Aj cez vzdialenosť niekoľkých generácií sú nám boje a zápasy revolučných autorov veľmi blízke. Oni pripravovali cestu, po ktorej ideme, resp. mali by sme ísť v našej etape histórie. Pravidelne budeme pridávať revolučné básne v sekcii VLASTENECTVO. Tieto básne boli napísané ako odkaz pre budúce generácie a sú naším najcennejším kultúrnym dedičstvom. Boli by sme veľmi radi, ak by sme mohli o myšlienkach diskutovať, porovnávať, analyzovať a hľadať paralely a východiská. Národné povedomie sa upevňuje cez kultúru revolučných autorov. Veríme, že na stránkach Iskry budeme ako kolektív diskutovať o tomto boji. Pozývame vás všetkých, priatelia.
Veje vietor, veje, od Tatry k Dunaju :
smutné hlasy idú po slovenskom kraju.
Po slovenskom kraju také idú hlasy :
už sa pominuly tie slovenské časy.
Ćasy naše, časy, časy našej slávy,
keď nad Nitrou vialy slovenské zástavy.
Hoj, Nitra, zlatý trón kráľa Svätopluka;
čo raz naň pomyslím, srdce vo mne puká.
Boli sme my, boli medzi národami,
jako ten náš Kriváň nad tým Tatrami.
Bol ten náš kraj v kvete, ale ten kvet zvädol :
dobrú noc, Slováci ! váš deň už zapadol.
A keď aj zapadol, veď on zasa svitne;
ten náš slovenský kraj v nový kvet vykvitne.
Hore sa, Slováci ! Hore sa ! – a Bôh dá :
bude Slovák ešte, čím býval inohda.
Stojí ešte, stojí, Kriváň nad Tatrami :
bude Slovák, čím bol medzi národami.
1868
