Pred 100 rokmi, 17. novembra 1920, vojská južného frontu RKKA (Robotnícko-roľníckej Červenej armády) pod velením M. V. Frunzeho dokončili oslobodenie Krymu od Bielogvardejcov podporovaných intervenčnými vojskami európskych „demokratov“. Krym sa stal sovietskym.
V noci z 11. na 12. novembra 1920 začali vojská južného frontu RKKA pod spoločným velením Michaila Vasilieviča Frunzeho Perekopsko-Čongarskú operáciu, počas ktorej prerazili postavenia obrany „bielych“ Krymskej Perekopskej šije. Dňa 12. novembra začali Bielogvardejci neorganizovane ustupovať a utekať z frontu do čiernomorských prístavov. 13. novembra 1920 obsadili sovietske vojská Simferopoľ, 14. Feodosiu, 15. Sevastopoľ, 16. Kerč. 17. novembra 1920 vstúpili do Jalty. Zvyšky Bielej armády sa v panike nalodili na zahraničné lode interventov, na ktorých ušli z Krymu.
Sovietska krajina oslávila víťazstvo. „Slávne sily“ Wrangela (Čierneho baróna) boli na hlavu porazené. Heroickou statočnosťou a hrdinským nástupom RKKA.
„Nech žije naša Červená armáda, veľká armáda pracujúcich!“, takýmito slovami noviny Pravda oznamovali víťazstvo nad nepriateľom.
Aké podobenstvo vyplýva po 100 rokoch z tejto epizódy ruských a svetových novodobých dejín pre našu súčasnú spoločnosť?
Napriek tomu, že sme neustále cielene médiami kŕmení len témami koronakrízy a jej podružnými problémami, na Slovensku už teraz prebieha revolúcia. Nie revolúcia socialistická ani národnooslobodzovací boj, ale revolúcia hodnotová.
Boj pravdy s klamstvom a nenávisťou, boj čestných ľudí s pokrivenou morálkou politikov, zapredancov cudzích mocností, mafiou, politickými psychopatmi, úžerníkmi, boj s pokrytcami, toho času pri moci. Boj s „Čiernym barónom“.
Je to zatiaľ boj o morálku a česť občianskej spoločnosti bez použitia palných či chladných zbraní (ak nepočítame miernejšie „donucovacie prostriedky“ t. j. pelendreky, značkovaciu streľbu a gumové projektily, vodné delá, útočné psy a jazdeckú eskadrónu slovenskej polície) nasadených na obranu mocných voči vraj „extrémistom, fašistom, psychopatom, opiciam, luze …“, ktorá si dovoľuje verejne na námestiach prejaviť svoj nesúhlas s konaním vlády oligarchie „Čierneho baróna“.
Kým táto hodnotová revolúcia neprelomí pomyselnú slovenskú „Perekopskú šiju“, nemožno očakávať víťazstvo pravdy nad zlom a nenávisťou, nemožno očakávať ani demokraciu, právo a spravodlivosť, ktorými sami seba falošne označkovali tí, ktorí tu presadzujú a konajú všetko možné, len nie službu pospolitému pracujúcemu ľudu, ktorému formálne a pokrytecky prisahali slúžiť.
Symbolické dátumy 17. novembra 1920/1989/2020 naznačujú, že dokiaľ proces tejto súčasnej revolúcie hodnôt neukončíme, nebude možné nalodiť – vyhnať interventov a ich domácu armádu prisluhovačov do mora, v našom prípade najlepšie až do Atlantického oceánu.
Túto úlohu za nás dnes už nesplní Červená armáda, ani Frunze, dokonca ani Putin. Pomôže nám len organizovaná akčná jednota oklamaných, okrádaných a ponižovaných novodobých otrokov kapitálu.
My, každý z nás jednotlivo a všetci spolu, musíme hodnotovo oslobodiť a obsadiť postupne, ale rozhodne Košice, Prešov, Banskú Bystricu, Žilinu, Nitru, Trenčín, Trnavu a nakoniec Bratislavu tak, aby Čierny barón musel odplávať.
