Čoskoro si pripomenieme výročie začiatku krvavej bratovražednej predzvesti veľkej vojny, a to 2. svetovej vojny, ktorej 78. výročie ukončenia sme si pripomenuli len nedávno, 9. mája. O akej krvavej „malej vojne“ hovoríme, dnes už málokto vie a málokto si ju pripomína. Nemôžeme sa tomu čudovať, keď ani krajina, v ktorej sa táto strašná vojna odohrávala, nechce o nej hovoriť.
Bol 17. júl 1936, keď sa po viacročnom vnútropolitickom boji rozpútalo peklo občianskej vojny v Španielsku.
Španielska občianska vojna si vyžiadala viac ako pol milióna obetí. Začala sa pred 87 rokmi, 17. júla 1936, vzburou pravicových dôstojníkov proti vláde v Madride.
A ako k vojne vôbec došlo? Po vyhlásení druhej republiky v roku 1931 mali rôzne vrstvy španielskej spoločnosti odlišné predstavy o novej podobe krajiny. Jednotlivé vlády (ani ľavicová, ani pravicová) nedokázali presadiť reformy, ktoré by zlepšili ťažkú ekonomickú situáciu. Španielsko zachvátili robotnícke štrajky a vzbury anarchistov a separatistov.
Keď sa po vláde pravice dostal vo februári 1936 k moci Ľudový front, začala jeho radikálna časť so „spontánnou revolúciou“.
V tejto vojne, ktorá býva zjednodušene popisovaná ako boj medzi fašizmom a komunizmom, bojovalo zhruba dvetisíc Čechoslovákov. Na strane republikánov bojovali aj tzv. Interbrigády. Šlo o bojové jednotky zložené z dobrovoľníkov celého sveta, ktorí prejavili z rôznych dôvodov záujem bojovať na strane republiky.
V Československu bol nábor do jednotiek organizovaný za pomoci KSČ a niekoľkých sociálnych demokratov. Celkovo slúžilo v interbrigádach zhruba 2 000 až 3 000 Čechoslovákov. Už len pokus o vstup do nej bol riskantný – služba v cudzej armáde bola v tom čase nelegálna, dobrovoľníci porušovali zákon a vystavovali sa možnosti stíhania a trestu.
Dodávky nemeckých, talianskych a sovietskych zbraní a účasť tisícok interbrigadistov (vrátane napríklad britského spisovateľa Georga Orwella) urobili z tejto vojny „najmedzinárodnejšiu zo všetkých občianskych vojen“, ktorá predznamenala aj nový vek vojenstva (okrem iného masovým nasadením tankov či letectva).
Ani s koncom vojny sa však utrpenie Španielov neskončilo. Likvidovaní či perzekvovaní boli tí, ktorí patrili k porazeným. A ešte 20. apríla 1963 bol za „zločiny spáchané počas vojny“ popravený komunista Julián Grimau, hoci preňho žiadala milosť aj britská kráľovná.
Po Frankovej smrti v roku 1975 potom zase postihla krajinu „amnesia total“ – o zločinoch sa nehovorilo, aby sa neotvárali staré rany. Až v roku 2007 sa podarilo socialistickej vláde presadiť zákon o historickej pamäti, ktorý umožňuje rehabilitáciu obetí vojny a frankizmu.
Republikáni mali priamu podporu ZSSR a Mexika, nacionalisti zasa vtedajšieho Nemecka, Talianska a Portugalska. Spomenuté mocnosti mali na konflikte priamu účasť, Španielsko je v istej miere možné označiť aj ako „testovací polygón“ ľudí, taktiky a techniky pred 2. svetovou vojnou. Vojnu vyhrali nacionalisti a nastolený bol Francov režim.
Historici španielsku občiansku vojnu prezentujú ako prvú fázu európskej časti druhej svetovej vojny. Španielsko je dodnes po Kambodži druhou krajinou vo svetovom rebríčku s najväčším počtom zmiznutých. Ide o vyše stotisíc stratených ľudí. Uvádza sa, že obetí bolo až pol milióna, ale ani to nie je konečné číslo. Nové hromadné hroby sú stále odkrývané. Občianska vojna v Španielsku sa skončila oficiálne 1. 4. 1939, teda dva týždne po likvidácii 2. ČSR. 16. marca 1939 Adolf Hitler na Pražskom hrade vydal Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vymedzeným a bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.
(Video: youtube.com/@ceskoslovenskyfilmovytyden)
Jedným z interbrigadistov bol aj otec českého herca a speváka Jozefa Laufera, ktorý sa narodil tesne pred druhou svetovou vojnou. Otec bol lekár zo Sliezska a mamička bola rodená Španielka. Jeho rodičia sa stretli v Španielsku v čase občianskej vojny (1936 – 1939), kde MUDr. Maximilián Laufer pôsobil ako interbrigadista v rámci československého lazaretu J. A. Komenského. Po porážke republikánov odišiel so ženou do Francúzska a zdržiavali sa neďaleko španielskych hraníc v Argelès-sur-Mer. V januári 1940 vstúpil MUDr. Laufer do čs. armády vo Francúzsku (F-1985). A po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom sa evakuoval so ženou a synom Jozefom do Veľkej Británie. Svoje detstvo prežil Jozef v Anglicku, kde bol jeho otec vojenským lekárom pri RAF.
Až v roku 1947 sa celá rodina vrátila do Československa.
Interbrigadistom bol aj Šimon Žbirka, otec populárneho slovenského speváka Miroslava “Mekyho” Žbirku. Neskôr sa stal príslušníkom československej zahraničnej armády vo Veľkej Británii, odkiaľ si priviezol britskú manželku, Mekyho mamu.
Aby sme si uvedomili hrôzy španielskej občianskej vojny, stačí vysloviť:
jedno všetkým známe slovo: Guernica!
Je to názov malého mesta pri Bilbau, ktoré 26. apríla 1937 zbombardovali Nemci, pričom zabili v ňom okolo 6-tisíc civilistov. Prednedávnom sme si pripomenuli 86. výročie tohto fašistického masakru. Ľudstvo by nemalo zabúdať na tých, ktorí položili svoje životy aj za našu slobodu a vzopreli sa nacizmu.
Česť ich pamiatke!
Zdroje:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Josef_Laufer_(herec)
https://hnonline.sk/history/nove-dejiny/1915551-predohra-svetoveho-konfliktu-spanielska-obcianska-vojna-nebola-iba-zapasom-fasizmu-a-komunizmu
https://mytopolcany.sme.sk/c/22099494/z-historie-ako-sa-zochari-zucastnili-obcianskej-vojny-v-spanielsku.html
https://www.topky.sk/cl/13/1561101/Krvavy-boj-medzi-fasizmom-a-komunizmom–Nastolil-novy-vek-vojen–bojovali-aj-Cechoslovaci
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
