Za viac než tri desaťročia som si vypočula a prečítala tisíce názorov ako ďalej, čo by ľudia chceli a čo nechceli a ako to dosiahnuť. Niektoré názory sú úsmevné, niektoré na zamyslenie, ale väčšina sú len krčmové reči, nemajúce ani hlavu, ani pätu. Jedno však majú spoločné – ľudia sa chcú mať dobre po materiálnej a sociálnej stránke ako za socializmu, ale podľa možností bez práce a je im úplne jedno, aký názov by mal mať systém, ktorý by im takýto život umožnil, a je dokonca jedno aj to, ktorá strana by to bola. Len to nesmú byť komunisti.
Jedni navrhujú priamu demokraciu, ako majú vo Švajčiarsku, iní sa inšpirujú kapitalizmom pod vedením komunistov v Číne, a pritom nikto z nich neberie do úvahy mentalitu Slovákov. Občas sa ozývajú hlasy volajúce po komunitách či zamestnaneckých akciovkách, ktoré sú v našich podmienkach rovnako neživotaschopné ako priama demokracia či čínsky „komunizmus“. Zástancovia tohto smeru si totiž vôbec neuvedomujú, že ich nápad by nič neriešil, a je to len minimálne a navyše lokálne vylepšenie súčasného stavu nevhodné na plošné zavedenie.
Je chyba si myslieť, že dnešná spoločnosť má akési kolektívne myslenie, na základe ktorého sa vyvíja. Smer vývoja vždy určovala elita národa, ktorá nám dnes chýba, a preto široká verejnosť, hoci početná, je úplne rozdrobená a bezmocná. Smer, ktorým pôjdeme, nám totiž neurčujú ani len naši politici. Aj tí sa podriaďujú iným a vykonávajú ich príkazy. Bude to tak dovtedy, kým si väčšina z nás neuvedomí naše postavenie vo svete. A my si to neuvedomíme dovtedy, kým budeme žiť v klame, že sme slobodní a slobodne sa rozhodujeme o spôsobe nášho života.
Po prevrate sme sa totiž nevrátili do kapitalistickej spoločnosti, i keď mnohým sa to tak zdá, ale posunuli sme sa v čase späť na pozíciu kolónie, čo je neodškriepiteľný fakt.
Viesť diskusie na tému, či u nás budeme budovať kapitalizmus na základe priamej demokracie, alebo sa vrhneme na komunitarizmus či si zoberieme príklad z budovania kapitalizmu u čínskych komunistov, je nanajvýš predčasné, pretože našou prioritou nie je budovanie kapitalistickej spoločnosti, ale zbavenie sa postavenia kolónie. Prioritou by teda mal byť národooslobodzovací boj spod západoeurópskeho neokolonializmu a až potom rozmýšľať ako ďalej. Bez slobody sa totiž nemôžeme rozhodnúť, ktorým smerom chceme ísť, ale pôjdeme len tam, kam nás budú hnať.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
