V piatok 28. októbra 2022 sa v Prahe uskutočnila ďalšia z mohutných demonštrácií. Pokračovať budú 17. novembra v českých i slovenských mestách. Sú to demonštrácie PROTIVLÁDNE. Od prevratu z roku 1989 ich bolo niekoľko, ale nič podstatné nepriniesli. Pre vládnucu kapitalistickú triedu nie sú vôbec nebezpečné, naopak, sú dávané za dôkaz „demokratickosti“ jej režimu. Požiadavka zmeny vlády nie je to správnou požiadavkou pre skutočnú zmenu k lepšiemu. Zmena vlády dokonca už neprináša ani to povestné „menšie zlo“, po ktorom túžia ľudia vediac, že „dobro“ sa skončilo v roku 1989. Skutočnú zmenu môže priniesť len zmena režimu, odstránenie kapitalizmu a jeho nahradenie socializmom.
Kapitalistický režim nemá u väčšiny národa legitimitu. V roku 1989 si ho priali len 3 % československej populácie. Bol nám vnútený zahraničným kapitálom, ktorému slúžili všetci tí Havlovia, Čalfovia a Dubčekovia. Po vyše troch desaťročiach nemôže byť sporu o tom, že tento režim je založený na vykorisťovaní a lúpeži, že prináša sociálny útlak, nezamestnanosť, vylúčenie, odcudzenie, fašizmus a vojnu.
Pre absolútnu väčšinu národa nemôže byť riešením nejaká zmena vlády v rámci kapitalistického režimu, pretože táto vláda bude vždy len povestným „výborom na spravovanie spoločných záležitostí kapitalistov“. Nikdy nebude zastupovať záujmy pracujúcich, ale kapitálu. Zmena vlády preto nie je riešením. Tým je zmena režimu. Pracujme teda na tom, aby sa protivládne demonštrácie menili na demonštrácie PROTIREŽIMNÉ.
(Video: youtube.com/c/eReportTV)
veru tak…
Presne tak!
Mení sa len postava, kapitalizmus ostáva.
Ale!
Aký národ, taká vláda.
Mladá a stredná generácia je prorežimná. To ukazujú protivládne demonštrácie, to ukázali aj voľby.
Prorežimná Čaputová chváli občanov, že nevolili extrémistov a populistov, pritom ona sama je extrémista, ako inak nazvať človeka, ktorý podporuje vojnu a nie mierové rokovania, ako inak nazvať človeka, ktorý ženie vlastný národ do krízy a chudoby, ako inak nazvať človeka, ktorý podporoval nezmyselné testovanie a násilné očkovanie počas covidšialenstvu, ako inak nazvať človeka, ktorý nepočúva utrápený hlas ľudu a marí referendá…O jej populizme sa rozpisovať nebudem, každý nezaslepený ho vidí.
A teraz k voľbám. Koho si zvolili občania za županov a do miestnych samospráv? Vo väčšine prípadov tých, ktorí podporovali a podporujú Čaputovej extrémizmus/podporovali nezmyselné testovanie a očkovanie proti covidšialenstvu, podporujú vojnu na Ukrajine, šíria nenávisť k ruskému národu a kríza ich nejako netrápi, veď oni a ich lokaji ju zvládnu…/.
Takže národ nevymeníš. Amoraliti /a kapitalizmus ich vygeneroval dosť/ dokážu zarobiť aj na kríze, na vojne…/, amoralitom sa režim páči. Peniaze, to je morálka novej generácie a voľby ukázali jej pravú tvár.
Som z východu, no v silnom hlase „Hrdý východ“ zaniká môj „Hanba východu.“ Zvíťazili „slušní“ prorežimní. Zvíťazil kapitalizmus –bohatsvo a chudoba/aj ducha/.
Nie je dôležité, kto zvíťazil, ale kto volil. Prehrali občania, morálne.
Morálka nám hnije, nevadí, hlavne že bežia kšefty.
MImochodom, o kapitalistickej „morálke“ by som vedela písať z vlastných skúseností /bol by to silný čaj/, lenže nechcem byť osobná.
To už je Štokholmský syndróm
Na odstránenie kapitalizmu sú potrebné minimálne dve základné veci:
a) široké masy uvedomelých ľudí, ktorí predávajú svoju prácu,
b) vodcovia, ktorí tieto masy povedú.
Široké masy pracujúcich by sa aj našli, ale po vodcoch niet ani chýru, ani slychu.
Nie je to nová situácia a nie je to ani špecifikum Slovenska. Ono to tak chodí, nové možnosti, nové cesty, nové osobnosti sa ukážu až vtedy, kedy sa zdalo, že situácia je bezvýchodisková. Z tohto pohľadu sa môžeme nádejať, lebo už sme veľmi blízko… novým vodcom, novým cestám, novým možnostiam. Avšak, dovtedy by bolo zahodno, aby každý prispel svojou troškou.
Ivan, a mne sa to javí opačne. Osobnosti by boli, chýbajú široké masy, ktoré nie sú uvedomelé a radi sa predávajú/hlavne stredná a mladá generácia/. Konzum, konzum konzum,!!!