Rozdeľuj a panuj je stále aktuálne. Od fanatizujúcich súbojov Mečiarovských seniorov proti „demokratickej“ Dzurindovskej omladine, cez kópiu s novšími verziami figúrok – démon Fico vs zvyšok (opäť) demokratického sveta, toho času v zastúpení hlavnej hrdinky Johanky zo Skládky, pridajúc bratovražedné konflikty očkovaných s neočkovanými, protiruských s proruskými pribudla nová kapitola destabilizácie spoločnosti. Referendum najnovšie rozdeľuje Slovensko na hlupákov a nehlupákov. Tých, akože múdrejších, tých akože uvedomelejších, tých akože aktívnejších….
Aktívny blb je horší ako triedny nepriateľ. Aj také sa hovorí. Referendum sa vníma ako najdemokratickejšie právo občanov, tá najčistejšia, najjagavejšia, najvyššia forma stupňa demokracie spoločnosti. Referendum má spasiť tento svet. Kto to nechápe, je hlupák. Podľa účasti či neúčasti na sobotňajšom volebnom prieskume strany Smer dostávajú voliči vysvedčenie.
Otázky si nik nekladie. Ale otázky sú. Napríklad: Prečo organizátor referenda urobil tak pramálo na jeho propagáciu? Ak si už dali námahu na jeho vypísanie, prečo nie na jeho podporu? Občan si o politických stranách po 33 rokoch života v súčasnom systéme kapitalizmu nemyslí ozaj nič pekné. Tobôž o strane Smer, veď posledné voľby ukázali. Politikom vraj už nik neverí. Prečo odrazu uverili, že si sami sebe navlečú povraz na krk a postavia sa na šibenicu? To naozaj tí múdri a zodpovední uverili, že dostanú ako darček takú moc? Len tak, po troch desaťročiach neustálych sklamaní, uverili. Uverili, lebo Robo Ficovie povedali. A pridali sa aj ďalší apoštoli. Aj tí povedali, lebo Fico povedal.
Ak by aj vyššie napísané nebola pravda, ak by som sa mýlil, tak toto pravda je: aby referendum mohlo plniť svoju funkciu, musí byť ľud vzdelaný. Musí rozumieť tomu, o čom má hlasovať. Je to dnes tak? Je dnes ľud uvedomelý a vzdelaný? Má priestor, má čas a má ešte silu a chuť pracovať na uvedomení si procesov v spoločnosti? Robí spoločnosť niečo preto, aby mala múdry ľud? Alebo robí skôr všetko proti tomu?
Kto je vlastne v súčasnosti schopný dostať do ulíc, do referendových miestností dav o sile platnosti hlasovania? Kto má v rukách takmer neobmedzené zdroje, masovokomunikačné prostriedky, politiku, ktorá dokáže ovplyvniť emóciu más? Je to súčasná opozícia? Je to alternatívna scéna webov a vysielačov? Alebo má všetku túto moc v rukách tá strana, voči ktorej sa voliči v sobotu unúvali vykročiť k hlasovacím urnám?
Ak by referendum bolo úspešné a občania by získali možnosť v budúcnosti kedykoľvek odvolať vládu, bolo by to skutočne víťazstvom ľudu? Tá ľahko ovplyvniteľná masa cez médiá hlavného prúdu, poslúchajúca a plniaca túžby zahraničného kapitálu by získala ničivo silnú zbraň odstrániť každú, aj tú spravodlivú vládu.
Žijeme v kapitalizme a ten potrebuje na svoje prežitie len konzumenta. A akého konzumenta ľahšie ovplyvní (lebo marketing je len o ovplyvňovaní), premýšľajúceho alebo slepo nasledujúceho? Kapitalizmus vychováva hlupákov. Kapitalizmus musí plodiť hlupákov. Veď to poznáte, múdri a čestní ľudia chcú viac…
A keby ste nesúhlasili ani s týmto tvrdením, pridám ďalšie. Sklamaní účastníci zájazdu k urnám si ťažkajú, že národ je hlúpy, že ľud je hlúpy. Vraj na tom Slovensku už nemá význam ostať, je to tu stratené. Nasledujúca otázka musí znieť: Kto je ozaj, ten… čo sa správa hlúpo? Ten, kto sa v sobotu na referende nezúčastnil a dôvodov na to bolo veľa, alebo ten, kto si ešte v piatok myslí o obyvateľoch Slovenska, že sú hlúpi, je tom presvedčený. Ale v sobotu dúfa, že ten hlúpy ľud na pár hodín či minút precitne a pôjde hlasovať? Kto je skutočne ten, čo nerozumie? Nie náhodou ten, ktorý verí na sobotňajší zázrak?
Koľko rokov alebo desaťročí chcú ešte hrať občania Slovenska túto hru systému? Koľko času treba, aby precitli? Chodiť k voľbám a dávať hlas stranám, ktoré majú v programe to, čo občan nechce, je pomerne hlúpe. Napríklad. Predstavme si robotníkov na stavbe diaľnice v pustatine. Každý deň chodia na obed do jedálne. Pýtajú si sviečkovú, kuchár im s úsmevom ukazuje rukou na menu, kde je v každom chode guláš na iný spôsob. Tak si vezmú guláš. Toto sa opakuje celý mesiac. Na ďalší deň je jedáleň prázdna. Robotníci si objednali z domu konzervy. Po troch dňoch majiteľ jedálne prichádza za robotníkmi s ponukou. Zajtra bude sviečková.
Občan volí kapitalizmus cez strany, ktoré ho zastupujú. Po voľbách však očakáva socialistické riešenia, tie však logicky nedostáva. Volil kapitalizmus, tak prečo sa čuduje? Napriek tomu o štyri roky neskôr pokračuje v rovnakom divadelnom predstavení.
Začnime si konečne pýtať to, čo skutočne chceme. A kapitalizmus to nie je. Až vtedy začne politika ľudu načúvať. Nie, jednoduché to nebude, ale je načase začať využívať zbrane, ktoré aj tento kapitalistický systém občanom dovoľuje. Nik iný to za nás neurobí.
Referendum áno, ak bude ľud na to vedomostne a morálne pripravený. Voľby áno, ak bude ponuka. Inak to predsa nie je voľba.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
ľudia nechápu, že nikto by im nedal do rúk takú zbraň aby mohli v budúcnosti odvolať akúkoľvek vládu. Fico a smeráci sa zas ukázali ako vynikajúci manipulátori. Som rada, že len cca štvrtina voličov je tak naivná, že im naletela a teraz sa čertia kvôli nízkej účasti na referende. Ostatne vraj žijeme v demokracii, kedy sa menšina podriaďuje rozhodnutiu väčšiny. Tak prečo účastníci referenda nespokojne kričia? Nie sú to snáď demokrati?
A ja som, pani Katarína, rada; vlastne, ja som hrdá na to, že patrím k cca štvrtine voličov, ktorí sa referenda zúčastnili a tým vyjadrili, že im na Slovensku záleží a že im nie je ľahostajné, kam Slovensko smeruje.
A vôbec sa nečertím kvôli nízkej účasti, naopak, milo ma prekvapilo, koľko ľudí k urnám prišlo napriek antikampani. Títo ľudia sú hrdinovia, uvedomelí a zodpovední občania.
No a tí ostatní nech sa prechádzajú po zamínovaných záhradách Hegeromatoviča, Sullíka, a populistu Kollára.
Páči sa mi i komentár Ivana!
Ja si myslím, že referendum je najdemokratickejšie vyjadrená vôľa občanov, len na to treba vytvoriť podmienky. A podmienkou č. 1 je, zrušiť kvórum. Ak sa zruší kvórum na nulu, tak ako to majú Švajčiari, tak sa výrazne zvýši účasť na referende, pretože by k urnám prišli zástancovia obidvoch alternatív, t.j. aj ÁNO aj NIE. V tomto referende zástancom NIE stačilo zostať doma ležať na gaučoch. Zvýšila by sa angažovanosť občanov riešiť veci verejné, pretože ak by sa nezapojili, dobrovoľne by sa zmierili s tým, že za nich rozhodnú iní, tí, ktorí prídu voliť. Referendum je práve ten fenomén, ktorý by pomohol vychovávať a šľachtiť na Slovensku „homo politicus“. Pri funkčnom systéme referenda by sme mohli znížiť význam politických strán, ktoré teraz rozhodujú za nás a o všetkom. Pričom všeobecná zhoda je na tom, že kvalita kádrov vo vrcholovej politike je dlhodobo a všeobecne úbohá a tak vyzerajú aj ich rozhodnutia a stav štátu.
Najväčšia výhoda referenda je v tom, že ho môžu vyvolať občania aj formou petície. Takže si viem predstaviť napr. aj takú referendovú otázku, či majú politické strany dostávať na svoju činnosť peniaze od štátu. Podľa mňa, keby k tejto otázke usporiadali referendum aj zajtra, tak by aj pri 50 %-nom kvóre účasti bolo referendum platné a zakrúžkované by bolo väčšinou NIE ! Ale vie si niekto predstaviť ochotu tejto partokracie vôbec sa dnes touto otázkou zaoberať ?
Veľa sa tu diskutuje o tom, že ľudia v skutočnosti kapitalizmus odmietajú a želajú si socializmus. To by sa tiež dalo zistiť len prostredníctvom referenda. A možno by sme boli prekvapení výsledkom hlasovania.