Spravodajský portál Truthout publikoval dňa 1. marca 2022 rozhovor s popredným ľavicovým intelektuálom a mierovým aktivistom, dnes už 93-ročným Noamom Chomskym.
Podľa Chomského predstavuje ruská invázia jeden z „najväčších vojnových zločinov“ porovnateľných s inváziou USA do Iraku alebo inváziou Hitlera a Stalina do Poľska v septembri 1939. Takýto akt vojnovej agresie sa nedá ospravedlniť alebo zľahčovať. Porušuje článok 2 Charty OSN a z právneho hľadiska ide o ťažký vojnový zločin.
Chomsky analyzuje dve možné príčiny, prečo konflikt vypukol. Prvou sú špekulácie o Putinovej osobnosti a duševnom rozpoložení, ktoré opakujú korporátne médiá a časť odbornej verejnosti. Líder Ruskej federácie je podľa tohto naratívu údajne obeťou vlastných paranoidných predstáv. V politických rozhodnutiach je úplne osamotený, s nikým ich bližšie nekonzultuje a svojich podriadených postaví vždy pred hotovú vec. Putin vládne ako autokrat bez podpory najbližších spolupracovníkov, ktorí vystupujú len ako skupinka nesvojprávnych podriadených „dvoranov“ a súhlasia so všetkým, čo prezidentovi Ruskej federácie napadne. Je zaujímavé, že Chomsky vidí paralelu pre takúto „tyranskú“ interpretáciu Vladimira Putina v súčasnej pozícii Donalda Trumpa a atmosfére, ktorá vládne vnútri Republikánskej strany USA. Určitá časť alebo jadro republikánov totiž nekriticky obdivuje Donalda Trumpa a preukazuje mu úctu, akoby bol geniálny a svätý „vodca“.
Chomsky venuje psychologizujúcim špekuláciám len malý priestor a vo svojich úvahách opatrne prechádza k analýze druhej možnej príčiny invázie Ruska do Ukrajiny, ktorú artikuluje oveľa hlbšie a detailnejšie. Upozorňuje na skutočnosť, že celý konflikt je vyvrcholením dlhodobej eskalácie napätia medzi nástupníckou krajinou ZSSR a Spojenými štátmi americkými. Putin podľa neho už dlhodobo vysielal signály a varoval Západ, aby nerozširoval vojenskú alianciu NATO o nové členské štáty na úkor bezpečnosti Ruska.
Ako údajne uviedol bývalý vyslanec USA v Rusku Jack Matlock, „ak by po konci studenej vojny nedošlo k rozširovaniu aliancie, alebo ak by sa toto rozširovanie dialo v súlade s budovaním bezpečnostnej architektúry v Európe, ktorá by zahrnovala aj Ruskú federáciu, dnes by sme nečelili žiadnej kríze“. Podľa Matlocka bolo možné krízu medzi Ruskom a USA veľmi ľahko vyriešiť, ak by sa západní politickí lídri pridržiavali „zdravého rozumu“ a namiesto eskalovania situácie na Ukrajine by sa usilovali hľadať mierové riešenie a dialóg s Ruskom. Snaha vytrhnúť Ukrajinu zo sféry vplyvu Ruska predstavuje „šialené“ a „veľmi nebezpečné“ dobrodružstvo, ktoré je porovnateľné s udalosťami vedúcimi ku kubánskej raketovej kríze v roku 1962.
Chomsky ďalej upozorňuje, že Jack Matlock nie je zďaleka jediným americkým odborníkom, ktorý vidí príčiny súčasného konfliktu na Ukrajine v nerozumne nastavenej zahraničnej politike USA. Obdobný postoj zastávajú aj bývalý šéf CIA William Burns, diplomat George Kennan, bývalý minister obrany William Perry, profesor medzinárodných vzťahov John Mearsheimer, Henry Kissinger, Stephen Cohen a mnohí ďalší politici a odborníci. Na týchto autorov sa v súčasnosti odvolávajú aj viacerí americkí publicisti, ako je zrejmé z politického sitcomu The Jimmy Dore Show, ktorý môžu slovenskí čitatelia sledovať na internetovej platforme YouTube.
Pred možnými katastrofálnymi následkami americkej zahraničnej politiky voči Ukrajine varovali amerických politikov už v roku 2008 interné dokumenty amerických spravodajských služieb, ktoré sú dnes zverejnené na portáloch WikiLeaks. Tieto dokumenty pochádzajú ešte z obdobia vlády Georga Busha ml., ktorý ako prvý ponúkol Ukrajine členstvo v NATO. Odpoveď zo strany Ruska bola už vtedy jednoznačná a razantná – hrozba, ktorej by Rusko čelilo v prípade rozširovania aliancie NATO smerom k svojim hraniciam „nebude tolerovaná“. Rusko stanovilo prijatie Gruzínska a Ukrajiny do NATO ako „červené čiary“, ktoré by Západ nemal prekročiť.
Chomsky upozorňuje, že eskaláciu napätia je potrebné vnímať nielen cez prizmu rozširovania NATO. Jej korene sú hlbšie a siahajú až k 90. rokom 20. storočia. Americké intervencie v Kosove, Iraku, Líbyi a Sýrii sú zreťazené snahou aktívne zadržiavať rast Ruska a oslabovať jeho zahranično-politický a ekonomický vplyv na globálnej úrovni.
Ruská federácia sa snažila dlhé roky hľadať dialóg a primäť partnerov k bilaterálnym alebo multilaterálnym dohodám, ktoré by zohľadňovali ich strategické záujmy a garantovali bezpečnostné záväzky. Doktrína zahraničnej politiky USA však nepripúšťala žiadne ústupky a priestor na dialóg. Jej hlavným nástrojom bolo „unilaterálne používanie vojenskej sily“ a zaistenie prístupov na kľúčové trhy, energetické zásoby a strategické zdroje.
Súčasná invázia na Ukrajinu tak môže signalizovať zmenu kurzu politiky Vladimira Putina proti vojenskej aliancii NATO, obrat k stratégii tzv. nulovej tolerancie rozširovania aliancie. Chomsky verí, že dnešnej tragédii sa podľa všetkého skutočne dalo predísť, ak by Západ počúval Rusko a rešpektoval jeho obavy o vlastnú strategickú bezpečnosť. Čo však môžeme urobiť v danej chvíli pre de-eskaláciu napätia a ukončenie vojenskej agresie Ruska na Ukrajine?
Rusko prirovnáva k medveďovi, ktorý je zahnaný do kúta. Kleptokratický petroštát, na ktorý budú uvalené prísne a likvidačné ekonomické sankcie, je pre globálne svetové spoločenstvo najhoršou možnou alternatívou. Hrdinské gestá nám nepomôžu a rovnako nám nepomôžu deštruktívne sankcie, dodávky zbraní a podpora vojenskej infraštruktúry Ukrajiny. Chomsky radí, aby sme sa poučili z histórie a hľadali diplomatické a mierové riešenie celého konfliktu.
Odpoveďou Západu na ruskú agresiu by nemalo byť „siahnutie po revolveri“, ale po „olivovej ratolesti“ a umožniť Rusku vyjsť z tohto konfliktu ako víťazovi. Vladimirovi Putinovi je potrebné ustúpiť a splniť jeho požiadavky, aby si zachoval tvár a nesiahal ku krajným riešeniam, ktoré môžu znamenať koniec sveta ako takého. Z Ukrajiny by sa mal stať neutrálny štát na spôsob Rakúska a malo by dôjsť aj k jej federalizácii, ktorá by vychádzala z dohôd Minsk II. Takéto riešenie je vzhľadom na porušenie medzinárodného práva, ktorého sa dopustilo Rusko napadnutím zvrchovaného a nezávislého štátu, „veľmi vzdialené spravodlivosti“. Chomsky však ironicky dodáva, že v dejinách medzinárodných vzťahov nikdy neexistoval priestor na spravodlivé riešenia.
Svoj rozhovor uzatvára Chomsky napokon suchou konštatáciou: „súťaživosť je zárukou smrti pre celý druh, nemá víťazov. Nachádzame sa v kritickom bode ľudskej histórie. Nemôžeme to popierať. Nemôžeme to ignorovať.“
Odkaz na celý rozhovor: https://truthout.org/articles/noam-chomsky-us-military-escalation-against-russia-would-have-no-victors
Hovorí sa, že vo vojne prvá umiera pravda, no ja si myslím, že vo vojne prvá umiera láska, no a po nej umiera ľudskosť.
..,keby na „určitej úrovni“ neboli láska, ľudskosť a pravda dávno mŕtve, k žiadnym vojnám by nedochádzalo.. V tejto vojne žiadna pravda nezomrela. Nebudte zbytočne patetická.. kde ste ju preboha doteraz videli ??!!
Tatko,..keby na „určitej úrovni“ neboli láska, ľudskosť a pravda dávno mŕtve, k žiadnym vojnám by nedochádzalo…
Nemôžem Vám nedať za pravdu!!!
INTER ARMA SILENT MUSAE!
..naozaj? https://www.youtube.com/watch?v=6hu52GOzxV8