Hlavnými témami ďalšieho zasadnutia vlasteneckej iniciatívy „Slovenská republika – ako ďalej“, ktoré sa uskutočnilo v sobotu, 18. marca, boli pôdohospodárstvo a životné prostredie. V poradí už piate stretnutie odborníkov a nadšencov z celého Slovenska, schopných vytvoriť novú, kvalitnú, reálnu, modernú koncepciu štátu a stratégiu jeho rozvoja, znova zorganizovalo Občianske združenie „Vlastenecký Inštitút Petra Šveca.“ Pracovné stretnutie iniciatívy „Slovenská republika – ako ďalej“ sa už tradične konalo v reštauračnom zariadení v Nitre-Krškanoch.
Cieľom tohto piateho stretnutia vlastencov a odborníkov bola diskusia na tému aktuálneho stavu pôdohospodárstva a životného prostredia. Účastníci stretnutia poukázali na to, že v oblasti ochrany životného prostredia existujú veľké problémy, mnohé z ktorých sa neriešia už dlhé roky, a situácia v oblasti hospodárstva je takmer žalostná a domáca výroba v ostatnom období poklesla. Hospodársky a finančne silné západné krajiny využívajú slovenskú pôdu a domácu pracovnú silu, ako „dcérske spoločnosti“, ktorým ponechávajú iba omrvinky zo zisku, ale na druhej strane zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu a neumožňujú slovenským roľníkom a farmárom úspešne rozvíjať svoju činnosť, kvôli čomu domáce pôdohospodárstvo v priebehu ostatných 30 rokov zaznamenalo ťažký pád.
Hostia z celého Slovenska, ktorí sa zúčastnili na pracovnom stretnutí, sú odborníci v oboch oblastiach a veľmi dobre poznajú súčasný nelichotivý stav v oboch odvetviach. Poukázali na mnohé nedostatky a chyby, ktorých sa v ostatných rokoch dopustili viacerí „kompetentní“, ktorí riadili rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva, ministri, úradníci, ale aj „bruselskí stratégovia“, ktorí negatívne ovplyvnili situáciu v slovenskom pôdohospodárstve. Prítomní odborníci pripomenuli aj nekompetentné kroky bývalých slovenských vlád v oboch oblastiach a poukázali na spôsoby nápravy chýb a zlepšenia situácie.
Neobmedzili sa iba na kritiku a konštatáciu zlej situácie, ale ukázali aj varianty, ako napraviť staré chyby, prezentovali svoje návrhy, ako treba zmeniť legislatívu v oboch oblastiach, predložili celé koncepcie, napríklad, ako sa má rozvíjať domáce pôdohospodárstvo, aké opatrenia treba urobiť v prvom rade. Apelovali, hlavne, na to, že štát by mal oveľa viac pomáhať domácim a nie zahraničným pôdohospodárom, intenzívnejšie dotovať ich činnosť, ako to robia vo viacerých členských štátoch Európskej únie, nebrať príliš ohľad na Brusel, ktorý viac pomáha silným západným štátom a zanedbáva pomoc pre menšie krajiny.
Toto piate pracovné stretnutie tradične otvoril „moderátor“ podujatia Jozef Prokeš, ktorý krátko pripomenul ciele ešte pomerne novej iniciatívy „Slovenská republika – ako ďalej“ a témy včerajšieho stretnutia a odovzdal slovo bývalému ministrovi pôdohospodárstva Miroslavovi Jureňovi, ktorý vystúpil s hlavnou prednáškou o súčasnom stave slovenského pôdohospodárstva a tiež prezentoval koncepciu „ozdravenia“ tohto rezortu a prezentoval opatrenia, ktoré, podľa neho, by mali radikálne zlepšiť situáciu.
Poukázal na to, že expandujúca konzumná spoločnosť nenávratne vyčerpáva prírodné zdroje a rastie koncentrácia moci finančne silných nadnárodných spoločností. Ekonomická stabilita jednotlivcov, rodín, komunít, obcí a regiónov klesá a naopak rastie ich závislosť od globálnej ekonomiky. Podčiarkol, že Slovensko sa stalo priestorom pre poľnohospodárske prebytky zo zahraničia, Zdôraznil, že na druhej strane, prišlo k výrazným zmenám v štruktúre poľnohospodárskej výroby, likvidácii živočíšnej výroby, ovocinárstva a zeleninárstva a výmera pôdohospodárskej pôdy na Slovensku neustále klesá a v roku 2021 dosahovala 2 373 563 ha, z toho využívaná bola iba 1 156 128 ha. Klesá aj počet zamestnancov v pôdohospodárstve, napríklad, v roku 2021 poklesol o 3,1 tisíc osôb na 45,4 zamestnancov.
Miroslav Jureňa sa podrobne zastavil na problémoch v každej oblasti pôdohospodárstva – rastlinnej a živočíšnej výrobe, porozprával o súčasnom stave slovenského lesníctva a poľovníctva. Uviedol, že slovenskí pôdohospodári v súčasnosti sú schopní na 160 percent zabezpečiť potreby obyvateľstva v obilí, na 100 percent ovocím a na 70 percent zeleninou. Poukázal na nedostatočný počet závlahových systémoch, mnohé z ktorých sú sústredené, hlavné, na juhu Slovenska a väčšina z nich bola vybudovaná ešte za socializmu.
Prízvukoval, že na Slovensku je pomaly najnižšia spotreba hovädzieho mäsa v EÚ kvôli jeho vysokej cene a nízkej kúpnej sile obyvateľstva, preto väčšina slovenskej hovädziny ide na export. Podrobne porozprával o tom, ako zahraničné obchodné reťazce pretláčajú na slovenský trh zahraničné výrobky a takmer nepúšťajú na svoje pulty domáce výrobky, dávajú pre slovenských farmárov nevýhodné a takmer nesplniteľné podmienky, čím značne brzdia rozvoj pôdohospodárstva na Slovensku.
Miroslav Jureňa prezentoval podrobný plán reštartu slovenského pôdohospodárstva, porozprával o tom, ako by štát mal pomáhať farmárom a roľníkom, dotovať ich činnosť minimálne v rovnakej miere, ako to robia v zahraničí, odbúrať mnohopočetné byrokratické opatrenia a postupy, ktoré mimoriadne komplikujú život poľnohospodárom, sťažujú ich prácu a často aj znemožňujú ich fungovanie a zapríčiňujú krach mnohých podnikov. Podčiarkol, že domáci pôdny fond a prírodné zdroje by mali byť optimálne využité, štát by mal venovať veľkú pozornosť rozvoju regionálnej výroby a predaju z dvora.
Následne s krátkymi poznámkami vystúpil Jozef Prokeš. Skúsený lekár Štefan Paulov poukázal na takzvaný problém „cvrčkov“, keďže nám Brusel striktne nariaďuje, aby sme konzumovali hmyz. Štefan Paulov zdôraznil všetky nebezpečenstvá, ktoré vyplývajú z tohto „jedálneho lístku.“ Potom vystúpil Vladimír Mečiar, ktorý sa venoval problémom s vlastníctvom pôdy a neznámymi vlastníkmi pôdy, dlhoročným byrokratickým prekážkam v riešení mnohých otázok v tejto oblasti. Jozef Šedovič porozprával o cestách na zlepšenie stavu slovenského pôdohospodárstva a tiež podčiarkol, že štát by mal oveľa viac pomáhať domácim producentom a starať sa o rozvoj domáceho pôdohospodárstva.
S prednáškou o stave ochrany životného prostredia na Slovenska vystúpil Tibor Danáč. Ako odborník vo vodohospodárstve, viac sa venoval práve tejto téme a, hlavne, problémom a ťažkostiam s vybudovaním a prevádzkou Vodného diela Gabčíkovo. Spomenul na oponentov výstavby, na to, aké spory vznikli so susedným Maďarskom, ale pripomenul aj domácich oponentov, ktorí boli proti výstavbe tohto vodného diela. Podčiarkol, ako významné súčasné vodné dielo Gabčíkovo reguluje ekosystém, vodné toky, zabraňuje povodniam a záplavám, aký významný prínos má vo výrobe elektriny. Poukázal na to, že hrá rozhodujúcu úlohu v protipovodňovej ochrany Bratislavy. Pripomenul, že na okolí stále pribúda vodné vtáctvo, čo je absolútne jasný signál toho, že sa tam preňho vytvorili perfektné životné podmienky.
Tibor Danáč porozprával o súčasných problémoch so skládkou vo Vrakuni, podčiarkol, že minister Budaj neriešil tento problém. Poukázal na potrebnosť rekonštrukcie vodného diela Gabčíkovo a na to, že minister Budaj aj v tomto prípade zahral negatívnu úlohu, keď zastavil výmenu generátora na vodnom diele v Gabčíkove. Pripomenul, že Slovensko je na druhom mieste v Európe, čo sa týka zásob vody, a vie zabezpečiť vodou 13,5 milióna ľudí. Na druhej strane, ešte 520 obcí na Slovensku dodnes nemajú kvalitný prístup k vode. Spomenul aj plány vybudovania vodného diela Tichý potok. V závere prečítal niektoré pasáže z Lisabonskej zmluvy, ktoré nariaďujú, aby Slovensko „poslúchalo“ nezmyselné nariadenia Bruselu v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré oveľa viac škodia, ako pomáhajú našej krajine.
Vo svojom ďalšom vystúpení Vladimír Mečiar podrobne porozprával o problémoch, medzinárodných rokovaniach a príprave vybudovania vodného diela Gabčíkovo. Rozsiahlu a veľmi zaujímavú koncepciu obnovenia a úspešného vývoja v budúcnosti slovenského pôdohospodárstva prezentoval známy odborník Ladislav Lysák. V živej diskusii vystúpili prakticky všetci účastníci stretnutia, mnohí aj viac razy. Ďalšie zasadnutie patriotickej iniciatívy „Slovensko ako ďalej“ sa uskutoční v apríli a bude venované histórii.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
