V týchto dňoch si pripomíname 77.výročie vypuknutia Slovenského národného povstania, najslávnejšej kapitoly v novodobých dejinách slovenského národa. Najslávnejšej preto, že vzplanula národná a demokratická revolúcia v ktorej vlastenecké a antifašistické sily sa postavili na odpor proti okupačnej nemeckej armáde a ľudácko-fašistickému režimu.
Ilegálne odbojové sily cieľavedome pripravovali celonárodné vystúpenie. Spoločnú reč našli v podpísaní Vianočnej dohody v roku 1943, keď predstavitelia Komunistickej strany Slovenska, sociálnej demokracie a občianskeho bloku sa dohodli na spoločnom postupe v príprave ozbrojeného vystúpenia.
Slovenská národná rada 1.septembra 1944 v Banskej Bystrici deklaruje, že „SNR je ako jediná oprávnená hovoriť v mene slovenského národa a preberá zákonodarnú a výkonnú moc, ako aj obranu Slovenska“. Deklarácia ďalej vychádza z túžob pospolitého ľudu s cieľom zvýšenia životnej úrovne robotníkom a roľníkom a v tom zmysle za spravodlivé rozdelenie národného dôchodku. Významným štátnopolitickým aktom bolo vyhlásenie Československej republiky na princípe rovného s rovným s bratským českým národom. Benešov čechoslovakizmus bol odmietnutý. SNR sa pripojila k spojeneckým krajinám protifašistickej koalície. S povstaním je navždy spojená svojbytnosť slovenského národa. Naplnili sa túžby národných dejateľov – Ľudovíta Štúra, J.M. Hurbana, M.M. Hodžu, Andreja Sládkoviča a celej národno obrodeneckej generácie, ktorá horlila, pracovala a trpela pre oslobodenie národa pod Tatrami.
SNR dokázala sa postaviť na čelo oslobodeného územia a prijať ďalšie zákony umožňujúce organizovať pomoc povstaleckým frontom Prvej československej armády a partizánskych oddielov, zabezpečiť chod výroby, cestnej a železničnej dopravy, zabezpečiť zásobovanie občanov a všetkých povstaleckých bojovníkov potravinami.
(Video: Vlani nebolo komunistom umožnené zúčastniť sa oficiálnych osláv 76. výročia Slovenského národného povstania, údajne z dôvodu koronakrízy a apolitickosti podujatia, preto si odkaz SNP pripomenuli paralelnými oslavami)
Do nútenej správy sa dostal nemecký a arizovaný majetok. Boli zrušené režimistické inštitúcie a organizácie. Stanovili sa zásady pozemkovej reformy a bolo zoštátnené a zjednotené školstvo. V politickom dianí sa položili základy budúceho národného frontu a na konferencii v Podbrezovej zjednotenie odborov. Organizovanie revolučných zmien realizovali Revolučné národné výbory (RNV), ktoré vystúpili z ilegality v obciach a mestách. Boli ustanovené ľudové milície na ochranu poriadku, bezpečnosti občanov a ich majetku. RNV zvládli náročné úlohy pri výstavbe obranných povstaleckých opevnení ako aj zriaďovaní vojenských poľných nemocníc. Aj vďaka kompetentnosti povereníctiev zodpovedných za jednotlivé rezorty reprezentujúce výkonnú moc darilo sa plnenie naliehavých úloh revolučných opatrení.
Povstaleckej armáde a partizánom bola poskytnutá pomoc zo Sovietskeho zväzu. 5.septembra 1944 bol otvorený vzdušný most. Sovietske dopravné lietadla presunuli 365 ton výzbroje a cestou späť zobrali v priebehu povstaleckých dní 780 ťažko ranených povstalcov. Na žiadosť bojujúceho Slovenska Hlavný stan najvyššieho velenia Červenej armády vydal rozkaz na uskutočnenie neplánovanej Karpatsko – Duklianskej operácie, ktorá sa začala 8.septembra 1944. V zostavách 38.armády generála Moskalenka bojoval Prvý československý armádny zbor pod velením generála Ludvíka Svobodu. Bola to najúčinnejšia pomoc, ktorá výrazne pomohla stabilizovať povstalecké územie. 17.septembra 1944 sa uskutočnil prílet Prvého československého stíhacieho leteckého pluku zo Sovietskeho zväzu, ktorý mal základňu v Zolnej neďaleko Zvolena. Od konca septembra 1944 sa letecky presunula Druhá československá paradesantná brigáda, ktorá svojim nasadením dosiahla úspech na povstaleckých frontoch.
Pod tlakom generálnej ofenzívy nemeckej armády od 18.októbra 1944 povstalecké sily nedokázali udržať obranné línie. V zabraných územiach sa uplatňovali tvrdé represálie proti povstaleckým vojakom, partizánom, členom RNV a tým občanom, ktorí im pomáhali. 15 tisíc povstaleckých vojakov bolo odvlečených do koncentračných táborov, z ktorých sa stovky nevrátili domov. Po dvojmesačných bojoch padla Banská Bystrica. Prišiel deň pre Hlinkovú gardu zloženú z radikálnych ľudákov a asociálnych živlov, vládnych kolaborantov, aby na banskobystrickom námestí 30.októbra 1944 za účasti Jozefa Tisa spoločne s nemeckými dobyvateľmi oslávili víťazstvo nad boľševickými banditami a československými pučistami. Vládna propaganda vyhlasovala, že miesto rodu verných Slovákov je po boku Nemecka bojovať za novú civilizovanú Európu. Táto civilizácia predstavovala represálie, koncentračné tábory a transporty rasovo prenasledovaných na miesta, odkiaľ nebolo návratu. Nemecký generál Hermann Höfle predviedol, čo znamená nový európsky poriadok v Kováčovej, Kremničke, Kľaku, Ostrom Grúni, Nemeckej a ďalších miestach. Na uvedených beštialitách mali svoj podiel príslušníci Pohotovostných oddielov HG a proti partizánsky oddiel „Jozef“ pod velením kapitáňa Jána Nižňanského, ktorého Nemecká spolková republika odmietla vydať Slovensku. Hroby povstaleckých martýrov žalujú, sú výkričníkom vzdoru a hrdinstva. Varujú živých i budúce pokolenia.
Po novembrovom prevrate v roku 1989 prišiel pravý čas pre exponentov ľudácko fašistického režimu. Gardistické živly velebili režim, ktorý poslal 58 tisíc židovských občanov na smrť do vyhladzovacích táborov a podieľal sa na hromadných vraždách účastníkov povstania. V dennej tlači prezentujúce nový „demokratický“ režim sa hanobili povstaleckí politickí činitelia, mnohí velitelia povstaleckej armády a nenávisť „triumfovala“ proti sovietskym partizánskym veliteľom. Terčom zbesilých útokov sa stala Komunistická strana Slovenska a jej predstavitelia. Prostredníctvom vysokého katolíckeho kléru boli vyslovené požiadavky na rehabilitáciu J. Tisa čím sa sledovala aj rehabilitácia jeho režimu. Postupne sa odhaľovali busty a pamätné tabule nielen Tisovi, ale aj ďalším horlivým ľudákom, ktorí ochotne kolaborovali s nemeckou nacistickou mašinériou. Súčasne sa znehodnocovali pamätníky postavené na počesť padlých červenoarmejcov v oslobodzovacích bojoch a komunistov, ktorí padli v odboji. Ničenie a hanobenie pamätníkov pokračuje ďalej. Doba ničomnosti a falzifikácie novodobej histórie – SNP pokračuje a platí to aj o úlohe Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska.
Protikomunistické (protipovstalecké) zákony sú zrkadlom splnených požiadaviek najreakčnejších ľudácko – fašistických síl na Slovensku, ktoré prijali v priebehu 30 rokov protiľudové kolaborantské vlády SR. Jeden z nich je zákon 219/2006 o protikomunistickom odboji. Zákon uznáva od 6.októbra 1944 vtedajších kolaborantov – jednotky Hlinkovej gardy, Pohotovostné oddiely HG a ďalšie kolaborantské sily za súčasť protipovstaleckého odboja, pretože boli nasadené proti Prvej československej armáde na Slovensku, partizánom, Prvému Československému armádnemu zboru a Červenej armáde. Už väčšia hanebnosť nemôže ani existovať. Požiadavky na zrušenie zákonov boli od všetkých vlád ignorovanie. Uvedený zákon je popretím významu a odkazu SNP. V svojej podstate je profašistický a protinárodný. Je odrazom poprevratovej doby darebákov a uzurpátorov moci. Aj takzvaný „Ústav pamäti národa“ dehonestuje význam SNP, pretože svojou činnosťou nadržiava prominentom farskej republiky. Ide o svojvoľné narábanie s historickými faktami. Jeho existencia je nákladná, neobjektívna, reakčná a výlučne protispoločensky zameraná, to znamená že je nežiaduca. Finančné náklady, ktoré požiera z daní robotníkov treba presunúť do škôl a zdravotníctva.
Zahraničná diplomacia SR je hluchá a slepá, zvlášť od roku 2014, pretože jej nevšímavosť pri otvorených prejavoch fašizmu a ohavných skutkov proti ideovým protivníkom na Ukrajine je trestuhodná. Neprotestuje sa proti každoročným pochodom účastníkov 14.divízie SS „Galiezen“ v Kyjeve a Ľvove napriek tomu, že príslušníci uvedenej divízie sa zúčastnili vraždenia povstaleckých bojovníkov a rasove prenasledovaných od konca októbra 1944 po celom povstaleckom území. Nereaguje sa ani na každoročné pochody veteránov divízie Wafen SS v Lotyšsku. Oslava tejto divízie je súčasťou štátnej ideológie v tejto krajine.
Rozsah ponovembrových vlád presiahol vrchol politickej a právnej inkvizície. Siahli na význam a odkaz SNP. Prezentujú len okázalé frázy zbavené logického obsahu a skutočných hodnôt. Pravicoví tajtrlíci spájajú odkaz Povstania s členstvom Slovenska v NATO ako ochrancu mieru a demokracie. Je to výplodom ich postihnutých mozgov. Počas Dzurindových vlád bolo vynaložených najviac prostriedkov na spochybňovanie odboja, najmä SNP, ktoré je tŕňom v očiach tých, ktorí slúžia cudzím záujmom.
Súčasná vládna garnitúra je pokračovateľkou uvedeného politického kurzu ešte s väčšou intenzitou. Pre niektorých horlivcov vo vláde dvojtýždenník antifašistov „Bojovník“ nie je v súlade s ich predstavami, je proruský a propaguje nežiaduce aktivity. Naviac Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) jednoznačne bráni prechodu Múzea SNP v Banskej Bystrici do rezortu ministerstva obrany. Jaroslav Naď – kolaborant z povolania, sa chce uvedeného povstaleckého klenotu zmocniť a pretvoriť želaniam svojich tútorov. Podľa neho Jaroslav Mičev nezvláda funkciu riaditeľa a „podporuje ruskú propagandu!“ Ako „odmenu“ za neposlušnosť má SZPB znížené dotácie na činnosť, ktoré sú určené na podujatia súvisiace s odkazom SNP vo verejnosti a na výchovu mladej generácie.
Pri každoročných oslavách SNP v Banskej Bystrici bolo žiaduce, aby sa konali v súlade s objektívnou historickou pravdou. Nestalo sa tak. Vládni rečníci nečerpajú z povstaleckých dokumentov – Vianočnej dohody z decembra 1943 a Deklarácie SNR z 1.septembra 1944. Pre nich sú postrachom. Museli by priznať pravdu, že povstaleckú realitu dosiahnutú bojom, prácou a garantovanú zákonmi socializmu v priebehu 31 ročného panovania protiľudového režimu zavrhli, pošliapali a zničili. V prejavoch sú vynechaní rozhodujúci politickí činitelia SNP, ktorí ťarchu rozhodovania niesli na svojich pleciach. Sú to Karol Šmidke, Gustáv Husák, Laco Novomeský ako aj ďalší členovia SNR. Je hanbou, že rečníci si nezachovali v pamäti Jána Švermu, významného politika, bojovníka za práva slovenského národa a účastníka SNP ako symbol bratstva s českým národom. Ako jediný padol v boji za novú republiku z poslancov predvojnového československého parlamentu z roku 1938. Ako príklad odvahy a vlastenectva ho ocenil český prezident Miloš Zeman na oslavách 70.výročia SNP v Banskej Bystrici. Vládni predstavitelia im nekladú kvety úcty a vďaky na miesta ich posledného odpočinku.
Význam SNP tkvie v zjednocovaní protifašistických síl, vo vyhlásení Československej republiky a vybojovaní prvého slobodného územia. Išlo o vlastný podiel vybojovanej slobody. Povstanie malo veľký vojenský význam, viazalo sily nepriateľa a znemožnilo mu použiť železničnú prepravu a prístupové cesty na východný front. Povstaním sa Slovensko zaradilo medzi víťazné krajiny proti hitlerovskej koalície vďaka ktorej sa vrátilo zabrané územie viedenskou arbitrážou (2.novembra 1938) v rozsahu 10390 km2. Povstanie malo zároveň internacionálny charakter v boji proti spoločnému nepriateľovi. V radoch partizánskych oddielov bojovali Česi, Rusi, Ukrajinci, Francúzi, Juhoslovania, Bulhari, Maďari a nemeckí antifašisti a príslušníci ďalších národov.
Nefalšovaný odkaz SNP vyviera z podstaty boja za národnú slobodu, sociálnu spravodlivosť, z rovnosti spolupráce medzi národmi. Odkaz varuje pred nacistickou ideológiou zvrátenosti a pred aktivizáciou ľudácko – fašistických skupín. Odkaz odboja znamená dvíhať národné povedomie, všeslovanskú vzájomnosť a zachovanie nehynúcej úcty k bojovníkom, ktorí padli za slobodu domoviny. Povstalecký odkaz je pronárodný a v tom zmysle demokratický. Prejavom občianskej statočnosti je vystupovať proti jeho znevažovaniu a hanobeniu. Falzifikátori novodobej histórie znemožňujú mladým ľuďom poznanie objektívnej pravdy a podstaty tohto revolučného boja. Tento odkaz je nutné ďalej rozvíjať a upevňovať v mysliach detí a mládeže, aby poniesli štafetu vlastenectva, morálky a hrdosti na svojich predkov, ktorí svojou odvahou preukázali statočnosť na povstaleckých frontoch v Telgárte, Strečne, Priekope, Hronskej Dúbrave a na ďalších miestach v bojoch proti nemeckej armáde. Povstanie bolo ozbrojenou revolúciou proti hnedému moru a všetkým formám útlaku voči slovenskému národu.
História Povstania je napísaná krvou, odvahou a vrelým citom vlastenectva statočných. Je oslavou chrabrých a varovaním živých. Chráňme si klenoty našej národnej hrdosti a cti, ktoré vzišli z nesmiernych ľudských obetí. Povstalecký odkaz naplnený činmi sa stane ochranným štítom a kompasom aj pre budúce generácie.
Juraj Bobor
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
