Všimli ste si, koľko sa ich u nás naraz vyrojilo? Ako húb po daždi. Nežijú v Bielorusku, neboli tam, nepracovali tam, neštudovali históriu Bieloruska, reálne nesledujú aktuálny vývoj v tejto krajine, ale vyjadrujú sa suverénne verejne, v politike a médiách. Opakujú floskuly propagandy od rána do večera a vedia všetko. Vymysleli teplú vodu. Len preto, aby sa zviditeľnili vo verejnom priestore pred občanmi, aby ukázali, že oni sú tí múdrejší, lepší demokrati ako tí v Bielorusku, že oni sú lepš, ako „diktátor“ Lukašenko alebo že „Baťka“ je lepší ako lokaji zahraničných záujmov Washingtonu a Bruselu či Moskvy. Jedna alebo druhá strana si nemajú čo vyčítať.
A tak nastávajú paradoxné situácie. Matovič sa bezostyšne fotografuje pred vlajkami EÚ a SR oblečený ako posledný bezdomovec s veľvyslancom Bieloruska, ktorý ako prvý oficiálne zradil Lukašenka, a ponúka mu politický azyl. Osuský s Dostálom, Budajom a ďalšími organizujú protest na podporu západnou oligarchiou financovaného a riadeného majdanu v Minsku za „masovej“ účasti možno dvadsiatich finančne či inak motivovaných „priaznivcov bieloruského ľudu“ a občania Slovenska na nich kašlú. Prezidentka vyjadruje solidaritu s bieloruskými demonštrantmi, vyzýva na odsúdenie policajného násilia režimu v Minsku pri zásahoch proti demonštrantom, ale keď celé mesiace demonštrujú Žlté vesty vo Francúzsku, Katalánci či nikomu nepotrební dehonestovaní čierni bedári v USA, vtedy v súvislosti s policajným násilím uplatňovaným voči nim pokrytecky mlčí ako hrob.
Podobné články
Mnohí ľavičiari bez hlbšieho poznania podstaty problému držia stranu Lukašenkovi preto, že nedovolil rozparcelovať bieloruskú ekonomiku západnému nadnárodnému kapitálu, a tým zachoval určitú úroveň suverenity krajiny, ktorú riadi tvrdou rukou. Odborník na všetko „socialista“ Chmelár krivo obviňuje komunistu Hrdličku zo sympatií k Lukašenkovi a komunistov všeobecne zo sympatií k režimu, hoci si ani nepreštudoval stanoviská komunistov k vývoju v Bielorusku a vôbec ich nepozná.
Takých príkladov je čoraz viac a tvorcovia ďalšej farebnej revolúcie v pozadí sa tešia. Hlupáci a exhibicionisti im sadli na lep, ťahajú to spoločne všetci tam, kam si to oni želajú. K rozbitiu krajiny, uchopeniu moci západným nadnárodným kapitálom a vytvoreniu novej kolónie východného typu závislej od politických a ekonomických záujmov svetovej oligarchie.
A korporátne štátne i súkromné médiá chrlia propagandu 24 hodín denne každú polhodinu, aby zamlčiavaním podstaty, prekrúcaním pravdy a utvrdzovaním lži vymyli mozgy občanom a „upravili“ verejnú mienku tak, ako si to želajú ich majitelia.
Ak sa k tomu môže v médiách verejne masovo vyjadrovať každý, kto má vzadu dieru, prečo by sa hoci len obmedzene, v podmienkach mediálnej ignorácie, len na stránkach ISKRY, nemohol k tomu vyjadriť socialistický Medzinárodný antiimperialistický front, ktorý vývoj mapuje z hľadiska triednej podstaty tohto politického problému?
Tu je jeho stanovisko:
Nové vydanie „farebných revolúcií“ v Bielorusku
Imperialistický systém globálneho kapitalizmu sa nachádza v štrukturálnej kríze, ktorá sa od finančnej krízy od roku 2007 neustále prehlbuje. Systém dosiahol hranice svojho rozširovania a čelí nedostatku prírodných zdrojov a nedostatku nových trhov, ktoré by mohli podporiť ich neukojiteľnú potrebu akumulácie kapitálu. Jediným spôsobom, ako oddialiť jeho kolaps, je zničiť všetky prekážky integrácie do systému krajín, ktoré odolávajú neoliberálnej logike nekonečnej akumulácie v konečnom systéme.
Bielorusko intenzívne udržiava politické, hospodárske a vojenské vzťahy s Ruskom založené už v spoločnej sovietskej minulosti. Rovnako ako Ukrajina pred prevratom v roku 2014, ktorý presadzovali vlády Európskej únie a USA, má Bielorusko v tomto regióne veľmi dôležité geostrategické postavenie. S hranicami s Poľskom, Lotyšskom a Litvou, krajinami, ktoré sústreďujú akumuláciu vojsk a zbraní, s ktorými NATO obťažuje Rusko a Ukrajinu na juhu, by jeho pád do rúk NATO umožnil pokročiť v línii hrozby politickej organizácie – armády nad Ruskom. Bielorusko okrem toho poskytuje pozemný prístup do ruskej enklávy Kaliningrad v Baltskom mori.
V západnom kapitalistickom svete sú nepochybne silné záujmy destabilizovať Bielorusko a podrobiť ho euroamerickému vazalstvu, ako to už urobili so susednými krajinami.
Bieloruský región bol od svojho vzniku v 6. storočí pridelený Kyjevskej Rusi, historickému pôvodu Ruska. Dnešné Bielorusko má dva úradné jazyky, bieloruštinu, ktorou hovorí 19 % obyvateľstva, a ruštinu, ktorú používa 72 %.
Podľa údajov OSN má Bielorusko veľmi efektívny zdravotný systém a veľmi nízku dojčenskú úmrtnosť, podstatne lepšiu ako napríklad v Spojenom kráľovstve. Miera jeho gramotnosti je 99 % a jej Giniho index (ukazovateľ nerovnosti) je jedným z najnižších v Európe, čo z neho robí jednu z najviac rovnostárskych krajín na svete.
Ekonomiku krajiny kontroluje štát a 51,2 % Bielorusov pracuje pre spoločnosti vo vlastníctve štátu; iba 1,4 % pracujúcich zamestnávajú úplne zahraničné spoločnosti. Miera nezamestnanosti je nižšia ako 1 %. Má silný poľnohospodársky sektor a ťažké stroje (poľnohospodárske a vojenské), odkiaľ pochádza väčšina jeho vývozu, ktorý smeruje do Ruska, Číny, ale aj do Nemecka, Ukrajiny, Poľska, Litvy a ďalších krajín sveta.
Bielorusko je členom euroázijského hospodárskeho spoločenstva a Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá zoskupuje Rusko a niekoľko bývalých sovietskych krajín. Nie je to však prekážka, aby udržiavalo politické a hospodárske vzťahy aj s Európskou úniou a rozpory v niektorých oblastiach s Ruskom, kde časť jeho oligarchie tiež nalieha na prevzatie štátneho priemyselného sektora.
Bielorusko je svojím keynesiánskym rozvojovým modelom – ekonomický smer, ktorý sa spolieha na úlohu a zásahy štátu pri regulácii trhov a hospodárstva, výzvou pre neoliberálnu logiku: odoláva znižovaniu obrany, ktorá by zaplavila jeho krajinu zahraničným kapitálom a tovarom, ktoré by spôsobili deindustrializáciu, chudobu a stratu suverenity a vylúčili by akúkoľvek možnosť nezávislého rozvoja v záujme pracujúcich más.
Bolo by však naivné myslieť si, že Bielorusko je ideálna krajina. Je to krajina, ktorá neexistuje vo vákuu, ale skôr ako súčasť systému globálneho kapitalizmu, ktorý zasa ovplyvňuje vnútornú dynamiku. Odráža sa to v kríze, ktorá zhoršuje životnú úroveň pracujúcich, najmä v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dôchodkov a nezamestnanosti. Hoci imperialistické sily nemôžu protesty samy vytvoriť, vo vhodnom čase ich môžu primerane upraviť, ak sa objaví vodcovské vákuum. Teraz robia všetko pre to, aby vodcovské vákuum nastalo.
Dejiny revolt nazvané „farebnými revolúciami“ nám ukazujú jasný vzor, a to tak v akcii, ako aj v dôsledkoch. Tento model zahŕňa využitie legitímnej nespokojnosti obyvateľstva s cieľom vyvolať zmenu režimu, ktorá má za následok hlbokú hospodársku, legislatívnu a sociálnu transformáciu. Na tento cieľ existujú prefabrikované procesy katalýzy vyvolané protestnými hnutiami, ktoré vznikli zásahom humanitárnych a mimovládnych organizácií rozmiestnených a financovaných vládnymi agentúrami krajín NATO a skupinami moci globálneho kapitalizmu. Vidieť to napríklad aj v Hongkongu, Bolívii alebo na Ukrajine a v iných krajinách, na ktoré má zálusk západný nadnárodný kapitál. Zaangažovanie domácich, ale aj cudzích žoldnierov pôsobí už na vrchol destabilizácie.
Dôsledkom úspechu týchto „farebných revolúcií“ bola vždy politická podriadenosť krajiny ekonomickému vydieraniu a odstraňovanie prekážok pre vyplienenie, vytvorenie biedy, odstránenie demokratických práv a používanie represií na kompenzáciu jej nedostatočnej legitimity. Bolestivé príklady vidíme v Gruzínsku, Líbyi, na Ukrajine, v Bolívii atď.
V Bielorusku existuje sociálny segment, ktorý ovláda časť hospodárskeho systému, ktorý túži po rozšírení svojej moci a nemá žiadne pochybnosti o potrebe otvorenia krajiny zahraničným mocnostiam. Rovnako ako ukrajinskí nacisti Euromajdanu, aj bieloruskí povstalci nehanebne nesú farby a vlajky Vlasovovho práporu, zradcu, ktorý spolu s ukrajinským Stepanom Banderom v období Veľkej vlasteneckej vojny prekonal nacistov v bezohľadnom zabíjaní Sovietov a všetkých odporcov hitlerovského nacizmu.
Čo viac potrebujeme, aby sme si uvedomili, že v boji proti silám globalizácie bojujeme proti vlastným záujmom, že oslabujeme svoje vlastné postavenie, že páchame politickú samovraždu? Koľko ďalších príkladov je ešte potrebných, aby sme si uvedomili, že ak sme doteraz nedosiahli vodcovstvo nad robotníckym hnutím, zavrieť oči znamená, že nás bude môcť zas oklamať náš nepriateľ?
Záujmom bieloruských pracujúcich je zachovať zamestnanosť, zachovať a zveľadiť priemysel, poľnohospodárstvo, sociálny štát a prekročiť Lukašenka, čím sa posilní sila pracujúcich. Nepripustiť práve to všetko, čo zahraničím podporovaná opozícia otvorene presadzuje, čo sa chystá rozložiť, presne to, čo sily podporujúce opozíciu presadzujú už 40 rokov.
My, internacionalistický antiimperialistický front, odmietame a odsudzujeme intervencie a vmiešavanie sa do vnútorných záležitostí Bieloruska najmä zo strany USA, politikov a inštitúcií Európskej únie a jej členských krajín a požadujeme okamžité zastavenie akýchkoľvek zahraničných zásahov do vnútorných záležitostí krajiny.
Odsudzujeme procesy podriadenia a straty suverenity, ktoré by obetovali záujmy bieloruského ľudu v prospech výhod imperialistickej oligarchie a nadnárodného kapitálu.
Odsudzujeme najmä kroky vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a žiadame, aby rešpektoval suverenitu Bieloruska.
Využívame príležitosť a požadujeme bezpodmienečné odsúdenie zjavných porušení ľudských práv, ku ktorým dochádza v USA i v členských štátoch Európskej únie a odsudzujeme policajnú a silovú represiu, s ktorou sa vaše vlády pokúšajú umlčať intenzívnu sociálnu opozíciu.
Vyzývame socialistické, komunistické, antiimperialistické a progresívne sily, aby bránili bieloruskú suverenitu a podporovali obranu bieloruského ľudu proti neoliberálnym útokom.
Za Bielorusko bez zasahovania a vydierania!
Medzinárodný antiimperialistický front
Šírte a zdieľajte Iskru na sociálnych sieťach či medzi priateľmi.
Ďakujeme Vám
Plný súhlas! Ešťe obnoviť samostatnosť Československa! Rok 89.bol podvod na občanoch.