Na pozadí horúceho konfliktu na Ukrajine a sprevádzajúcich okolností tejto udalosti (sankčná vojna, migračná kríza, ťažké energetické, hospodárske a sociálne problémy) akosi „v tieni“ zostali diverzie na plynovodoch Nord Stream-1 a Nord Stream-2. O tom, že to boli diverzie, niet žiadnych pochybností.
Paradox je, že o plynovode Nord Stream-1 a najmä o jeho „dvojičke“ Nord Stream-2, keď sa pripravovalo jeho sprevádzkovanie, mimoriadne veľa a hlasno kričali politici, analytici a médiá, ale po výbuchoch – zjavnej diverzii – nastalo čudné, nepochopiteľné, prekvapivé ticho. Akoby sa nič nestalo…
Prvé vlny emócií, otázok, rôznych verzií, obvinení či vyhrážok pominuli a vzniká akýsi protirečivý a podozrivý dojem, že na tieto diverzie chce väčšina zabudnúť a už sa k tejto téme nevracať. Aký iný dojem má nadobudnúť tak vrelo milovaný našim ministrom financií obyčajný človek, keď jasne vidí, že sa nik neponáhľa vyšetrovať diverzie na plynovodoch a vlastne vytvára sa taký dojem, že ich ani nechcú vyšetrovať? Prirodzene, vzniká aj ďalšia logická otázka – prečo nechcú vyšetrovať?
Že je to konšpirácia? Tak sa na to pozrime pozornejšie. Stali sa aj menej závažné „nešťastia“, ktoré postavili na nohy mnohých svetových politikov, expertov a médiá a ihneď sa začalo vyšetrovanie. A výbuchy na Nord Streamoch sa pomaly prepadávajú do zabudnutia. Smutné na tom je, že zainteresované strany vyhlásili, že budú spoločne vyšetrovať daný prípad, ale vzápätí oznámili, že žiadne spoločné vyšetrovanie nebude a každý sa bude hrať na vlastnom piesočku. Prečo?!
Ozaj sa to začína podobať na frašky, ktoré sme v posledných rokoch a mesiacoch zažili neúrekom. Spoločné medzinárodné vyšetrovanie by malo byť čo najefektívnejšie a malo by priniesť objektívne a spravodlivé výsledky. Najmä ak by sa na vyšetrovaní podieľali viaceré strany aj s opačnými názormi. V takomto prípade by sa nemali utajovať závažné skutočnosti, fakty, dokumenty, dôkazy a žiadna zo strán by nemohla prekrúcať veci, falšovať dôkazy, zavádzať vyšetrovateľov a dosiahnuť, aby vyšetrovanie bolo zmarené.
Lenže to je pohľad z výšky normálnej logiky alebo bežného sedliackeho rozumu. Transatlantickí politici, „experti“ a médiá hlavného prúdu veľakrát preukázali, že nepotrebujú logiku, pravdu, objektivitu, spravodlivosť. Toto nie je ich „parketa“. No a čo sa stalo? Tá Nord Streamová torta má niekoľko čerešničiek. Vyšetrovacia skupina pre sabotáž (diverzie) na Severných prúdoch, členmi ktorej sa mali stať odborníci zo Švédska, z Dánska a Nemecka, sa rozpadla ešte predtým, ako začala svoju prácu. Teraz budú zástupcovia každej z krajín viesť vlastné vyšetrovania. Ako prvý o tom informoval nemecký portál Tagesschau.
Autoritatívny Der Spiegel tvrdí, že iniciátorom „rozchodu“ bol Štokholm, ktorý jednoducho nechcel zdieľať svoje vlastné výsledky s inými štátmi. V čom je problém? Mali by sa utajovať nejaké skutočnosti? Prečo? Vyšetrovanie by malo jasne definovať príčiny výbuchov a želateľne ukázať prstom na vinníka – kto zorganizoval a vykonal diverzie. Na vyšetrovaní by sa mali – logicky – spoločne podieľať najviac zainteresované strany – Rusko, ktorého označujú za majiteľa plynovodov, aj keď je to spoločný rusko-európsky alebo rusko-nemecký projekt, Nemecko, Švédsko, Dánsko, v teritoriálnych vodách ktorých prechádza plynovod, možno aj Brusel ako hlavné mesto EÚ, ktorého sa tento projekt bezprostredne dotýka.
Ale kdeže! Európski „partneri“ nielen nechcú zorganizovať spoločné vyšetrovanie, ale predovšetkým nechcú, aby do vyšetrovania bolo zapojené Rusko, ktorého sa tie plynovody najviac dotýkajú. Paradox, nezmysel, fraška? Ako inak vysvetliť fakt, že Švédska bezpečnostná služba vykonala predbežné vyšetrovanie na mieste úniku plynu, po ktorom premiérka krajiny Magdalena Anderssonová odmietla zdieľať výsledky s Ruskom pre „dôvernú povahu“ informácií? A odmietla aj návrh ruskej strany, aby bola vytvorená spoločná európska vyšetrovacia skupina, kde by bolo jedným z účastníkov aj Rusko.
V Moskve takéto správanie vyvoláva veľké podozrenia a obavy z toho, že určité sily chcú zmariť vyšetrovanie a prípadne nespravodlivo hodiť celú vinu na Rusko. Nebol by to prvý príklad, keď transatlantisti tvrdia, že Rusko poškodzuje samo seba. V Moskve vznikajú domnienky, že ruských expertov nechcú pripustiť k vyšetrovaniu, aby náhodou neodhalili pravdu. Čo keď sa nájdu nejaké úlomky, mechanizmy, stopy po výbušninách a „vizitky“ vykonávateľov diverzie a celý svet sa dozvie, kto to urobil?
Táto situácia sa podobá na vyšetrovanie zostrelenia malajzijského lietadla vo vzdušnom priestore Ukrajiny v r. 2014, keď „medzinárodná skupina“ nielen nepripustila zástupcov Ruska k vyšetrovaniu, ale odmietla sa pozrieť na dôkazy, ktoré poskytuje ruská strana. Hneď po incidente vyriekla verdikt, obvinila Rusko a už vyše osem rokov sa snaží vykonštruovať falošné obvinenie. Mimochodom, aj táto téma už padá do zabudnutia, pretože svetová verejnosť jasne vidí, že sa sfalšované vyšetrovanie nevydarilo a jeho organizátori sa ho radšej snažia zamiesť pod koberec a zabudnúť, že sa nejaká „nehoda“ stala…
Teda žiadna spoločná medzinárodná skupina vyšetrovateľov nevznikne a účasť Ruska na vyšetrovaní nepripadá do úvahy. Ako sa to potom skončí? Organizátori a vykonávatelia diverzie dokážu pozametať stopy, narafičia falošné „dôkazy“ a potom z organizácie výbuchov obvinia Rusko – zasa povedia, že „Rusi strieľajú sami na seba…“ Znova tu pofukuje transatlantický anglosaský vietor… Nie náhodou, že práve Londýn, ktorý nemá nič spoločné ani s jedným z Nord Streamov, chce vyšetrovať diverziu a prakticky ako prvý, už v deň „nehody“, obvinil z organizácie výbuchov Rusko…
Zdá sa niekomu čudné konanie Nemecka, Dánska a Švédska? Berlín a Kodaň sú už dávno pod tlakom Washingtonu a premenili sa na poslušných pajácov. A Štokholm? Veď sa tlačí do NATO, a to znamená, že musí teraz poslúchať anglosaských šéfov, aby im náhodou nepokazil náladu, a preto musí držať krok a… no veď viete. Ak sa pozrieme na daný problém s výbuchmi plynovodov, z každej transatlantickej strany je iba snaha ututlať fakty, „pozmeniť údaje,“ utajiť skutočných organizátorov a vykonávateľov diverzie a obviniť z výbuchov Rusko. Klasika.
Len na záver taká rétorická otázka. Dokedy Európania budú znášať, že transatlantisti z nich robia poslušné, tupé ovce, vytvárajú stádo, ktoré je ľahko riadiť, dokedy Európania chcú byť otrokmi a žiť v lži, strachu a túto zimu navyše ešte aj v hlade a zime?
Odpoveď na rétorickú otázku autora článku, že „… dokedy Európania budú znášať, že transatlantisti z nich robia poslušné, tupé ovce, …“ ? , je jednoduchá – dovtedy, dokiaľ budú tupými, poslušnými ovcami.