Slovensko a Slováci boli zachránení v poslednej minúte hodiny dvanástej: vznikla Československá republika na troskách monarchie, ktorá vyvíjala tvrdý maďarizačný tlak na zánik Slovákov ako národa a pohltenie Slovenska ako krajiny. Milan Rastislav Štefánik sa o záchranu národa zaslúžil rozhodujúcou mierou.
Naozaj je to nepochopiteľné, že nemáme štátny sviatok 28. októbra 1918 ako deň záchrany Slovenska. My národne a vlastenecky cítiaci, ale aj doľava orientovaní, všetci sme sa dali od tohto sviatku „odtlačiť“ ponovembrovými čechoslovakistami a pravicovými liberálnymi demokratmi, vyznávačmi nežného novembra – a dejiny sa nám pritom pripomínajú… aj dnes v Európskej únii (viď tragické chvíle Katalánska).
Netreba písať dlhé texty. Možno fotokvíz napovie viac. Hľadajte v Bratislave pamätník na slávnu historickú udalosť – zdanlivo išlo o politiku a stále i dnes je to o prežití národa.
Na mape vtedajšieho Uhorska, časti c. k. monarchie Rakúsko-Uhorska, Slovensko pod týmto pomenovaním nenájdete. Po vyrovnaní úrady maďarskej časti štátu nastúpili cestu tvrdého maďarizačného tlaku – absolutizmu – proti nemaďarským národom… a hlavne proti Slovensku: čakalo nás vysťahovalectvo, chudoba, prenasledovanie slovenskej inteligencie, prekážky pri podnikaní, snaha o zánik národa…
Ale dnes, v zvrchovanej Slovenskej republike od 1. januára 1993 je to akosi taká vzdialená minulosť, že už ju nepripomíname a aj pamätník na vznik republiky máme politicky separovaný – socha Masaryka pred Slovenským národným múzeom a socha Štefánika pod znakom čs. štátnosti – levom, kdesi na nábreží „Eurovea“ v stratenej perspektíve euro-mrakodrapov a globálnych developerských budov.
Ako si vážime minulosť, takú budeme mať budúcnosť…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Dnes všetci, média pravicové zvláášť pľujú na to čo táto revolúcia znamenala aj pre porobbené národy v rámci Rakúsko- Uhorskej monarchie , zvlášť jedno heslo tejto revolúcie bolo pre tieto porobené národy ako svetlo na konci tunela a tým bola téza revolúceie o práve národov posebeurčení . Je logické, že aj ostatné smelé heslá revolúcie boli pre jednotlivé národy velmi lákavé, preto aj masarykov parížský komitét túto možnosť vhodne využil a začal spolu s domácim českým a slovenským odbojom pripravovať vgodné podmienky na pretavenie týchto slov do praxe.Bolo to pomerne zložité,ale nakoniec sa to podarilo a štát vznikol , kedy práve táto problematika v tejdobe bola jasne v popredí a to, že naše národy chceli a mali predstavu žiť v spoločnom štáte, čo bolo východiskom jednak pre český,ale nakoniec aj pre národ slovenský. Otázka masarykyzmu a jednotného štátu bola Masarykovým zbožným prianím, pretože česká,ale aj slovenská buržoázia zacítila šsncu ako upevniť a stabilizovať moc v tomto úštátiPrávo národov na sebeurčenie vystihovalo v daný moment to čo bolo prebné urobiť s rozpadom mobarchie a zároveň vytváralo možnosti a podmienky na vytvorenie modernejšei alternatívy – novej republiky v tom prípade Československej , kdesi už naša novovznikajúca a často perzekuovaná buržoázia navodí nové poriadky. Tak sa aj stalo a o ecelé dva roky , táto mo cbez milosti začala likvidovať všetky zárodky pokroku a to od sociálného až po politický.