Všetci sú doslova ako wehrmacht po Stalingrade. Ide „business as usual“, nič sa nedeje a napriek nenávistným prejavom predsedu istej nikdy nemenovanej strany sa buduje krásna progresívna budúcnosť pre „túto krajinu“.
Ale z toho, čo a ako konajú je cítiť, že prehrali.
Po ilustráciu si odskočím k človeku, ktorý ten kolaps poskokov Tretej ríše videl pekne zblízka – k ministrovi vnútra Tisovej vlády – do pamätí Alexandra Macha. On tam spomenul prvé dni apríla 1945, keď už v Bratislave bolo počuť sovietske delá a keď už všetci prominentní zástupcovia režimu mali rodiny v Rakúsku a vyčistené kancelárie. On vtedy stretol na ulici nejakých nemeckých vojakov, ako naťahujú telefónne drôty. Opýtal sa ich, prečo to robia, však už je evidentne po všetkom a čoskoro tu budú sovietske tanky. Odpovedali mu: „Dostali sme rozkaz, tak ho plníme. Plniť rozkazy, to je teraz naša jediná nádej.“
Presne toto psychologické rozpoloženie je teraz evidentné na všetkých prominentoch súčasného režimu. Sú bez iniciatívy, nerobia ani to, čo by mali robiť zo zákona, nejdú za žiadnou politickou budúcnosťou, lebo vedia, že prehrali a pre nich politická budúcnosť už neexistuje. Ako nemeckí vojaci po Stalingrade. Vedia, že už nemôžu zvíťaziť a vedia, že pri svojej ceste za mocou sa dopustili takých ohavností, že ani očividné porušovanie ústavy a zákonov im k tomu nič nepriťaží. Plnenie rozkazov je dnes pre nich jedinou nádejou. Jednak preto, že keby zrazu prestali plniť rozkazy, mohli by ich vlastní zavrieť do kolúznej väzby, lebo na každého niečo majú, a nie každé potknutie o papuču sa končí bez zranení. A jednak je to nádej pre budúcu obhajobu: „Ja som len plnil(a) rozkazy.“
Keby ich teraz zrazu prestali plniť a začali by sa chovať tak, ako im ukladá ústava a zákony, bola by na mieste otázka, prečo sa tak nechovali vždy. A napokon, nebola by v tom ani poľahčujúca okolnosť. V „plnení rozkazov“ je nádej aspoň zastrieť úmysel. Človek len veril iným ideálom.
Verím však, že výsledok Norimberského procesu sa natrvalo stal súčasťou nášho právneho systému a že samotné „plnenie rozkazov“ človeka nezbavuje osobnej zodpovednosti za svoje činy.
Milí čitatelia a spoluobčania na našom krásnom Slovensku, touto krátkou úvahou som chcel priniesť trochu optimizmu do zdanlivo nekonečného zápasu dobra so zlom. Aj po Stalingrade trvala vojna ešte skoro tri roky a to najhoršie – SNP, teror a prechod frontu – Slovensko ešte len čakalo, no konečné víťazstvo už bolo neodvratné. Tak je to aj dnes s nami. Ešte možno prežijeme veľa zlých chvíľ, ale už je načase myslieť na budúcnosť aj konštruktívne. Ako postavíme základy novej spoločnosti tak, aby sme tieto spoločenské traumy nemuseli zažívať pravidelne a cyklicky.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Prehrali!
Morálne určite!!!
Hanba rezidentke Čaputovej, hanba závislému dočasnému premiérovi Ódorovi, hanba im! Vtiahli ste Slovensko do vojny, ťaháte ho do biedy a morálne na dno. Hanba Vám!!!🤢🤢🤢
Slovenskému občanovi:
MUCHE
Morálka nám hnije!
Dobre sa ti žije
na tej kope hnoja, moja???🤢🤢🤢
.. neviem, kto vyhrá. Ale viem presne, kto zaplatí účet..
ja tahajuci na osmy krizik verim, ze v akom takom klude dozijem a az do svojho konca sa dokazem postarat sam o seba ako doteraz…troch kamošov mam psika, macku a kocura…
Pán adamkratochvil, aj ja mám pocit, že v dnešnej dobe sú zvieratá lepšie ako niektorí ľudia a niektorí ľudia sú horší ako zvieratá.
Je to optimistický pohľad na súčasné dianie a isté je len to, ako hovorí „tatko“, že občania to zaplatia. Ale v platení daného účtu občanmi je aj určitá spravodlivosť. Ak sú občania v štáte, kde všetka politická moc pochádza z ich vôle ticho, keď „ich“ politickí predstavitelia konajú dlhodobo v záujme cudzích mocností a nie v záujme občanov, tak žiaľ, za dôsledky politiky cudzích agentov, ktoré na občanov dopadnú, nesú zodpovednosť samotní občania.
.. dovolím si oponovať, pán Manda.
Spoločnosť je podľa mňa príliš rozsiahly objekt na to, aby ju jednotlivec mohol obsiahnuť, poznať, či dokázal kontrolovať. V mnohom a z objektívnych dôvodov musí časť týchto spôsobilostí nevyhnutných ku kompetentnej voľbe, ako jeho dielčieho nástroja riadenia, delegovať mimo svoj reálny dosah. Stáva sa tak do rôznej miery prijímateľom, pozorovateľom skresleného obrazu objektu o ktorom má rozhodnúť. Teda jeho rozhodovanie je vždy limitované a nikdy nie dostatočne informované. Tak aj neberúc do úvahy mentálne schopnosti jednotlivca, ani mieru a spôsoby manipulácií naň pôsobiacich, či v tejto úvahe vôbec nerozvinutý , celý súbor ním nedostatočne ovplyvniteľných úkonov osôb ktorým voľbou odovzdáva reálne z mnohých dôvodov obmedzenú moc myslím, že objektívne nemožno ani celej skupine oprávnených voličov, tobôž jednotlivcovi ( ktorý napr . môže voliť v úplnom protiklade k neskôr dosiahnutým výsledkom) pripísať úplnú zodpovednosť za posudzovaný jav, alebo stav v spoločnosti, štáte..
tatko – v závere textu mi vypadlo slovíčko „aj“, teda „nesú zodpovednosť aj samotní občania“.
Áno, je v tom aj istá spravodlivosť. Pretože náš svet funguje na princípe KOLEKTÍVNEJ ZODPOVEDNOSTI, či už sa nám to páči alebo nie, nič na tom nezmeníme. Samozrejme, že pri tom schytá často aj ten, ktorý sa o daný stav osobne nepričinil.
Áno, tatko, naše rozhodovanie je limitované. Lenže toto všetko kedysi ľudia vedeli a preto mali aj skeptický postoj k buržoáznemu parlamentarizmu, teda k tzv. „demokracii“. Dnes však akosi uverili, že ONI SAMI naozaj určujú smer politiky, že sa pred nimi politici TRASÚ, politici, ktorí sú vraj všetci HLÚPI. Hoci aj dnešný človek často vyjadruje skepticizmus voči fungovaniu politického systému, jeho pýcha mu však nedovoľuje vidieť veci v pravom svetle, pretože to by mu ubralo z jeho ega. Z EGA systematicky a veľmi zručne nafukovaného médiami, politikmi, reklamou… Rozdiel je potom možno len v tom, že kedysi si človek svoju nemohúcnosť uvedomoval, preto bol v skutočnosti SILNÝ. Dnes je presvedčený o svojej sile, preto je v skutočnosti NEMOHÚCNY. Volá sa to tuším POKORA – vec dnes už takmer úplne zabudnutá a pre dnešného človeka smiešna. Dnes je každý sám sebe Bohom. Preto tvrdím, že dnešná kríza je naozaj vyvolaná chudobou. Ale nie chudobou materiálnou, ale v prvom rade chudobou MORÁLNOU, hlbokým duchovným úpadkom ľudí, ktorý im zabraňuje vidieť reálny obraz sveta a svoje miesto v ňom.
A tým nechcem povedať, že človek by nemal ísť voliť. Len by si mal uvedomovať hranice svojich možností a obmedzený dopad svojej voľby, chápať ju len ako jeden z mála dostupných prostriedkov na ovplyvňovanie sveta okolo seba. Uvedomovať si, že SVETOM VLÁDNU PENIAZE, a že účasťou na volebnom divadle sa len usilujeme trochu zmierniť svoje nezávideniahodné postavenie podriadenej a utláčanej triedy, nemajúc lepšej možnosti.
.. dobrý príspevok, nn .. oba .
Pôvodne som mal niečo na túto tému rozpísané, ako posledný odstavec mojej reakcie na p.Mandu. Ale nakoniec som to zmazal, už tak píšem dosť nezrozumiteľne, tak som to nechcel ešte viac komplikovať 😀 .. Mal to byť dovetok o tom, že moja úvaha o zodpovednosti bola vedená v rovine toho čo u nás poznáme ako volebný, parlamentný, demokratický atď. systém..
Ale že samozrejme existuje, teda ja vnímam že je aj iná rovina, v ktorej tú zodpovednosť nesiem a cítim v plnej miere.. Tak, ako ste to napísali majuskulou, resp. ako som úvod Vášho príspevku pochopil. Napísali ste to ale veľmi dobre celé, súhlasím..
tatko sa nám snaží vyvliecť zo spoluzodpovednosti za tento marazmus 🙂
.. a aký diel spoluzodpovednosti by ste mi prisúdili, pán Antal ? 🙂