Počas kúpacej sezóny sa na Slovensku kontroluje s rôznou frekvenciou viac ako 80 prírodných vodných plôch. Okrem toho pribúda k 350 celoročne prevádzkovaným umelým kúpaliskám aj približne 200 sezónnych zariadení. Za kúpaciu sezónu je považované obdobie od 15. júna do 15. septembra. Začiatok skutočnej prevádzky kúpalísk je však ovplyvnený stavom ich pripravenosti, počasím aj záujmom verejnosti. Informovala o tom hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) Dáša Račková v tlačovej správe.
“Počas kúpacej sezóny v spolupráci s príslušnými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva zverejňujeme aktualizáciu stavu prírodných vodných plôch a umelých kúpalísk počas kúpacej sezóny na týždennej báze, spravidla v piatok. Aktuálnu kvalitu vody na kúpanie je dôležité si skontrolovať, najmä ak ide o lokality, ktoré nemajú prevádzkovateľa, alebo ktoré mali v minulosti problémy s kvalitou vody na kúpanie,” uviedol z ÚVZ SR Darko Babjak
Hygienici apelujú na návštevníkov kúpalísk, aby dodržiavali niekoľko preventívnych zásad, ktoré pomáhajú chrániť zdravie. Kúpanie a pobyt na kúpaliskách je ideálny pre zdravých jedincov, odporúčajú navštevovanie iba oficiálne prevádzkovaných kúpalísk a vodných plôch, ktorých kvalita je monitorovaná. Je potrebné všímať si okolie, vrátane výskytu príznakov ochorenia u ostatných návštevníkov.
V prípade prírodných vodných plôch hygienici odporúčajú nevstupovať do neznámej stojatej či tečúcej vody, do hlbokej vody by sa mali odvážiť iba zdatní plavci, a ani tí nikdy nie jednotlivo, vstupovať do vody postupne, vyhýbať sa prudkému ochladeniu organizmu, nevstupovať do vody, ktorá na základe senzorických vlastností (farba, zákal, priehľadnosť, zápach) pôsobí odpudivo, nevstupovať do zelenej vody s premnoženými riasami a sinicami, nevstupovať do vody, v ktorej je nahromadený odpad. Rovnako neodporúčajú kúpanie vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo.
„Na umelých kúpaliskách pred každým vstupom do vody sa osprchujte a prejdite brodiskom, pred vstupom do bazéna si všimnite farbu vody, zákal či zápach, respektíve plávajúce nečistoty na hladine, nekúpte sa vo vode, ak páchne po moči alebo výrazne po chlóre, ak sú na stenách bazéna slizovité povlaky alebo ak sú steny a dno bazéna poškodené, nevstupujte do bazéna, pokiaľ viete, že máte prenosné ochorenie, používajte WC a dodržiavajte zásady osobnej hygieny, rešpektujte výstražné označenia pri bazéne, neskáčte do vody tam, kde je to zakázané, môžete ublížiť nielen sebe, ale aj iným ľuďom,“ dodávajú hygienici.
Vodou vo verejných bazénoch sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky, vírusové ochorenia, ako sú zápaly očných spojoviek či vírusový zápal pečene typu A. Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami, akými sú mrľa ľudská či škrkavka detská. Deti a dospelí sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie.
„Do troch rokov dieťaťa je potrebné mať v bazénoch plavky s priliehavou gumičkou okolo bruška a stehien. Kúpanie nahých detí nie je z hygienických dôvodov vhodné. Minuloročnú kúpaciu sezónu mali práve detské bazény najčastejšie problém s kvalitou vody na kúpanie,“ podčiarkla Katarína Jatzová z ÚVZ SR.
Na kvalitu vody na kúpanie môže vplývať chlór, ktorý je najpoužívanejším spôsobom dezinfekcie vody na kúpanie, tiež sinice, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier, a iné znečistenie.
“Ak dostane prevádzkovateľ súhlas na prevádzku, znamená to, že vodná plocha, ktorú prevádzkuje, či už je to prírodné, alebo umelé kúpalisko, spĺňa všetky kritériá. Aké kúpalisko návštevník pre kúpanie uprednostní, je už vecou len jeho individuálneho rozhodnutia,” uzavrela Zuzana Valovičová z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
