Vzdelávanie úradníkov a miestnych politikov v samosprávach, zavádzanie nástrojov konceptu „smart cities“ či podpora participatívnych nástrojov pre lepšiu kontrolu samospráv verejnosťou. Aj to sú oblasti, do ktorých by podľa Transparency Internationa Slovensko (TIS) malo Slovensko investovať z peňazí fondu obnovy Európskej únie (EÚ) nazvaného „EÚ pre ďalšie generácie“. Pre agentúru SITA to uviedol projektový koordinátor TIS Michal Piško. Podľa TIS by peniaze z tak veľkého balíka mali byť využité zmysluplne aj v iných oblastiach.
„Z nášho pohľadu by mali patriť medzi priority napríklad témy vzdelávania úradníkov a miestnych politikov, keďže sú to práve oni, ktorí za kvalitu verejnej správy na miestnej úrovni zodpovedajú, no často nemajú dostatok príležitostí venovať sa svojmu rozvoju a vzdelávaniu, na čo v konečnom dôsledku dopláca občan,“ povedal Piško.
Štát by mal preto podľa neho posilniť zapájanie občanov do veci verejných. Jednou z možností, ktoré môžu posilniť spolupodieľanie sa občanov na fungovaní verejnej správy je budovanie konceptu „smart cities“. Piško tento nástroj vníma ako prostriedok zvyšovania kvality poskytovaných verejných služieb od dopravy, cez bezpečnosť, voľnočasové aktivity až po životné prostredie. „Inteligentné mestá“ sú modernizovanou urbánnou oblasťou, v ktorej môže byť všetko od dopravy až po energetiku pripojené na digitálne technológie. Tie umožňujú obojsmerný prenos informácií medzi mestom, jeho obyvateľmi a návštevníkmi. Väčšia miera digitalizácie by zároveň mohla umožniť obyvateľom samospráv jednoduchšie vybavenie úradných záležitostí a znižovať mieru byrokracie a administratívnej záťaže. Za jeden zo vzorov v oblasti „smart cities“ je považovaný izraelský Tel Aviv, v ktorom dokážu obyvatelia vybaviť 80 percent všetkých administratívnych úkonov online, teda bez potreby osobnej návštevy mestských úradov.
„Tretím príkladom môže byť podpora participatívnych nástrojov napríklad v podobe nahrávania, vysielania a archivovania rokovaní mestských orgánov, užívateľsky prístupnejšieho zverejňovania dôležitých dokumentov ako sú zmluvy, faktúry, zápisnice či územnoplánovacie podklady alebo vytvorenia atraktívneho a udržateľného programu participatívneho rozpočtovania,“ uviedol Piško. Participatívne rozpočty samospráv sú rozpočty, ktorých podobu určujú aj samotní obyvatelia miest a obcí a navrhujú napríklad projekty, do ktorých by orgány miestnej správy mali investovať.
Zo 750 miliardového balíka EÚ na obnovu európskej ekonomiky zasiahnutej koronakrízou bude môcť Slovensko do roku 2024 vyčerpať celkovo osem miliárd eur. O využití peňazí z fondu obnovy dnes budú rokovať predstavitelia EÚ na samite v Bruseli. EÚ deklaruje, že finančné prostriedky na obnovu ekonomiky by mali byť využité hlavne v oblasti inovácií, vedy a výskumu či na opatrenia zlepšujúce stav životného prostredia.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
