V Česku pokračovali voľby v piatok a sobotu, ktoré rozhodovali o zložení Poslaneckej snemovne v ďalších štyroch rokoch. Mnohé obvody hlásili veľkú volebnú účasť, v piatok večer niekde presahovala až 50 percent. Pred štyrmi rokmi za obidva dni sa zúčastnilo na voľbách 60,84 percenta oprávnených voličov. Veľký záujem bol o tieto voľby aj v zahraničí. Tentoraz bola účasť dokonca vyššia ako pred štyrmi rokmi – 65,43 percenta. Tohtoročná účasť je najvyššia od roku 1998, keď svoj hlas vo voľbách odovzdalo 74 % voličov.
Tento rok sa hlasy po prvý raz prepočítavali na mandáty podľa nových pravidiel. Namiesto d’Hondtovej metódy sa použila Imperialiho kvóta. Každá strana dostala v danom kraji toľko mandátov, koľkokrát sa kvóta vošla do počtu platných hlasov pre túto stranu. Zmiernila sa tým výhoda pre víťaza volieb. Voľby prebiehali v 14 volebných obvodoch (respektíve krajoch, podľa administratívneho členenia Českej republiky). Kandidovať mohli jednotlivé politické strany alebo koalície. Pre vstup do Poslaneckej snemovne bolo potrebné získať aspoň 5 % hlasov, v prípade dvojčlenných koalícií 8 %, koalície s viacerými subjektmi potrebovali 11 % hlasov.
Následné rozdelenie mandátov prebiehalo v dvoch kolách. Najskôr sa mandáty delili v 14 volebných krajoch. Tie, ktoré sa takto rozdeliť nepodarilo, sa potom prideľovali na celoštátnej úrovni. V prvom prípade sa využívala tzv. Imperialiho kvóta, v druhom zasa Hagenbachova-Bischoffova. V Poslaneckej snemovni čakalo na obsadenie 200 kresiel. Základným cieľom mnohých z kandidujúcich strán bol zisk aspoň 1,5 % všetkých platných hlasov – práve to bola hranica pre zisk príspevkov na úhradu volebných nákladov. Ak strana či hnutie túto hranicu dosiahla, za každý získaný hlas dostala 100 Kč. Voliči si mohli vybrať iba jeden politický subjekt, na jeho kandidátke však mohli zakrúžkovať až štyroch kandidátov.
Víťazom volieb do českej Poslaneckej snemovne sa stala trochu prekvapujúco pravicová koalícia SPOLU, ktorá tesne predstihla hnutie ANO doterajšieho premiéra Andreja Babiša. SPOLU – ODS, KDU-ČSL, TOP 09 – 27,79 percenta, ANO 2011 – 27,12, Piráti a Starostové – 15,62, Svoboda a přimá demokracie (SPD) – 9,56, PŘÍSAHA Roberta Šlachty – 4,68, Česká strana sociálně demokratická – 4,65, Komunistická strana Čech a Moravy – 3,60, Trikolora Svobodní Soukromníci – 2,76, VOLNÝ blok – 1,33, Strana zelených – 0,99 percenta, ostatné strany tiež získali menej ako jedno percento.
Podľa prepočtov ČT24 ANO získa 72 kresiel, ODS 34 mandátov, STAN 33, KDU-ČSL 23, SPD 20, TOP 09 14 a Piráti budú mať 4 poslancov. SPOLU tak bude disponovať dohromady 71 hlasmi a PIR-STAN 37. České médiá píšu aj o obrovskom prekvapení – do parlamentu sa po prvý raz nedostali dve tradičné strany – ČSSD a Komunistická strana Čech a Moravy. Analytici hovoria o katastrofe pre ľavicové sily v krajine, o tom, že zlyhali aj konzervatívci a vyhrali liberáli.
Predseda ODS a volebný líder SPOLU Petr Fiala avizoval rokovania o vytvorení vlády s koalíciou Piráti a Starostovia, a to do 24 hodín. „Toto je zmena, my sme zmena, vy ste zmena,“ uviedol vo svojom príhovore Fiala s tým, že výsledky volieb sú jednoznačné a parlamentnú väčšinu nemôže ignorovať ani prezident Miloš Zeman. Ten povedal, že zostavením vlády poverí víťaza volieb, za ktorého však nebude považovať žiadnu koalíciu, pretože tie sú podľa jeho tvrdenia podvodom na voličoch. Zatiaľ nie je jasné, koho Miloš Zeman poverí zostavením vlády. Analytici však tvrdia, že nezávisle od toho, koho poverí Miloš Zeman, vládnuť bude SPOLU a „piráti so starostami“…
Výsledok volieb je debaklom aj pre Českú stranu sociálnodemokratickú (ČSSD). Stálica českej politickej scény pohorela, pretože získala 4,65 % hlasu. Sociálni demokrati, ktorí tvoria súčasť dosluhujúcej menšinovej vlády, vypadnú zo snemovne po prvýkrát od roku 1992. (Vo voľbách pred štyrmi rokmi dostali 7,27 % hlasu. Už vtedy to bol pád, lebo volebný zisk ČSSD v roku 2013 bol 20,45 %, čo sociálnej demokracii umožnilo zostaviť vládu.)
Šéfovia oboch strán už avizovali rezignáciu. Predseda ČSSD Jan Hamáček, ktorý bol v doterajšej vláde premiéra Babiša vicepremiérom a ministrom vnútra, na tlačovej konferencii povedal, že z postu rezignuje 25. októbra. Odstúpenie zo straníckych postov oznámili v sobotu večer aj členovia vedenia KSČM vrátane predsedu Vojtěcha Filipa, ktorý výsledok volieb označil za zdrvujúcu porážku. Riadením strany poverili Petra Šimůnka a Václava Orta.
Českí občania, ktorí vo voľbách hlasovali v Bratislave, mali iný postoj ako voliči v samotnom Česku a Babišovu ANO odsunuli na tretie miesto. Odovzdali najviac hlasov (165) koalícii SPOLU. Na druhom mieste skončila koalícia Piráti a Starostovia so 132 hlasmi a na treťom hnutie ANO s 57 hlasmi. Pre TASR to uviedla Hana Jelínková z českého veľvyslanectva v Bratislave.
Kým v mnohých krajinách výsledky volieb v Česku komentujú veľmi opatrne a navrhujú počkať na to, aká vláda vlastne vznikne, razantnejší postoj majú v Poľsku. Napríklad denník Rzeczpospolita podotkol, že nečakané víťazstvo liberálnej opozície v Česku znamená, že Praha staví na užšiu spoluprácu s Nemeckom a Francúzskom a odkloní sa od Poľska a Maďarska. Uviedol, že to nie je dobrá správa pre poľskú vládu, ktorá sa už nebude môcť spoliehať na podporu celej skupiny V4 v ostrom spore s Bruselom o nadradenosti ústavy nad právom Európskej únie.
Mnohí analytici tak v samotnom Česku, ako aj v zahraničí sa domnievajú, že Praha aj naďalej bude pod „vonkajším riadením“ Washingtonu a Bruselu. Za všetky drobné stojí fráza na jednom českom portáli: „Voľby do Poslaneckej snemovne sú voľby o tom, kto na úrovni českej vlády bude tým vrchným českým vykonávateľom cudzích záujmov v neprospech Českej republiky,“ Niet čo dodať…
