Slovensko a Slováci boli zachránení v poslednej minúte hodiny dvanástej: vznikla Československá republika na troskách monarchie, ktorá vyvíjala tvrdý maďarizačný tlak na zánik Slovákov ako národa a pohltenie Slovenska ako krajiny. Milan Rastislav Štefánik sa o záchranu národa zaslúžil rozhodujúcou mierou.
Naozaj je to nepochopiteľné, že nemáme štátny sviatok 28. októbra 1918 ako deň záchrany Slovenska. My národne a vlastenecky cítiaci, ale aj doľava orientovaní, všetci sme sa dali od tohto sviatku „odtlačiť“ ponovembrovými čechoslovakistami a pravicovými liberálnymi demokratmi, vyznávačmi nežného novembra – a dejiny sa nám pritom pripomínajú… aj dnes v Európskej únii (viď tragické chvíle Katalánska).
Netreba písať dlhé texty. Možno fotokvíz napovie viac. Hľadajte v Bratislave pamätník na slávnu historickú udalosť – zdanlivo išlo o politiku a stále i dnes je to o prežití národa.
Na mape vtedajšieho Uhorska, časti c. k. monarchie Rakúsko-Uhorska, Slovensko pod týmto pomenovaním nenájdete. Po vyrovnaní úrady maďarskej časti štátu nastúpili cestu tvrdého maďarizačného tlaku – absolutizmu – proti nemaďarským národom… a hlavne proti Slovensku: čakalo nás vysťahovalectvo, chudoba, prenasledovanie slovenskej inteligencie, prekážky pri podnikaní, snaha o zánik národa…
Ale dnes, v zvrchovanej Slovenskej republike od 1. januára 1993 je to akosi taká vzdialená minulosť, že už ju nepripomíname a aj pamätník na vznik republiky máme politicky separovaný – socha Masaryka pred Slovenským národným múzeom a socha Štefánika pod znakom čs. štátnosti – levom, kdesi na nábreží „Eurovea“ v stratenej perspektíve euro-mrakodrapov a globálnych developerských budov.
Ako si vážime minulosť, takú budeme mať budúcnosť…
Dnes všetci, média pravicové zvláášť pľujú na to čo táto revolúcia znamenala aj pre porobbené národy v rámci Rakúsko- Uhorskej monarchie , zvlášť jedno heslo tejto revolúcie bolo pre tieto porobené národy ako svetlo na konci tunela a tým bola téza revolúceie o práve národov posebeurčení . Je logické, že aj ostatné smelé heslá revolúcie boli pre jednotlivé národy velmi lákavé, preto aj masarykov parížský komitét túto možnosť vhodne využil a začal spolu s domácim českým a slovenským odbojom pripravovať vgodné podmienky na pretavenie týchto slov do praxe.Bolo to pomerne zložité,ale nakoniec sa to podarilo a štát vznikol , kedy práve táto problematika v tejdobe bola jasne v popredí a to, že naše národy chceli a mali predstavu žiť v spoločnom štáte, čo bolo východiskom jednak pre český,ale nakoniec aj pre národ slovenský. Otázka masarykyzmu a jednotného štátu bola Masarykovým zbožným prianím, pretože česká,ale aj slovenská buržoázia zacítila šsncu ako upevniť a stabilizovať moc v tomto úštátiPrávo národov na sebeurčenie vystihovalo v daný moment to čo bolo prebné urobiť s rozpadom mobarchie a zároveň vytváralo možnosti a podmienky na vytvorenie modernejšei alternatívy – novej republiky v tom prípade Československej , kdesi už naša novovznikajúca a často perzekuovaná buržoázia navodí nové poriadky. Tak sa aj stalo a o ecelé dva roky , táto mo cbez milosti začala likvidovať všetky zárodky pokroku a to od sociálného až po politický.