Ako to možno brať vážne?
Ak by nezainteresovaný Slovák zo sveta naďabil na vysielanie RTVS a TA3 v polovici novembra 2021, kde sa zarastený šoumen s mikrofónikom v ľavom kútiku úst snaží niečo hovoriť publiku a ukazovať nejaké texty na „pauerpointe“, tak by si povedal, že ide zas o nejaký miestny fejk – formát svetových reality-šou. Ani by mu nenapadlo, že sa verejne odohráva „daňovo-odvodová revolúcia“, ktorú osobne začal bývalý predseda vlády a dnes minister financií Slovenskej republiky Igor Matovič. Ba možno by nezainteresovaný divák napísal na svoj „fejsbúk“, že „pozrite, ako sa dokážu moji krajania Slováci inteligentne večer baviť“…
Možno, a pevne dúfam, že to tak bude, táto trojdielna šou bude raz na retro-silvestrovskom programe televízií v roku 2030, keď už bude iná vláda a iná hospodárska situácia na Slovensku.
Pretože sa to celé nedá brať vážne. Správne vyriekol profesor ekonómie Jaroslav Husár vo svojom článku, že „Slovenská republika má veľa ekonomických fakúlt, má veľa katedier ekonómie, ale má aj veľa profesorov makroekonómie a mikroekonómie, a tak vláda musí tieto vedecké kapacity využiť na efektívnu tvorbu daňového systému SR. Má aj vzor v iných krajinách.“ Inak je to one-man šou blázna, ktorému náhodne dovolili vystúpiť v televízii v reality šou.
Je to však horšie: Nielenže má svojich nezanedbateľných stúpencov. Ale sám sa berie smrteľne vážne, tak ako iný „showman“, ten v Nemecku v roku 1939, keď búral Československo a svetová verejnosť mu uverila, že je mierotvorcom.
Berme vážne ekonomiku a jej vplyv na spoločnosť
Pretože ekonomický systém a ekonomické kategórie je načim brať vážne. Len ideologickí fanatici si prispôsobujú praxou fungujúce procesy a deformujú pojmy ekonomickej vedy k obrazu svojmu.
Ak je mzda zamestnanca kúpnou cenou za jeho prácu u zamestnávateľa, tá má vo svojej kalkulácii definované aj rôzne odvody a dane. Z tých sa zabezpečuje príjem do sociálneho systému spoločnosti. Tu niet čo zjednodušovať. Navyše, manipulovať so mzdou ako so základným ekonomickým kritériom celej hospodárskej sústavy štátu je nielen nezodpovedné a amatérske. Je to aj diletantizmus populistického neoliberála.
Takému nik neobjasnil, že zamestnanec sa počas svojho aktívneho ekonomického života snaží zabezpečiť tak, aby okrem čistého a jemu „na ruku“ prichádzajúceho príjmu, z ktorého reprodukuje celý mesiac svoju pracovnú silu ponúkanú a spotrebúvanú u zamestnávateľa, mohol prispievať práve daňami a odvodmi k fungovaniu celého spoločenského sociálneho systému štátu.
Dobre, ak sa na to „niekto necíti“ a ak si myslí, že sa „trhne“, tak ako sa trhol prezentér tej šou, nech vystúpi zo sociálneho statusu „zamestnanec“ a nezvratne nech zostane v sociálnom statuse „podnikateľ“. (Ale ani minister a poslanec či predseda strany to tak neurobí…)
Podstata hospodárskeho a sociálneho fungovania slovenskej spoločnosti
Ešte raz pre menej chápavých: Dane (aj zo mzdy) sú tu preto, aby fungovala spoločnosť v danom štáte, napríklad Slovenskej republike. Štátny rozpočet má dnes príjem len a len z daní – od zamestnancov, od podnikateľov, a teda firiem.
Odvody zo mzdy sú nástrojom finančného zabezpečenia chodu štátneho sociálneho systému zloženého, povedzme, komplikovane do fungujúceho kolobehu príjmu a výdajov oblastí definovaných ako
dôchodkový systém (všetky druhy od starobného dôchodku po invalidný),
sociálne dávky pre tých, čo sú ešte primladí na prácu alebo už pristarí a nevládni, čo sú invalidní a/alebo inak v danej situácii neschopní zarobiť si mzdou,
nemocenské dávky a výdaje do zdravotníctva pre všetkých, ktorí sa ocitli bez príjmu a je potrebné ich liečiť, zdravotne zabezpečovať, preventívne zabezpečovať,
poistné dávky pre všetkých, čo sa ocitli bez práce a v ohrození možnosti získať nejaký príjem vlastnou prácou,
a dávky pre podporu rodín, výchovu a vzdelávanie detí, starostlivosť o deti a podobne.
Toto všetko v odvodovom systéme, nemýľte sa, nezaviedol „socializmus“, ale bolo to korektné a historicky vyvinuté so vyspelých a nám vždy vzorom slúžiacich ekonomikách Nemecka, Francúzskej republiky, Švédska a Škandinávie všeobecne.
Zmena môže byť fatálna
Dnes jednoducho beztrestne nemôže prísť nejaký Napole-ON a vyhlásiť: „Spravím vám revolúciu. Daňovú a odvodovú. Lebo ju zjednoduším. A všetci na nej zarobia“. Toto dokázal iba hrdina Hellerovho románu Majlo Majnderbajnder, veliteľ proviantu v románe z 2. svetovej vojny HLAVA XXII. (Že všetci zarobili na lacnom proviante – dodávatelia, prepravcovia, armáda i nepriatelia armády, len vojaci žrali suchú bavlnenú vatu ako dennú menáž).
Odvodový systém nevznikal úderom polnoci. Tvoril sa v európskych podmienkach vyše poldruha storočia a nemali naň ani tak vplyv politické režimy ako ekonomické výkyvy a krízy či konjunktúry. My sme dnes na Slovensku v hlbokej hospodárskej a sociálnej kríze. Spasiteľov sa tu vyrojilo…
Ak ale niekto berie vážne myšlienku, že treba systému hospodárskeho a sociálneho rozvoja na Slovensku pomôcť, tak nech si uvedomí:
Celý systém odvodov je dobre dlhodobo prepracovaný a funkčný. Ale ak chceme, aby z tých odvodov mohli fungovať všetky sociálne služby spoločnosti, potrebujeme viac peňazí z odvodov. Logicky a správne to znamená zvýšiť cenu práce. Teda zvýšiť mzdy.
Prišiel rad na mzdy na Slovensku
Nedajte sa ukričať zahraničnými investormi a domácimi „podnikateľmi“: Stačí, aby sme pristúpili na výšku minimálnej a priemernej mzdy, aká je v Európskej únii. Môžeme však nájsť aj svetlý vzor a prevziať zákonom úroveň priemernej mzdy napríklad v Nemecku (3 662 eur v 2008), v Rakúsku (3 221 eur v 2008). Alebo aspoň minimálnej mzdy v 2021 ako v Slovinsku (1 100 eur) či vo Francúzsku (1 520 eur). Veď sa všetci snažíme „dostať na európsku úroveň“ a cenami energie a tovarov tam už sme. Prišiel rad na mzdy na Slovensku. Ale veď je to nakoniec v praxi aj tak: niet vodičov autobusov, tak im ide nový prevádzkovateľ Arriva zaplatiť mzdu 4 000 eur mesačne. Dnes, v novembri 2021.
Celý systém daní je dnes postavený predovšetkým na spotrebných daniach a daniach zo mzdy. Platí však priama úmera: Menej z daní zo mzdy a menej zo spotrebných daní pri nízkych mzdách, to znamená, bude aj menej peňazí pritekajúcich do štátneho rozpočtu, ergo bude menej peňazí aj na sociálny systém štátu.
Tu ešte má zvrchovanú právomoc v určovaní daní Slovenská republika. A tak sa treba rozhodnúť: Ak chceme byť v roku 2025 „von z krízy“, uzákoníme „prechodne“ a dočasne na dva-tri roky poriadne vysoké dane zo zisku, z príjmu.
Ekonomika to vydrží. Pretože ak sme v prvom kroku zvýšili na európsku úroveň mzdy, v druhom kroku tieto vydržia aj zvýšené dane.
Skončia iba špekulantské projekty a cudzí prospektori – investori, ktorí sa náramne podobajú firmám ako Bohemia Energy v ČR. Tiež špekulovali na lacnej cene poskytovania produkcie pri existencii ustálených a dlhodobo sa nezvyšujúcich nákladoch. A na to doplatili. Má nám byť za špekulantmi ľúto?
Takže: ruky preč od odvodov a daní. Ak chce TV-show-man prosperitu SR, nech uzákoní zvýšenie miezd aspoň na európsku úroveň už od januára 2022. Inak skončil skôr, než začal.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Treba pripomenúť, čo napísala expertka z banky L.Orda Oravcová, že „Všetky zmeny, ktoré prezentoval minister financií sa budú môcť zaviesť najskôr od roku 2023 s tým, že reálne začnú platiť v roku 2024, kedy budú aj voľby. To znamená, že dopady jeho reformy bude znášať až budúca vláda,“ uzatvára Oravcová. A nakoniec: Problémom je aj vyššia banková daň, pretože túto bude musieť Slovensko už tak alebo onak zaviesť od roku 2026. Jej výnos však bude príjmom Európskej únie, čomu sme sa zaviazali pri Pláne obnovy. Takže potom ak zvýšime dane, aj tie budú odtekať mimo Slovenska. Treba to stihnúť teraz.
Ešte pridať o podielových daniach pre obce, z ktorých chce minister fin stiahnúť peniaze v prospech prilepšenia pre deti
„Peter, naozaj si ma potešil. Ty dobre vieš povedať jadro problému. Možno si mohol niečo aj o podielových daniach. To som napísal ešte Kamenickému. Najčastejšie ide o podielové dane obcí a miest, čiže samosprávy, kde dnes necháva štát (????) z ním vybratej dane určitý podiel obciam podľa vopred stanoveného kľúča, najčastejšie podľa počtu obyvateľov, čiže ide nepriamo o dane na obyvateľa. V Slovenskej republike je to podielovou daňou daň z príjmu fyzických osôb, ktorú štát rozdeľuje územnej samospráve. Ale veď daň z príjmu zabezpečujú zamestnanci.
Dedinky o 100 starých ľuďoch, občanoch, nemajú už aktívnych ľudí a tam treba pomôcť, na to slúžia podielové dane. K TOMU SÚ TU PODIELOVÉ DANE! Teda hlavné slovo by mal mať pán Tréger ( ZMOS) ako šéf a celý jeho kolektív. Teraz prosia, aby im štát dal viac!! A M…..č sa ešte skoro vysmieval. (Ano, Tréger zaprotestoval, ale ved s ním ani nekonzultovali túto vec)
Trnavského Fantozziho, ktorý momentálne zastáva funkciu ministra financií, čo je samo o sebe strašné, nemôže príčetný človek brať vážne. On totiž ani netuší, čo sa momentálne v ekonomike deje, aký vplyv na ekonomiku má momentálny drastický nárast cien energií, ale aj úplne všetkých vstupných materiálov. Odhadujem, že už v 1 Qv. budúceho roku si bude môcť svoj revolučný štátny rozpočet hodiť do koša.