Vážení priatelia, predstavujeme vám on-line edíciu prehliadky slovenských umeleckých zoskupení zo severného Spiša a hornej Oravy v Poľsku, v ktorej môžete vzhliadnuť viac ako 120 účinkujúcich z Jurgova, Čiernej Hory, Novej Belej, Krempách, Nedece, Kacvína, Vyšných Lápš, Lapšanky a Podvlku. Svedčí o tom, že Slováci, žijúci v Poľsku, rozvíjajú slovenskú ľudovú kultúru a umenie. Prehliadku slovenských umelcov si môžete pozrieť na stránke: https://www.youtube.com/watch?v=-mN50W-UFIE
Spolok Slovákov v Poľsku združuje slovenskú národnostnú menšinu v Poľsku, žijúcu väčšinou na území Malopoľského vojvodstva, v okrese Nový Targ a Zakopané, na starých územiach Spiša a Oravy, ktoré boli po prvýkrát pripojené k poľskému štátu 28. júla 1920 na základe rozhodnutia rady veľvyslancov v Spa (belgickom kúpeľnom mestečku).
Do roku 1920 dejiny severných území Spiša a Oravy, niekdajších maďarských komitátov (uhorských), boli odjakživa, a to od nepamäti, spojené s korunou sv. Štefana – Maďarskom – Uhorskom. Po pripojení týchto území k Poľsku na základe rozhodnutia Rady veľvyslancov, k II. Poľskej republike, vytvorili z pripojených 12 oravských a 13 spišských obcí spišsko-oravský okres, zohľadňujúc tým národnú, kultúrnu, právnu a historickú samostatnosť obyvateľstva Spiša a Oravy.
Spišsko-oravský okres existoval do roku 1925 a bol zlikvidovaný z politických dôvodov, keďže vtedajšie poľské vládne orgány priznali, že existencia tohto okresu znemožňuje úplnú „integráciu“ obyvateľstva Spiša a Oravy s materinskou krajinou. Prvým a jediným prednostom tohto okresu bol Dr. Jan Bednarski z Nového Targu, bývalý plebiscitný činiteľ. Sídlo Spišsko-oravského okresného úradu sa nachádzalo v Novom Targu a bolo situované mimo administrovaného územia. Na Spiši sa nachádzala filiálka okresného úradu v Nižných Lapšoch a na Orave zasa v Jablonke.
V roku 1938, priamo po podpísaní Mníchovskej dohody, boli k Poľsku pripojené na Spiši Lesnica a Javorina a na Orave Suchá Hora a Hladovka. V rokoch 1939-45 územie Spiša a Oravy (spolu s územím pripojením k Poľsku v r. 1938) bolo pripojené k Slovenskej republike. Avšak na základe protokolu podpísaného 20. mája 1945 v Trstenej bolo opätovne pripojené k Poľsku.
(Video: Milica Majeriková/youtube.com)
Prvé spolky Slovákov na Spiši a Orave vznikli v r. l947, po podpísaní Zmluvy o priateľstve medzi Poľskou republikou a Československou republikou. Na začiatku pôsobili v ilegálne, bez požadovanej registrácie, čo vystavovalo slovenských činiteľov na cítiteľné prenasledovania vtedajšími orgánmi moci. Slovenské združenia získali registráciu 5. januára l949, po viacnásobných intervenciách a protestoch obyvateľov Spiša a Oravy, ako aj početných diplomatických intervenciách, v súvislosti s nedodržiavaním Zmluvy o priateľstve medzi Poľskou republikou a Československou republikou uzavretej 10. marca 1947, Slovákom sa ako prvým podarilo zaregistrovať vlastné združenia.
Zaujímavý je fakt, že registračný orgán, vydávajúc rozhodnutie unáhlene – po intervencii – zaregistroval len názov v slovenskom jazyku: SPOLOK ČECHOV A SLOVÁKOV, v skratke SČS. Zaregistrované boli vtedy dva spolky s tým istým názvom, čo je istotne dosť výnimočné. Jeden na Orave so sídlom v Jablonke, druhý na Spiši, so sídlom výboru v Nižných Lapšoch. Tieto spolky nedostávali žiadnu podporu. Základom pre kultúrnu činnosť boli príjmy z členských príspevkov, z divadelných predstavení amatérskych divadelných súborov, veselíc a iných podujatí. Štát sa len zaviazal odovzdať dom v Chyžnom s určením na sídlo SČS na Orave. Štátne orgány však nikdy nezrealizovali tento záväzok, napriek špeciálnemu uzneseniu vtedajšej vlády PR.
V roku l957 prvé slovenské spolky pôsobiace na Spiši a Orave sa aktívne zapojili do novozaloženej v tomto období celoštátnej Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku so sídlom ústredného výboru vo Varšave. Veľkým plusom tohto združenia bola skutočnosť, že viedlo hospodársku činnosť. Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku založila päť podnikov: PRODUS 1 i PRODUS 2 na ul. Mysiej 2 vo Varšave, Výrobný podnik umelohmotných výrobkov na Al. Słowackiego 29 v Krakove, Stavebný podnik č.1 na ul. Dietla 115 v Krakove a Podnik priemyselných a terénnych prác č. 2 na ul. Długosza 14, taktiež v Krakove.
Vďaka tomu sa našli prvé väčšie peniaze na kultúrnu činnosť na Spiši a Orave, na tvorbu a vybavenie klubovní, na štipendiá pre žiakov a študentov, na rôznorodé školenia hry na hudobných nástrojoch, a zvlášť na podporu výstavby novej budovy Slovenského všeobecnovzdelávacieho lýcea v Jablonke na Orave. Za predsedu ústredného výboru bol na zjednocujúcom zjazde českých a slovenských spolkov v Krakove 9.-10. marca 1957 zvolený Adam Chalupec (príbuzný Poli Negri – Barbary Apolonii Chalupec).
Trvalým úspechom tohto združenia bol zahájenie vydavateľskej činnosti a vznik – redakcie mesačníka Život, časopisu pre slovenskú národnostnú menšinu vychádzajúceho nepretržite od roku l958 dodnes. Časopis Život, ktorý je aj dnes tlačovým orgánom Spolku Slovákov v Poľsku, je dôležitým spájajúcim prvkom spoločenského života slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku.
Ústredný výbor Spolku Slovákov v Poľsku:
Predseda: prof. zw. dr hab. Józef Ciąga
Podpredsedovia: Mgr. Dominik Surma, Jan Basisty, Józef Majerczak
Generálny tajomník: PhDr. Ludomir Molitoris, PhD.
Členovia predsedníctva: Franciszek Młynarczyk, Edward Pryliński, Mgr. Anna Krzysztofek, Mgr. Marián Smondek, PhD, Mgr. Agata Jędrzejczyk
Členovia: Bogacz Władysława, Bronisław Knapczyk, Mgr. Maria Kaczmarczyk, Anna Maciczak, Daniela Radecka, Anna Kalata-Kowalczyk, Zofia Fifańska, Emil Neupauer
Webová stránka spolku: https://tsp.org.pl
