Dňa 7. novembra svet oslavuje pamätný dátum – Deň Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie z roku 1917. 7. novembra 1917 (podľa juliánskeho kalendára 25. októbra) počas politických udalostí odohrávajúcich sa v Rusku v Petrohrade (od roku 1924 – Leningrad, od roku 1991 – Petrohrad) bola zvrhnutá dočasná vláda a bola vyhlásená moc Sovietov pracujúcich a vojenských poslancov.
V celom štáte sa v priebehu jesene 1917 – jari 1918 uskutočnil presun moci z riadiacich orgánov dočasnej vlády na revolučné výbory a soviety.
V dôsledku októbrovej revolúcie v roku 1917 sa zmenila štátno-politická, ideologická a sociálno-ekonomická štruktúra krajiny. Viedla aj ku globálnym zmenám v systéme medzinárodných vzťahov, prispela k rozvoju revolučných procesov a národnooslobodzovacieho hnutia vo svete, informuje RIA Novosti.
V dôsledku októbrovej revolúcie vznikol na väčšine územia bývalej Ruskej ríše štát, ktorý v roku 1922 dostal názov Zväz sovietskych socialistických republík. Zahŕňal 15 zväzových republík.
V rokoch 1988-1990 v podmienkach perestrojky v ZSSR vyhlásili suverenitu všetky zväzové republiky. Začiatkom decembra 1991 boli podpísané Belovežské dohody o ukončení existencie ZSSR. Dňa 22. decembra 1991 Rusko prevzalo práva a povinnosti bývalého ZSSR.
Počas celej sovietskej éry bol 7. november štátnym sviatkom – Dňom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
Prvýkrát sa oslavoval v roku 1918. Všeruský ústredný výkonný výbor prijal 2. decembra 1918 Kódex pracovného práva, kde bol 7. november dňom voľna a bol nazývaný „Dňom proletárskej revolúcie“.
V roku 1927, na počesť 10. výročia revolúcie, bol ľudu „darovaný“ dodatočný sviatok – 8. november. V roku 1928 bol zodpovedajúcim spôsobom novelizovaný Zákonník práce RSFSR. 7. – 8. november sa stal známym ako „Výročie októbrovej revolúcie“.
Počas vedenia krajiny Josifom Stalinom bol s konečnou platnosťou sformovaný slávnostný kánon: demonštrácia robotníkov, vystúpenie vodcov na tribúne mauzólea a vojenská prehliadka na Červenom námestí. Tieto tradície sa prísne dodržiavali a ani 7. novembra 1941, keď Nemci postupovali na Moskvu, nebola žiadna výnimka: pluky, ktoré prechádzali cez Červené námestie, išli priamo na front. Prehliadka z roku 1941 je z hľadiska vplyvu na priebeh udalostí prirovnávaná k najdôležitejšej vojenskej operácii.
(Video: Муzей Победы/youtube.com)
V 70. rokoch sa situácia začala meniť. Na slávnostnú demonštráciu už začali posielať ľudí podľa objednávok z podnikov. Obyvateľstvo sa však tešilo z dvoch voľných dní (do roku 1992 bol aj 8. november sviatok), a preto sa súbežne s oficiálnym sviatočným rituálom 7. novembra začal formovať ľudový rituál: ranná rodinná hostina a sledovanie vysielania sprievodu. Tento rituál nemal nič spoločné s revolúciou alebo štátnym pátosom.
Oslavy októbrového sviatku zanikli spolu so zánikom existencie ZSSR. Prvýkrát sa 7. novembra 1991 štátna slávnosť nekonala. Od roku 1992 prestal byť aj 8. november štátnym sviatkom.
Situácia bolla výbušná. Nespokojnosť ľudí bola obrrrrovská. Už nebolo cára, moc bola v rukách akejsi dočasnej vlády plnej čudákov a neznámych osôbok, ktoré nemali autoritu, ale vydávali neskutočne debilné príkazy. Pozor: Príkazy a zákony, ktoré nemali nič spoločné s demokraciou a pritom despota už bol mŕtvy.
Bola silná zima, bol hlad, ľudia žili v nepredstaviteľnej biede a otročili v akejsi práci vysoko odcudzení od toho, čo robia a kto riadi. Dochádzalo k vzburám a ich potlačovaniu políciou. Bolelo to.
A do tejto situácie prídu ľudia, ktorí presne vyslovujú čo si ľudia o tom myslia. A za nimi stojí ozbrojená sila: námorníci/ako dnes letci/, fúzači v kožených kabátoch a s puškami v rukách. A jeden sa postavil na voz a hovoril o tom, že všetka moc patrí ľudu, že pôdu majú dostať roľníci a že Rusko potrebuje mier. Vyzýval, aby ľudia prevzali v mieste kde žijú moc a nech sa zorganizujú vo výboroch. Teda – po rusky sovietoch.
To sa šírilo ako oheň, zachvacovalo celú krajinu. Aj ked odpor bol obrovský a krvavý a bolel. A všetko zahraničie sa vrhlo na udusenie toho požiaru, tej vzbury.
Prečo mi to akosi pripomína v prognóze to, čo by sa mohlo udiať onedlho aj u nás?
A čo tak porozprávať niečo o tom, ako žili ľudia za cára pred VOSR.
Vlastne netreba, stačí si pozrieť obrazy Perova Trojka, Vyprevádzanie mŕtveho, Spiace deti, Savoyard …či obraz Repina Burlaci na Volge
ja si spominam ako od roku 1953 ako ziacik zakladnej skoly som sa zucastnoval lampionoveho sprievodu na pocest VOSR…VOSR sme vtedy ako deti vobec nechapali ale na lampionovy sprievod sme sa tesili…