V súčasnosti je predložený do tzv. medzirezortného pripomienkového konania Plán obnovy a odolnosti SR vypracovaný slovenskou vládou, pričom hlavným garantom za jeho odbornosť je Ministerstvo financií SR. Tento dokument by mal slúžiť ako stratégia na prekonanie ekonomickej krízy na Slovensku, ktorá vznikla v dôsledku pandémie COVID-19. Implementácia tejto stratégie má zabrániť riziku ďalšej stagnácie životnej úrovne obyvateľstva SR. Jeho opatrenia sú kombináciou reforiem a investícií financovaných zo zdrojov Európskej únie. Autori tejto stratégie si sľubujú od jej realizácie zlepšenie kvality života na Slovensku. Po prečítaní pomerne rozsiahleho dokumentu nazývaného Plán obnovy a odolnosti SR však vznikajú pochybnosti o dosiahnuteľnosti plánovaných efektov z jeho realizácie. Zdrojom týchto pochybností je predovšetkým skutočnosť, že celá stratégia pripomína nevydarenú kópiu románu „Prekrásny nový svet“, ktorého autorom je známy anglický spisovateľ Aldous Huxley. Zatiaľ čo spomínaný anglický prozaik využíval pri písaní literárnych diel vlastnú genialitu, na napísanie Plánu obnovy stačilo zvládnuť hlavne kopírovanie z internetového prehliadača Google. Na potvrdenie tohto predpokladu možno uviesť viacero argumentov.
Už v odôvodnení potreby implementácie Plánu obnovy a odolnosti je priam zarážajúci argument, že nízka ekonomická produktivita slovenskej ekonomiky vyplýva z toho, že pracuje príliš málo ľudí, a to z dôvodu nielen vyššej miery nezamestnanosti, ale aj malého počtu cudzincov, a dokonca aj nízkej participácie mladých ľudí, dôchodcov a matiek s malými deťmi na trhu práce. Riešenie tohto problému je ešte bizarnejšie. Navrhuje sa povinná predškolská dochádzka od troch rokov, ale aj reštrukturalizácia ekonomiky, predĺženie pracovnej kariéry ľudí, migrácia za prácou, ako aj finančná stimulácia nedostatkových pracovných síl zo zahraničia, a to nielen vysokokvalifikovaných, ale aj ľudí so strednou a nízkou úrovňou kvalifikácie. Niet sa čo čudovať, že pri takejto stratégii boli na slovenské školstvo a na slovenskú vedu určené najnižšie alokácie finančných zdrojov z piatich základných rozpočtových kapitol Plánu obnovy a odolnosti SR (na vzdelávanie a aj na vedu približne zhodne po 13 %). Slovensko tak postupne stráca nielen potravinovú, finančnú a energetickú samostatnosť, ale stane sa závislé aj od pracovných síl z tretích krajín.
V súvislosti s reštrukturalizáciou ekonomiky vyznieva priam absurdne konštatovanie, že Slovensko už pozbieralo všetky plody na nízko rastúcich konároch, a preto je možné zabezpečiť ekonomický rast len zvýšeným úsilím pri oberaní plodov rastúcich na vysokých konároch stromov. V konečnom dôsledku táto hyperbolizácia znamená, že reštrukturalizácia bude zabezpečovaná predovšetkým plnením cieľov spojených s digitalizáciou a zelenou ekonomikou. Mimoriadne kuriózne vyznieva konštatovanie, že reštrukturalizácia ekonomiky sa bude uskutočňovať investíciami do užívateľsky prívetivých technológií. Je paradox, že tento pojem je doslovným prekladom anglického výrazu „user-friendly“, ktorý bol len otrocky prevzatý z internetového prekladača.
Na záver by bolo vhodné ešte uviesť, že v rámci kapitoly „Efektívna verejná správa“ (približne 16,9 % z celkovej alokácie) je určené na zlepšenie podnikateľského prostredia 0,87 % a na zabezpečenie zdravých, udržateľných a konkurencieschopných verejných financií nezostali žiadne finančné zdroje v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Nuž teda vitajte v novom, lepšom svete.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU