Až teraz počas koronakrízy sa úplne odhalila pravda o povahe ekonomiky na Slovensku. Že je to v skutočnosti ekonomika vo mzde. V roku 2020 nastala pohroma. Z radostného „skrášľovacieho“ 4,5 percenta nezamestnanosti za vlády Sociálnej demokracie do marca 2020 sa za sotva jediný kvartál zdvihli čísla nezamestnanosti na 6,15 percenta, čo sú takmer dve percentá práceschopného obyvateľstva. To zabúdame, že na viac ako osem týždňov vláda SR „vypla“ väčšinu zamestnaneckých miest a po apríli sa ľudia len pomaly vracali na pracoviská. A dnes máme vládu pravicovú, ktorá už v druhej vlne pandémie na Slovensku neposiela zamestnancov „domov“, ale necháva to na zamestnávateľov. Tí sa však musia podriaďovať vyhlásenému núdzovému stavu a zariadiť sa po svojom. Napríklad v odvetví turistiky či v ubytovacích a reštauračných službách. A zistilo sa, že aj umelci a športovci sú vlastne zamestnancami alebo živnostníkmi.
Vzhľadom na rozbiehajúcu sa ekonomickú krízu koncom roka 2019 do začiatku pandémie hrozila vlna prepúšťania aj vo „veľkom priemysle“. Aké dobré bolo všetko „hodiť na koronakrízu“ a hroziť stratou asi 250- až 300-tisíc pracovných miest v automobilovej oblasti (netýka sa to iba štyroch montovní luxusných áut, ale celého subdodávateľského okruhu). A k tomu ďalších 50- až 70-tisíc pracovných miest v iných odvetviach od bankovníctva cez cestovný ruch, stavebníctvo, dopravu a iné.
Vyskytuje sa pritom jav, ktorý bol naposledy pozorovaný v roku 1999, že živnostníci nemajú príjem, teda ani na svoju výplatu, nieto ešte na výplatu svojich zamestnancov. To vedie k tomu, že samotný živnostenský stav, teda samozamestnávatelia, je životne ohrozený. A dnes v profi biznise sa to týka aj umelcov a športovcov a všetkých zamestnancov v tomto „priemysle“.
Ekonomika vo mzde
Spoločnosť odrazu zelektrizoval poznatok, že my sme tu vlastne na Slovensku takou ekonomikou vo mzde. Obchodníci a colníci, ale aj exportne zamerané firmy vedia, že pojem práca vo mzde je široko uplatňovaný všade tam, kde ide len o zaplatenie práce za vykonané objednané pracovné operácie. Náklady na prácu sú často ponechané na tých, čo pracujú. Na zamestnancov. Nie, nehovorím iba o živnostníkoch. V minulosti prácou vo mzde v zahraničnom obchode bolo napríklad spracovanie dovážaného ovocia a zeleniny v konzervárenskom priemysle a následný vývoz konzerv a fliaš. Suroviny a obaly dodal objednávateľ, ktorý platil iba za spracovanie suroviny na výrobnej linke u nás. To bolo za socializmu a podniky rady využívali túto formu obchodu pre možnosť získať zahraničnú menu. Dnes sú podniky rady, ak dostanú objednávku od cudzieho investora a ten im „dá prácu“.
Napríklad teraz sa rozmohli „prepracovacie“, ale i „prebaľovacie“ firmy. Dovezú sa kamióny hydiny a prebalí sa to – keby aspoň slušne označené „prebalené na Slovensku“, ale často „vyrobené v SR“. Vraj najnovšie sa tak dovezie z cudziny zelenina a ovocie a kdesi tu pri Bratislave sa prebaľuje pre obchodné siete, tiež s označením „slovenské“. Dovezú sa komponenty a matérie a po tunajšom prepracovaní to ide „von“ za hranice Slovenska ako finálny výrobok cudzieho odberateľa. Alebo je to s automobilmi inak? Operátori dostanú „za prácu mzdu“. A štát nič. Ani cent z exportu áut.
A to už sme „v jadre“ veci: postaví sa tu hala, urobí sa okolo toho celá logistika dodávok a subdodávok, zmontuje sa to, odskúša sa to a z pásov vychádza originál „slovenský výrobok“, napríklad auto KIA, auto VW, auto Peugeot, auto Land Rover, ale i stovky a stovky tovarov finalizovaných prakticky takmer „vo mzde“. A v akej mizernej, až „neeurópskej“ mzde…
Vláda o tom vie, ale tvári sa, že nevie…
Vláda nesľubuje kompenzácie formou výplat a dotácií do miezd podnikom nadarmo. Ono totiž niet iného titulu, kam by tie peniaze na pomoc podnikateľom mohli účtovne ísť. V pandémii sa totiž „poškodzuje“ pracovná sila. Poškodili sa výrobcom stroje a zariadenia? Nie. Poškodili sa koronavírusom budovy a materiály? Nie. Čo „sa poškodilo“? Nuž, nevyplácali sa mzdy alebo hrozí obmedzené vyplácanie. To je hlavný dôvod „hladkého“ zavedenia tzv. kurzarbeitu na Slovensku. Ktorý inak znamená, že štát zaplatí pracovníkovi pri skrátenom alebo obmedzenom pracovnom čase za zamestnávateľa. Ten to dostane na účet od štátu.
Aj tak je to z hľadiska medzinárodného obchodu na Slovensku obrovská hanba: to, čo bolo za socializmu v zahraničnom obchode považované „za prilepšenie“ či za doplnkový zdroj získania cudzej meny, je dnes dominantným „obchodom“ Slovenska. Teda „práca vo mzde“. Stala sa dominantným ekonomickým prvkom – „cudzí investori nám vraj „dávajú prácu“. Lebo sa ukazuje, že z výrobkov vyrobených na Slovensku a exportovaných v ročnej hodnote 67 miliárd eur v roku 2019 nemá štátny rozpočet SR takmer nič. A ten export propagovalo Ministerstvo zahraničných vecí SR, lebo sa chcelo pochváliť svetu. Z tých 67 miliárd eur, čo je 67-tisíc miliónov eur, je iba promile, čiže tisícina, ozaj tržbou slovenských producentov za tovary predané do zahraničia. Svedčí o tom rozpočtová kapitola dane z exportu a medzinárodného obchodu vo výške 22 miliónov eur. Veľmi smiešna suma pri tých miliardách.
My máme teda počas koronakrízy najciteľnejšie straty v ušlých mzdách – a to je tá práca vo mzde možno aj viac ako 300- až 500-tisíc pracovníkov montovní, prevádzok, logistických centier a všetkého, kde sa z tržby neodvádza daň z exportu – lebo smerom dovnútra ekonomiky ide len a len práca vo mzde.
Jediným odvetvím, kde sa naozaj dá hovoriť o tvorbe produkcie a výrobkov, ktoré sú „naše“, sa ukazuje odvetvie poľnohospodárskej výroby. Ale už ani nie potravinárstva v celom.
A to je hanba. Dnes ešte žijú generácie slovenských exportérov, ktorí predávali a tŕžili za skutočnú slovenskú produkciu, ktorá bola zdaňovaná, lebo to bola ozaj výroba na Slovensku. A s hanbou sa pozerajú na „úspechy ekonomiky na Slovensku“, kde sa dá dopátrať iba práca vo mzde a nie samotný slovenský export slovenských finálnych komodít.
Záverom: A kto rozhoduje o zahraničných investíciách a o podpore zahraničným investorom? Znova: zamestnanci. Zamestnanci štátu. Alebo si ozaj myslíte, že poslanci NR SR či ministri a celá vláda, všetci vládni úradníci nie sú platení zo štátneho rozpočtu SR? Oni sú rovnako zamestnancami ako všetci robotníci, operátori, vodiči, predavačky. Ibaže im vyplácame mzdu z daní prijatých do štátneho rozpočtu.
Koronakríza a druhá vlna pandémie na Slovensku odhaľuje neuveriteľnú nespravodlivosť. Zatiaľ čo pracovné miesta sa v súkromnej sfére znižujú a zamestnanci sotva dosahujú na mzdy, politici, poslanci, štátna administratíva, čo sú rovnako zamestnanci, dostávajú nielen plnú výšku svojho platu, ale ani tu sa neuvažuje o nejakom „zmrazovaní“ či znižovaní miezd.
Kedy si to už naša slovenská „spoločnosť zamestnancov“ uvedomí a bude žiadať nápravu?
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU