Svet je už dávnejšie unavený z mnohopočetných a krvavých vojen, ozbrojených konfliktov, násilných štátnych prevratov, brutálnych atentátov a mimoriadne nebezpečných diverzií. Najnovšie v ostatných mesiacoch k mnohým menším vojnovým konfliktom sa pridali dva väčšie – na Ukrajine a v Izraeli a tiež už dávnejšie hrozí vypuknutie aj tretieho a možno najväčšieho – na Taiwane.
Táto hrozba je o to väčšia a nebezpečnejšia, že svoje obrovské záujmy v regióne (ako inak!) majú Spojené štáty a spolu s nimi aj celá svorka transatlantických štátov, pre ktoré prípadný konflikt na Taiwane by bol vhodnou zámienkou na vyprovokovanie vojny proti Číne. Pokryteckí transatlantisti na jednej strane oficiálne nepopierajú, že Taiwan je súčasťou Číny, ale na druhej žiadajú, aby „dal od nej ruky preč…“
Ale Peking oprávnene považuje Taiwan za vlastné územie, ktorému však udelil isté privilégiá a výhody, ale nič viac. Vojenský konflikt v tomto regióne hrozí vypuknutím už dávnejšie, ale zdá sa, že dochádza k niečomu, čo ten konflikt môže odvrátiť aj bez toho, aby sa do veci miešal Peking, Washington a iní hráči. Moci sa chce chopiť politická sila, ktorá mieni byť za dobro s Pekingom, čiže pre konflikt by nemal vzniknúť dôvod. Toto je celkom pozitívna správa, ktorá ako mnohé iné však má svoje „ale“… O tomto „ale“ sa porozprávame na konci tohto článku. Teraz – tá novinka a podstata veci.
Taiwanská opozícia mieni vytvoriť koaličnú vládu, ale nie hocijakú: tvoriť by ju mali dve politické strany, celkom lojálne, ba priateľské voči pevninskej Číne. To sú – Kuomintang a Ľudová strana Taiwanu, ktoré sa dohodli na spoločnej účasti na prezidentských pretekoch. Informoval o tom denník South China Morning Post. Kuomintang a Ľudová strana Taiwanu oznámia spoločného kandidáta v sobotu.
Pozoruhodný fakt je, že k politickému zemetraseniu na Taiwane došlo práve v predvečer stretnutia amerického prezidenta Joea Bidena s čínskym prezidentom Si Ťin-Pchingom. Dve hlavné opozičné sily – Kuomintang a Ľudová strana Taiwanu – podpísali dohodu o vytvorení spoločnej koalície. A pozor! V prieskumoch verejnej mienky daná koalícia získava iba o niečo menej ako 60 % hlasov voličov.
Obe strany prichádzajú s protivojnovou agendou a prísľubom, že z Taiwanu neurobia „ďalšiu Ukrajinu…“ Istú silu predstavujú aj samostatne, ale ak sa zjednotia, potom určite skonsolidujú okolo seba celý rad voličov, ktorí ozaj nechcú, aby v krajine vypukol ozbrojený konflikt, nechcú „sa stať novými Ukrajincami“, ba dokonca sa dostať do oveľa horšej situácie, pretože by do možného konfliktu určite zamiešali USA a ich spojenci a krvavá vojna by dosiahla ešte väčší rozsah ako konflikty na Ukrajine a v Izraeli dokopy.
A, mimochodom, pre Čínu sú tieto udalosti a novinky zvláštnym víťazstvom, pretože v tomto prípade sa dramaticky zvyšujú šance na odstránenie vládnucej Progresívnej strany orientovanej na Spojené štáty. O volebnom procese na Taiwane sa diskutovalo aj na stretnutí amerického a čínskeho prezidenta, ale, ako svedčia spravodajcovia svetových médií, bola to iba formalita a nič sa nezmenilo: po stretnutí Biden znova nazval čínskeho prezidenta „diktátorom“ a jeho kolega zopakoval, že ani po stretnutí sa pozícia Pekingu vo vzťahu k Ukrajine vôbec nezmenila a upozornil amerického „kolegu“, aby sa USA nemiešali a neovplyvňovali volebný proces na Taiwane…
Svetové, ale aj čínske a taiwanské médiá poukazujú na to, že odstránenie proamerických síl z moci však môže viesť k patovým následkom pre Washington, pretože Kuomintang a Ľudová strana úzko spojené s Pekingom môžu anulovať vojenské zmluvy so Spojenými štátmi a zrušiť sankcie v oblasti čipov z Číny a Ruska. Niektorí analytici dokonca pripúšťajú „proces zrýchlenej integrácie Taiwanu do Veľkej Číny podľa hongkonského scenára“. Čína dokonca sľubuje, že za týmto účelom postaví najdlhší most na svete na Taiwan.
A tu je to nebezpečné „ale“. Určite to všetko zjavne nezapadá do plánov USA, preto analytici upozorňujú na to, že v procese príprav a aj počas priebehu samotných volieb „niekto“ môže zorganizovať pouličné nepokoje a demonštrácie a vyprovokovať provokácie vrátane ozbrojených… „Niekto“ sa pokúsi zabrániť Číne, aby sa „zmocnila strategického ostrova“. Situácia v regióne je dosť výbušná a iba veľké úsilie politikov, ktorí ešte celkom nestratili hlavy, môže zabrániť tomu, aby vypukol ďalší krvavý ozbrojený konflikt…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Slabinou USA je prílišná zahladenost do seba, neschopnosť počúvať a snažiť sa pochopiť .
iných.
Pokus urobiť z Tchajwanu druhu Ukrajinu ťažko môže vyjsť, Číňania, aj tí na Tchajwane, vychádzajú z iných východísk ako Ukrajinci a Rusi.
V myslení Číňanov stále veľku úlohu zohráva konfucianizmus ako filozofia života, súbor rád pre život. A v konfucianizmus armáda a vojenská sila hrala malú úlohu, bola až na piatom mieste. Rozhodujúci bol hospodársky, obchodný, kultúrny vplyv.
To platí aj dnes, Číňania vytvárajú bohatú sieť hospodárskych, obchodnych, vyrobnych, kulturnych väzieb, tam je potom použitie vojenskej sily nemožné.
Preto je nízka pravdepodobnosť, žeby pevninska Čína zaútočila na ostrov, aj keď to úplne nevylúčila. Ona skôr s ostrovom obchoduje a tým si ho priťahuje k sebe
Pevnina je pre ostrov najdôležitejšíim obchodným partnerom. Pokusy USA prinútiť ostrov nepredával čipy na pevninu by TSMC pripravili p tretinu tržieb. Podobné pokusy preniesť výrobu čipov z ostrova do USA, narážajú jednak na neschopnosť USA, hlavne personálnu, ale aj na odpor ostrova, pretože by sa znížil jeho vy,známe.
To nahráva opozícii, ktorá chce dobré vzťahy s pevninou, pretože to je podmienka pokračovania prosperity ostrova.
drzim procinskym politikom Tchaiwanu palce, to amikom zase klasne sanka…dalsi americky debakel je na obzore…