Prečo sme sa dostali do situácie, že naše deti stratili súdnosť a kontrolu nad vlastným životom a svojou budúcnosťou a my máme opodstatnenú obavu o existenciu vlastného štátu a našu budúcnosť?
Sú tu dva základné problémy. Prvým problémom je, že rodičia musia za každú cenu v tomto nesociálnom systéme pracovať a uživiť seba a deti. Druhý problém je spojený s prvým pre nedostatok času na deti a prílišná naviazanosť a láska k svojim deťom. Rodičia sotva žijú svoj vlastný život a snažia sa žiť život svojich detí a v tom horšom prípade život seriálových hrdinov na obrazovke TV.
Žiaľ, náš život zásadne zmenili životné podmienky totality peňazí, totality neslobodnej slobody, právneho bezprávia a nakoniec beznádej niečo zmeniť, niečo napraviť.
Do tohto stavu sme sa však dostali aj, a možno hlavne vlastnou naivitou, že sme verili, že niekto za nás, pre nás zmení štát a naše životy, aby sme sa mali ešte lepšie, ako sme sa mali a najmenej tak dobre, ako ten, čo nám sľuboval ružové zajtrajšky a raj na zemi…
Bolo to tak v 1989, bolo to po vzniku samostatného Slovenska, bolo to po sľuboch o dvojnásobných platoch, a je to aj teraz po sľubovanom blahobytnom živote v spoločnom európskom dome chránenom cudzími, nám historicky nepriateľskými armádami…
Medzi tým sme však stratili všetko, spokojný život, rodiny a svoje deti, ktoré nevedia, ako žiť napriek tomu, že sme im neustále pomáhali aj vo veciach, ktoré si mali riešiť samy na svojej úrovni vedomostí a skúseností. Zabudli sme, že sú to naši nasledovníci, ktorí po našom odchode z aktívneho života budú riadiť alebo už skôr neriadiť svoje životy a štát… Jednoducho, snažili sme sa žiť ich životy, aby ich budúci život bol krajší a ľahší. Chyba!
Netreba žiť život iných – svojich blízkych, netreba brať na seba riešenia ich chybných rozhodnutí a činov, pretože sa nenaučia žiť a zničia sami seba a jedného dňa stiahnu so sebou do svojej priepasti aj nás a ešte nás zo svojej neschopnosti žiť obvinia a to budú mať jedinýkrát pravdu, pretože sme žili a riešili ich problémy a sami seba pritom zničili a nevládali riešiť ďalšie, ktoré si spôsobili…
Láska je jedna vec, život a zodpovednosť za svoje činy druhá…
Je čo naprávať v našich životoch a v našej spoločnosti, pretože jedno s druhým súvisí. Vždy príde moment, keď treba o sebe rozhodovať a treba rozhodovať chladnou hlavou a podľa vlastných skúseností, úspechov a neúspechov.
Naše životy, spoločnosť a štát, ktorý sme si nechali rozobrať stále tými istými politickými sľubotechnami vďaka našej naivite a nezáujmu starať sa o svoje okolie, mesto a štát, sú opäť na dejinnej križovatke našej budúcnosti a zrejme na tej predposlednej rozhodujúcej. Voľba našich zástupcov do Národnej rady. Tou poslednou, už len „T“ križovatkou bude voľba prezidenta. Či posledného, ešte uvidíme.
Koho voliť? Zasa tých istých, len v iných politických stranách, alebo tých, úplne nových, o ktorých sa v médiách skoro ani nevie, alebo nechce vedieť, alebo tých, o ktorých sa aj vie, ale médiá nám tvrdia, že sú to mafiáni, fašisti, alebo konšpirátori. Komu veriť, tým, čo vo svetle reflektorov a kamier XXL krát podviedli slovenský národ a opakovane sľubujú, ako Slovensko, ktoré sami zničili, teraz znovu sľubujú, že ho vybudujú nanovo, alebo tým v ich tieni, ktorí Slovensko zničiť viac, ako je zničené, už zničiť ani nemôžu…
Môžeme úplnou výmenou doterajších politických garnitúr stratiť ešte viac, ako sme stratili?
Sotva…
Sme v stave, že musíme začať celkom od nuly, v sebe samom, vo svojich rodinách, deťoch, mestách a v štáte!
Je len na nás, ako naložíme so svojou existenciou a budúcnosťou, či sa necháme ovládať a úplne zničiť tými, ktorí nám sľubovali rovnosť, bratstvo a blahobyt, alebo si krok za krokom toto všetko znovu vybudujeme a čo sa dá, vrátime späť sami alebo za pomoci tých, ktorí nám vždy, alebo aspoň takmer vždy len pomohli…
Ale nečakajme už, že nám dá ktokoľvek, čokoľvek zadarmo! Vždy platilo a platí, pomôž si človeče, aj Boh Ti pomôže…
Ivan Pauer
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Sympatický článok.
„Žiaľ, náš život zásadne zmenili životné podmienky totality peňazí, totality neslobodnej slobody, právneho bezprávia a nakoniec beznádej niečo zmeniť, niečo napraviť.“
čítali ste, čo vraj našli v Husákových rukopisoch ešte z 1983?
„Keď sa pozrieme štyridsať rokov dopredu, máme možnosť nazrieť do dvoch budúcností: tá jedna dáva obraz kvitnúceho a rozvinutého Slovenska, kde sa šesť miliónov šťastných a rovnoprávnych občanov Slovenskej socialistickej republiky sebarealizuje nielen v práci za ktorú sú dobre platení, ale aj v aktivitách vo svojom voľnom čase v rámci celého Československa. Naši občania ĆSSR jazdia kamkoľvek za morom, na hory, cestujú a spoznávajú iné kultúry a doma ich čaká domovina, vlasť, ktorá predsa vznikala vykúpením z krvi a obetí i životov našich dedov a otcov v minulosti. Už nikdy viac vojna! Už nikdy viac násilie na občanoch vlasti, už nikdy viac dopustenie, aby obyvateľ Slovenska bol ohrozovaný zvonka i zvnútra, aby bolo ničené jeho kultúrne zázemie a hodnoty šťastnej rodiny, otca a mamy s deťmi. To nedopustíme!“
„Tá druhá budúcnosť sa Vám nebude páčiť: zvíťazia sily, ktoré budú sebecky zamerané na vlastné úchylné potreby, budú nenažraní, budú násilní, zmanipulujú národ tam, kam by určite, ak by bol slobodný nešiel, do vojny za záujmy mocných tohto sveta, deti budú kultúrne obláznené a zneužívané, dospelí budú musieť mlčať aby neprišli o prácu, právo bude stáť nad spravodlivosťou, peniaze nad morálkou. Slovensko bude na tom ekonomicky ZLE! Chceli by ste tú druhú budúcnosť?“
(…prepis z utajovaných spisov z pracovne prezidenta ČSSR na Pražskom hrade, 1983…hm?…)
Výborný článok… a podnetný, pretože – na rozdiel od mnohých iných – nehľadá vinníka len v akomsi abstraktnom „systéme“, ale v nás samotných.