Druhé kolo brazílskych prezidentských volieb je ponukou dvoch protichodných vízií: Bolsonaro by znamenal nárast v podriadenosti a deindustrializácii, kým Lula nezávislosť, posilnenie národnej ekonomiky a multipolaritu sveta.
Prvé kolo volieb v Brazílii sa odohralo 2. októbra a jeho výsledky nám ukazujú, že sa krajina ocitá na rázcestí. Bývalý prezident Lula da Silva, ľuďmi prezývaný aj Lula, z Robotníckej strany (Partido dos Trabalhadores, skrátene PT) nedosiahol absolútnu väčšinu v prvom kole a musí čeliť ultrapravicovému súčasnému prezidentovi Jair Bolsonarovi v rozkole 30. októbra.
Silva získal 48,4 % platných hlasov, kým Bolsonaro 43,2 %. Sumár ostatných kandidátov teda bol pod 9 %.
Tieto výsledky – spolu s výsledkami ostatných súbežných volieb – ukazujú na veľký paradox. Napriek tomu, že sa brazílskej ľavici podarilo predbehnúť Bolsonara, stále nezískali dostatok hlasov v regionálnych samosprávach, ba dokonca nevyhrali ani tretinu poslaneckých miest v dvojkomorovom Kongrese (vo Federálnom senáte a v Poslaneckej komore).
Krajná pravica sa skonsolidovala ako zásadná politická sila s podporou zdola. Získali väčšinu v národnom zákonodarnom orgáne a viacerí ich kandidáti sa dostali do druhého kola volieb regionálnych guvernérov.
Lula de Silva (76 rokov) je jedným z najúspešnejších demokratických lídrov v histórii krajiny. Podarilo sa mu ukázať politický talent, avšak stojí proti oponentovi, ktorý drží nejeden nástroj nevyhnutný pre volebný úspech.
Bolsonarova politická blahovoľnosť a pozícia náboženstva
Bolsonarova sila spočíva v ekonomickej moci veľkých sektorov biznisu, ktoré mu v kombinácii s hojným využívaním verejných zdrojov garantujú väčšinu v Kongrese počas jeho prezidentovania. Bolsonaro súčasne vytvoril takzvaný „tajný rozpočet“ – štruktúru skorumpovaného patrónstva a finančných príspevkov pre udržiavanie politickej podpory značnej časti brazílskych poslancov Kongresu.
Mimo politických špičiek sa brazílskym extrémistom podarilo zakoreniť aj v bežnej populácii, a to z viacerých dôvodov. Najvýznamnejšou súčasťou je cielená systematická kampaň proti „komunizmu“, vďaka ktorej si pravica zmobilizovala náboženskú protestantskú obec.
Pri fenoméne rastu protestantských cirkví v Brazílii sa oplatí pozastaviť, pretože nemajú iba silnú vnútornú podporu, ale aj externú. Spojené štáty americké totiž historicky figurovali v rozvracaní celých komunít prostredníctvom ultrapravicových nábožensky fundamentalistických ideológií, ktoré exportujú zo svojej krajiny von.
Právovojna proti ľavici
Pozn. prekl.: angl. „lawfare” – využívanie právnych systémov a inštitúcií na ničenie a delegitimizovanie oponenta/ky alebo na obmedzenie uplatňovania práv a slobôd človeka.
Pravicový extrém v Brazílii napreduje aj ako následok systematickej kampane proti „korupcii“. Už viac ako desať rokov sa pravici darí šíriť nepravdivé asociácie medzi politicky angažovanou ľavicou a korupciou vo vláde. Médiá boli v kampani oslabovania ľavice nepostrádateľne dôležité prostredníctvom transformovania politicky zaujatých sudcov a prokurátorov v očiach verejnosti do „superhrdinov“.
Hromadné burcovanie proti údajnej korupcii (do nemalej miery podporované americkým ministerstvom spravodlivosti) nielenže oslabilo ľavicu, ale dokonca aj pravicový liberalizmus sa stal politicky mŕtvym. Boj proti tejto „korupcii“ bol teda formou hybridnej vojny – „právovojny“. Jeho realizácia zničila brazílsky politický systém. Bolsonaro je výsledkom tohto procesu.
Pandémia pravicového extrémizmu
Výsledky prvého kola prezidentských volieb v Brazílii nemožno vyňať z reality na medzinárodnej pôde. Úspechy krajnej pravice sú svetovým fenoménom známym (po novom) od finančnej krízy v roku 2008. Dokázala nakaziť Európu a predovšetkým Spojené štáty americké, ktoré sú snáď najväčším šíriteľom pravicových sekt na svete.
Veľkou kontradikciou v tejto problematike je, že vo svete, ktorý sa usiluje o multipolaritu viac a viac, sa veľký štát ako Brazília hýbe smerom na dno pravice, čo je zlým signálom pre svetovú politiku. Zároveň ostáva viacero otvorených otázok, nad ktorými sa oplatí premýšľať. Napríklad aký prístup k zahraničnopolitickým a ekonomickým otázkam predstavuje Lula da Silva a Jair Bolsonaro, predovšetkým k rastúcej superveľmoci, akou je Čína?
Bolsonaro je tvárou veľmi svojského prúdu extrémnej pravice. Miešajú sa v ňom ultrakonzervatívne postoje na otázky kultúry a káže o „nacionalizme“ a „komunizme“, avšak zároveň presadzuje veľmi nekompromisnú neoliberálnu ekonomickú agendu. Vo svojej vláde sa opakovane postavil za deindustrializáciu a zvýšil ekonomickú závislosť Brazílie od exportu komodít (predovšetkým do Číny).
Deindustrializácia sa zrýchlila po operácii Lava Jato („Autoumývarka“), ktorá zničila najdôležitejšie ekonomické a priemyselné sektory a zároveň rozobrala najväčšiu firmu v Brazílii Petrobras (pozn. prekl.: čiastočne vlastnenú štátom). Po týchto krokoch nasledovala pohroma, akej v dejinách Brazílie niet. V súčasnosti žije asi 100 miliónov Brazílčanov a Brazílčaniek v hlade a chudobe spôsobenom ekonomickým ultraliberalizmom.
Lulova vízia ekonomického nacionalizmu
Lula da Silva reprezentuje alternatívnu víziu, ktorá kombinuje ekonomický nacionalizmus s obnovou pracovných miest v priemysle a aktívnou rolou pre veľké verejné banky. Predstavuje sľuby národného projektu reindustrializácie krajiny, kým Bolsonaro vsádza na posúvanie Brazílie do poddanských pozícií na medzinárodnom trhu.
Obidve perspektívy majú svoje dopady na zahraničné vzťahy. Lula by si nielenže mohol dovoliť mať dobré vzťahy s Čínou založené na spoločnom cieli multipolárneho sveta, ale zároveň by mohli byť iniciované strategickými záujmami Brazílie. Lulova vláda by mohla prerokovať zahranično-ekonomické pozície Brazílie, na základe čoho by sa následne mohla prejaviť podpora spriaznených partnerov pri reindustrializácii, napríklad zo strany Pekingu.
Bolsonarove tendencie sú orientované na úzke vzťahy so Spojenými štátmi americkými (hlavne ak by Donald Trump vyhral prezidentské voľby v roku 2024) a na ešte väčší export domácich komodít do Číny. Prakticky by sa urýchlil proces deindustrializácie.
Nádej zomiera posledná. Druhé kolo volieb v Brazílii sa bude konať už 30. októbra. Šance Lula da Silvu na výhru sú veľmi veľké. Nemôžeme však ignorovať politické manévrovanie, ktoré Jair Bolsonaro doteraz predviedol.
Brazília je krajinou starou 523 rokov a práve teraz prišiel čas na lámanie chleba. Buď sa skonsoliduje ako nová mocnosť, hodná svetovej relevancie a zabezpečujúca jeho multipolárnosť, alebo sa jej osud zvráti na civilizačné vymieranie pod taktovkou pravicových extrémistov. Brazílska ultrapravica je nevlastenecká a zakladá sa na rasizme a antidemokratickej elite. Odpor, ktorý vyvoláva, je neporovnateľný s krásou brazílskeho ľudu.
30. októbra bude svet pozorovať ďalšiu kapitolu boja Brazílie o vlastnú krajinu. Tak ako všetky progresívne sily sveta, aj my veríme, že Lula da Silva z nich vzíde ako jednoznačný víťaz.
Zdroj: https://multipolarista.com/2022/10/08/brazil-election-bolsonaro-lula/
Preklad: Jakub Rendvanský, podpredseda FĽM Západ
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Viva Lula ! Venceremos !
Múdri občania=múdra voľba.