Venované 80. výročiu napadnutia ZSSR fašistickým Nemeckom dňa 22. 6. 1941.
Tento deň je v Rusku Dňom pamäti a smútku – začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny.
Pokojne svitá, nedeľné ráno, v líniách hraničných posledná minúta vzácneho ticha,
zbraň nabitá, zabitý spánok, v budovách rozbitých tvár matky smrťou bledá vzdychá.
Beštia opitá, ukrutný amok, v čižmách podkutých zver čierna detské túžby drtí,
slama prehnitá, páchnuci vánok, v táboroch ostnatých nevinné obete zúrivý mučiteľ škrtí.
Zborené mestá, spálené dediny, v krokoch zlomených bolesťou ústupu výčitka srdce tlačí,
barbarské gestá, vyvraždené rodiny, v činoch rozhodných vlasťou skúšanou tvrdo zaznelo-stačí.
Frontová cesta, horiace roviny, v útokoch urputných odvaha železná fašistu ničí strachom,
zohavené miesta, dymiace hlbiny, v zákopoch rozrytých blesková vojna pokrytá snežným prachom.
Bomby zvrhnuté, múry strhnuté, v plameňoch zbesnených zem prijala zhorených tiel popol,
oči zvlhnuté, ústa zmĺknuté, v úderoch mohutných zberbu vraždiacu pohltil stalingradský kotol.
Obruče blokády, hrobová hlina, v mukách hladových ľudské tiene bielymi nocami padajú,
hitlerovské vpády, zhmotnená špina, v jamách blatových okupanti strestaní mŕtve kosti skladajú.
Otrocké kolóny, väznené národy, v ruinách nemých zanechali pošliapané krajiny šialencove plány,
duniace kanóny, zrodenie slobody, v salvách prvých mierových zazneli oslavné výstrelov rany.
Bratské objatia, zrosené zraky, vo chvíľach dejinných symboly moru hnedého odporom zhodené,
slzy dojatia, poklony vďaky, v pomníkoch pamätných Červenej armáde slová úcty zvečnené.
Červené námestie, Moskva spomína, v tvaroch zomknutých sovietsky vojak – hrdina,
čestná tribúna, postava Stalina, v zvonoch kremeľských odbila desiata hodina.
Večná pamiatka, zlomená okova, vo vetách slávnostných hlas maršála Žukova,
bojové zástavy, hrdosť májová, v pochodoch víťazných pokorená orlica vrahova.
