenia NR SR k smrti slovenského občana Jozefa Chovanca v Belgicku. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Pod návrh sú okrem neho podpísaní aj všetci podpredsedovia parlamentu. O návrhu budú poslanci rokovať na najbližšej parlamentnej schôdzi, ktorá sa bude konať v stredu 2. septembra.
Toľko oficiálna správa tlačových agentúr Slovenskej republiky.
…
Dnes sa veľmi výstižne vyjadril na svojom facebookovom profile k „odbornej“ práci našich politických špičiek a pracovníkov diplomatického zastupiteľského zboru Slovenskej republiky v zahraničí Juraj Janošovský.
Posúďte sami.
A napriek jeho odporúčaniu – rozmýšľajte!
…
„Včera večer ma naplo na zvracanie.
Nejedol som nazelenalé párky, ani som si nebral salámu špinavými rukami.
Rozmýšľal som.
Uvažoval som nad prípadom pána Chovanca v Belgicku. Chápem, že sa politici „odbavujú“ na belgických policajtoch. Hajlujúcich, skúmajúcich už dva roky, či je zákonné zadusiť nevinného človeka. Priviedlo ma to k myšlienke, že by sa mohli postarať aj o zodpovednosť tých slovenských diplomatov, ktorí sa zrejme museli dozvedieť, čo sa stalo…
Dve veci mi pritom vadili: všeobecná nezodpovednosť a zmysel „zahraničnej služby“.
Nezodpovednosť: prečo nedokážeme vyvodením zodpovednosti– aj preventívne, zabrániť opakovaniu zlyhania. Predsa niekto konkrétny nespravil čo mal: veľvyslanec, minister zahraničia? Neverím, že sa nedozvedeli o úmrtí Slováka na letisku v Bruseli…Normálnymi diplomatickými kanálmi alebo zo žiadostí pozostalých o pomoc…Ako je možné, že niekto „berie“ roky plat z verejných zdrojov a nenesie žiadnu zodpovednosť za zlyhanie. Ja by som nechal vrátiť, pod exekúciou, za takéto zlyhanie, celý príjem veľvyslanca za „plnenie jeho poverenia v Belgicku“ a pánu ministrovi navrhol súdny zákaz činnosti vo verejnej správe na desať rokov…
A po druhé čo má na starosti naša „zahraničná služba“, ak sa nestará o osud svojich občanov v zahraničí? Naozaj je základnou povinnosťou slovenskej diplomacie iba sa pchať do zadku americkým a európskym úradníkom? To stačí na luxusné pracovné podmienky, a desaťtisícové platy?
Nerobil som si ilúzie o pánu Lajčákovi. Úlisný podvraťák, nepopieram, s určitou charizmou. Zažehlil nejeden svoj prúser, disponoval mediálnou nedotknuteľnosťou…Zvykol si na to, že jeho zodpovednosť, nebude nikto nikdy vymáhať…
Vyhľadal som si, kto v tom čase „slúžil“ v Belgicku. Stanislav Vallo (otec pána primátora…). Zať tajomníka ÚV KSČ M. Váleka ( v novembri 1989 bol zvolený do funkcie tajomníka tzv. Urbánkovho vedenia).
Váleka si vážim, a určite nenesie zodpovednosť za svojho zaťa. Dokonca som mal, istý čas, aj „porozumenie“ pre konanie tohto typu „diplomatov“. Po prevrate mal taký Kukan, ako šéf Chňoupkovho sekretariátu a predseda CZV KSČ na zamini, len jednu cestu. Zradu, konverziu, sklonenú hlavu. Ak nechcel bývalý diplomat desiatovať paštétu z kuracích trupov, ako strážnik družstevného dvora, musel bonzovať…A potom robiť špinavú nadprácu. Zhnusil sa mi.
Pri pánovi Valló mi bolo priamo na zvracanie: „literát“, ktorý si viedol stĺpček v Hríbovom „Týždni“, diplomat, ktorý schválil Marakéšky dohovor o logisticke importu emigrantov, diplomat- intelektuál recitujúci pri rozlúčke s diplomaciou Hviezdoslavove „Krvavé sonety“…(tragický situačný vtip, v súvislosti s oravskou obeťou v Belgicku…).
Akí hajzli to „robia“ slovenskú „zahraničnú službu“? Lajčiak, Korček, Vallo…a asi desiatky ďalších, s obrovským sebavedomým a ešte väčšími platmi.
Ruku by som nepodal…“
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
