Koniec „neviditeľnej ruky trhu?“
Ocitli sme sa v závere roku 2020. Pred rokom ešte nik netušil, aký to bude skutočne spoločenský a hospodársky rok 2020. A aká bude spoločenská atmosféra.
Ale ani v najdivokejších science-fiction by nik „nenalepil“ politikom a celebritám rúška pri vystupovaní na verejnosti. Aké smiešne je to „ťukanie si lakťami“ na pozdrav, kroré vidíme pri stretnutiach politických celebrít Eurokomisií a Europarlamentu. Ľudia si museli „nalepiť“ na tvár „masky“, a to v akomkoľvek styku medzi sebou. Nakupuje sa v dlhých „frontách“ a rozostupoch (to dávno už nie sú „fronty na banány“), dozorujúci „esbéeskári“ kričia na dôchodcov, aby išli domov, že ešte neprišiel „ich čas“ a pracuje sa v rukavičkách. Zavládol strach a už sa nik nepozastavuje nad vládnymi zásahmi do nákupov, do obmedzovania predaja a do pohybu osôb po svete.
Zrútil sa neoliberálny systém
Zrútil sa celý neoliberálny systém vnímania ľudskej spoločnosti a jej slobody. Vlády prikazujú ľuďom absurdity a riadia ich financie. Vlády zakazujú podnikanie a dotujú finančnú pomoc súkromným firmám a zahraničným podnikom. Dotovanie podnikania a firiem sa zdá odrazu hlavnou úlohou súčasných ministrov financií. A preteky v zadlžovaní štátu. Pohyb ľudí je obmedzovaný nielen cez hranice jednotlivých krajín, ale často i po jednotlivých regiónoch, ako sú kraje, okresy, mestá. „Kovidový semafor“, ak zasvieti „na červeno“, je v karanténe a izolovaná celá spoločnosť v danom regióne. Sloboda indivídua mimo svojho domova je tvrdo obmedzovaná. Masmédiá informujú, prečo sa to tak deje, ale faktom zostáva, že súčasné dianie v spoločnosti znamená zásadné obmedzenie slobody konania človeka a v ekonomickom zmysle to likviduje pôsobenie tzv. neviditeľnej ruky trhu.
„Neviditeľná ruka“ trhu už neexistuje
Každý pohyb, teda nielen presun človeka, ale aj tovarový pohyb, pohyb financií, pohyb služieb – je evidovaný a kontrolovaný. Koniec: jediné, čo ešte odoláva kontrole, sú vlastnícke pomery podnikov, firiem, politických strán a niekedy aj celých krajín. Zadlžená krajina predsa nevie, kto je v skutočnosti jej veriteľom, kto ju vlastní… to je posledná „slobodná a neviditeľná“ oblasť sveta. Na škodu ľudstva.
Pád liberalizmu
Začnime priamo Slovenskom: najtvrdší liberál Richard Sulík je vo vláde. Je podpredseda vlády a minister hospodárstva SR. A jeho politická neoliberálna strana ovláda časť vlády i časť parlamentu. Máte však pocit, že „sú šťastní“? R. Sulík dostáva „domáce nesplniteľné úlohy“. Neplní ich. Je zosmiešňovaný a trestaný. Ale neprejaví svoju slobodnú vôľu a neodíde z vlády. Drží sa ako dobre platený štátny zamestnanec svojho príjmu zubami-nechtami. Aj za cenu verejného fackania premiérom. A pritom podľa neho treba „menej štátu“. Tak je to na Slovensku.
A vo svete? Pád liberalizmu sa už vlastne začal prejavom krízy z 2008. Ale súčasná pandémia koronavírusu ho už dokončila.
Súčasný záver platný koncom roka 2020
Neoliberalizmus vplyvom pandémie koronakrízy úplne skrachoval. Neviditeľná ruka trhu už neexistuje a jej zvyšky, ale podstatné rezíduá, teda nevyjasnenosť a zahmlenosť vlastníctva globálnej ekonomiky, budú musieť byť rýchlo odhalené a kontrolovateľné. Dôjde aj na „daňové raje“ a na netransparentné “akcie na doručiteľa“ rovnako ako na „schránkové firmy“ a utajené vlastníctva.
Príkladom nemohúcnosti neoliberalizmu a neschopnosti riešiť politickú i hospodársku situáciu na Slovensku je práve politická strana „Sloboda a Solidarita“. Navrhované riešenia len vnášajú ďalší chaos a neistoty do už i tak chaotického riadenia slovenskej spoločnosti ľudovo-populistickým premiérom Matovičom. Mnohé oblasti trhu a ekonomiky sú v agónii. Súkromné podnikanie v malom krachuje. Jediné, čo môže „malú slovenskú dušu“ utešiť, je, že takto to vyzerá po celom svete. A mnohí donedávna veľmi neoliberálni politici dnes pôsobia neschopne a sú zahnaní do opatrení, ktoré sú v priamom rozpore s ich ideovým vybavením – musia dotovať, pomáhať podnikateľským subjektom, sanovať firmy a podniky, musia tvoriť a podieľajú sa na opatreniach, ktoré sú priamo v rozpore s tým, čo hlásali pred rokom 2020. Taký ekonóm R. Sulík musí mať z toho v ústach blen.
A čo ak dôjde po „vypínaní“ krajín aj k prídelovému systému?
Potravinárstvo a poľnohospodárstvo v SR sme si nechali takmer zlikvidovať. Riešenia sú akoby v nedohľadne. Ale celkovo neexistuje východisko. Ani politické. Buď nastane prerod vlád v totalitné diktatúry a politický boj o moc sa premení v „horúcu vojnu“ v každej krajine (predobraz už bol vo voľbách v USA), alebo „sa vyvetrá“. Po hroznom roku 2020 príde oslobodzujúca jar 2021 a ľudia precitnú, že toto už všetko nechcú.
Chaos prekonať dokážeme
Chaos dokáže prekonať iba tá hospodárska a sociálna sila, ktorá sa vráti ku koreňom ekonomiky: k národnému hospodáreniu vlastných zdrojov a k blahobytu vlastného obyvateľstva.
Plný text čítajte na webstránke Spolku národohospodárov Slovenska o.z.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
