Minuloročné olympijské hry v japonskom Tokiu vyšli tamojších organizátorov na 13 miliárd dolárov (približne 12,3 miliardy eur). V utorok o tom informoval organizačný výbor podujatia v rámci svojho záverečného aktu predtým, ako ho koncom mesiaca rozpustia.
Náklady na zorganizovanie OH boli nakoniec dvojnásobné ako sa predpokladalo v roku 2013, keď japonská metropola získala právo usporiadať najväčší športový sviatok. Konečná cifra však bola nižšia ako odhadovaných 15,4 miliardy dolárov krátko po skončení podujatia. „Urobili sme odhad a ten nakoniec klesol nižšie ako sme očakávali,“ povedal generálny riaditeľ OH v Tokiu Toširo Muto na tlačovej konferencii. Dodal, že to, či je celková suma obrovská alebo nie, nie je ľahké vyhodnotiť.
Presné sledovanie olympijských nákladov je neustále sa pohybujúce bludisko. Tento problém ešte zvýšil odklad hier z predvlaňajšieho leta na minulý rok z dôvodu pandémie koronavírusu, ako aj nedávne výkyvy výmenného kurzu medzi americkým dolárom a japonským jenom.
Podľa Muta došlo k úsporám pre absenciu fanúšikov, čo znížilo náklady na bezpečnosť a údržbu priestorov. Organizátori však prišli o najmenej 800 miliónov dolárov na príjmoch z predaja vstupeniek, pretože fanúšikovia nemohli prísť do Tokia pre cestovné obmedzenia a iné opatrenia súvisiace so šírením ochorenia COVID-19.
Štúdia Oxfordskej univerzity z roku 2020 označila OH v Tokiu za najdrahšiu olympiádu v histórii. Japonské vládne subjekty, predovšetkým tokijská metropolitná vláda, pokrývali približne 55 % celkových výdavkov. To predstavovalo asi 7,1 miliardy dolárov z peňazí japonských daňových poplatníkov. Súkromné zdroje predstavovali približne 5,9 miliardy dolárov. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) prispel do tohto rozpočtu sumou 1,3 miliardy USD, pričom najväčší príspevok vo výške 3,4 miliardy USD pochádzal od miestnych sponzorov. Organizátori tiež uviedli príjem 500 miliónov dolárov z nešpecifikovanej „výplaty poistenia“.
