V súčasnom kulminujúcom koronavírusovom propagandistickom ošiali šírenia strachu si málokto z nás plne uvedomuje, akú nepeknú hru s nami hrajú elity v celosvetovom meradle.
My, pracujúci i nezamestnaní, starší i mladí, dôchodcovia, študenti, žiaci, občania tu na našom malom Slovensku sme médiami zahltení strašiakmi pandémie tak, že si už ani neuvedomujeme, či ešte žijeme alebo pomaly a postupne umierame. Rúca sa náš svet. Dusíme sa. Nevieme sa voľne nadýchnuť obrazne, ale ani fakticky.
Politici sa prekárajú a opľúvajú v médiách o pozície, ktorá minorita z tých, ktorým otrocky slúžia, bude vládnuť, kto bude rozdeľovať a kradnúť virtuálne miliardy eur, ktoré reálne nikdy neexistovali. Miliardy prisľúbené majiteľmi sveta na údajný boj s pandémiou a reštart zrútených ekonomík bezprostredne po nej.
Nikoho z nich nezaujíma prebiehajúci totálny ekonomický krach životnej úrovne väčšinovej triedy pracujúcich ani osudy státisícov občanov potácajúcich sa na okraji priepasti ekonomického prežitia.
Hovoria tomu „kríza zapríčinená pandémiou“, hoci všetkým súdnym ľuďom sveta je úplne jasné, že ide len o pokračovanie krízy systému, krízy kapitalizmu, ktorý melie z posledného a nemá už kde uchmatnúť nové teritóriá, surovinové zdroje ani povoľné ľudské zdroje – novodobých otrokov kapitálu.
Už nie sú výnimočné situácie a je ich čoraz viac, stovky, tisícky a desaťtisíce len na Slovensku, kedy ženy bez trvalého zamestnania, samoživiteľky rodín plačú, lebo ich vyhodili z práce na dohodu bez náhrady a majú obrovský strach, ako uživia svoje deti v systéme, ktorý sa stará len o majetných, bohatých, úspešných a bezohľadných, a pritom sa nehanbí označovať za sociálny a demokratický.
Tí, ktorí si ešte pamätajú a zažili socializmus v bývalom Československu (autor tohto príspevku je tiež jedným z nich), vedia. Naše matky – robotníčky, družstevníčky, obchodníčky, administratívne ani riadiace pracovníčky sme v tých časoch z existenčných dôvodov plakať nikdy nevideli. Nemali na to dôvod. Nemohli byť vyhodené z práce, pri úmrtí alebo invalidite živiteľa rodiny dostali od štátu všetko, čo potrebovali na dôstojné prežitie, výchovu, vzdelanie, výživu a zdravotnú starostlivosť pre svoje deti. Žili v bezpečí, ekonomickej a potravinovej dostatočnosti a zaručenej perspektíve pre nasledujúce generácie.
Ťarcha zodpovednosti za prežitie detí, rodín, vlasti a sveta sa dnes čoraz viac presúva na bedrá žien, matiek, živiteliek. Za deti, rodinu, chlieb, zdravie, vzdelanie, za prežitie. Muži sú nenápadne perspektívne pripravovaní na jedinú úlohu: stať sa potravou pre delá.
Toto je kapitalizmus a jeho posledné štádium – imperializmus.
Vedie z toho jediná reálna cesta záchrany. SOCIALIZMUS. A k tomu potrebuje ľudstvo silné ženy.
Táto téma bola a je vo svete robotníckych, odborových, antiimperialistických a ľavicových kruhov dostatočne pertraktovaná. Prebieha celosvetová diskusia ženských, antikapitalistických a ľavicových organizácií na túto tému a s ňou súvisiace permanentne sa opakujúce masové vystúpenia, protesty, demonštrácie a manifestácie miliónov žien po celom svete.
Na túto tému rokovala v auguste 2020 aj Medzinárodná konferencia marxisticko-leninských strán a organizácií (CIPOML), ktorá z rokovania vydala veľmi zaujímavú a podnetnú výzvu pre všetky ženy sveta.
Plný text výzvy : Spojme sa v boji za socializmus, aby sme si mohli „vydýchnuť“!
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU