Vo „Výzve delegátov X. zjazdu KSS občanom Slovenskej republiky“ nie je takmer nič k triednej analýze, ktorou sa zvyčajne vyznačujú materiály komunistického hnutia. Ani raz sa vo výzve nespomína slovo „kapitalizmus“, namiesto kapitalizmu sa tam objavuje „neoliberalizmus“ a „neokolonializmus“, namiesto vládnucej kapitalistickej triedy sa zjavujú „politici“, „elity“, „kasta“ a predovšetkým „oligarchia“ (vraj žijeme v systéme ovládanom oligarchiou). Komunisti zápasia za „prirodzené ľudské práva“? Je vari KSS liberálno-buržoáznym politickým subjektom?
Výzva konštatuje, že pred tým, čo nás čaká po ukončení socialistického vývoja, nás varovali komunisti. Boli však KSČ a KSS po roku 1989 v stave, aby nás mohli varovať pred reštauráciou kapitalizmu? Je predsa známe, že v rozpore so svojou revolučnou tradíciou a identitou KSČ a KSS pred reštauračným procesom kapitulovali svojím „prechodom na systém trhového hospodárstva a pluralitnej demokracie“. Tým sa odvrátili od revolučnej antikapitalistickej teórie a praxe k sociáldemokratizmu. Začalo reformistické pôsobenie komunistickej strany v podmienkach „politickej plurality novej demokratickej spoločnosti“ (termín z materiálov poprevratovej komunistickej strany). Komunistická identita a ideológia boli účelovo vyhlásené za „stalinizmus“. A tak k plnej spokojnosti novej moci KSS hovorila o rodiacej sa pluralitnej spoločnosti, o demokratickej premene našej spoločnosti, o jej prechode na systém trhového hospodárstva, o demokratickom štáte parlamentného typu, o slobodných voľbách.
Poprevratoví „komunisti“ považovali za nevyhnutné chrániť buržoázny „spôsob fungovania politického a ekonomického systému“. Vo vedomí československého proletariátu pomáhali vytvárať falošný dojem, že tento štát už nebude závisieť od akejkoľvek mocnosti, že český a slovenský národ budú mať neodňateľné a zvrchované právo na slobodnú voľbu svojho politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho systému, úplnú a trvalú zodpovednosť nad všetkým svojím bohatstvom, prírodnými zdrojmi a hospodárskou činnosťou. Komunisti svoj program nechcú uskutočňovať v záujme nastolenia demokratickej triednej diktatúry námezdne pracujúcej väčšiny, ale v záujme ľudských práv a slobôd.
Výsledkom všetkých fráz poprevratových „komunistov“ o právnom štáte, tolerancii, samosprávnej demokracii, vlastenectve, prosperite, sociálnej spravodlivosti, trhovom mechanizme, spravodlivej privatizácii, o obrode a pod. bol najhrubší revizionizmus a oportunizmus. Znenie Výzvy preto nemôže prekvapovať. KSS sa snaží o „záchranu a obrodu skutočne ľavicových hodnôt“ už vyše 30 rokov. Vyzbrojila sa na to sociálnodemokratickou doktrínou tzv. demokratického socializmu, ktorého myšlienky majú zodpovedať cieľu vybudovať slobodnú, demokratickú, sociálne spravodlivú spoločnosť.
Nie je už načase vrátiť sa k marxizmu-leninizmu?
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
je mi ľúto všetkých tých poctivých ľudí, ktorí vkladajú nádeje do KSS a nie sú schopní pochopiť, že to nie je v skutočnosti komunistická strana, hoci má názov Komunistická
Neobúval by som sa toľko do KSS. KSS/KSČ/Socializmus splnili, čo mali, tak nech sú na zaslúženom dôchodku. Ja som vo voľbách vždy dal hlas KSS, aj keď som neočakával, že v parlamente by niečo zmenila. Len ako ocenenie.
To je akoby ste chceli od starého človeka, ktorý si svoje poctivo odpracoval, aby zmenil spoločnosť.
Museli by sme KSS ukradnúť stranu, a totálne ju zmeniť, čím by sa členovia cítili okradnutí.
Na druhej strane by to tak mali pochopiť aj členovia KSS, nedúfať nostalgicky, že sa vráti klasický socializmus. Tú nostalgiu, smútok som trochu cítil na prvého mája na zhromaždení. Akoby so starými komunistami odchádzala aj budúcnosť.
Práve naopak, súčasné zmeny vo svete smerujú k úplnej zmene, svet je na ceste k novej civilizácii.
akosi Vám uniká, že táto KSS vznikla v roku 1992 a s KSČ nemá nič spoločné okrem názvu, ktorým zavádza
Aha, v r. 1992 nastúpili t8 roční zapálení komunisti, tí starí zo socializmu im odovzdali len štafetu 🙂
keď to hovoríte Vy!
Výborný komentár!
Ja by som to povedal tak, že by som o tom mohol niekoľko rokov v kľude premýšľať na náklady štátu.
Autor to zvládol tak, že by o tom mohli popremýšľať viacerí, v kľude svojho domova…
Ešte sa mám veľa čo učiť.
Napríklad, čo je to “ demokratická triedna diktatúra“ ?
Viete niekto?
Myslím, že sa pod tým myslí asi na Leninovu myšlienku, že diktatúra proletariátu je tisíckrát demokratickejšia ako buržoázna parlamentná demokracia.
Niekedy to malo svoje opodstatnenie, dnes nie. Ak vychádzame z marxistickej analýzy, socializmus bol poslednou triednou spoločnosťou, globálna civilizácia (len si nemýliť so západným imperializmom,, vážení antiglobalisti) a komunizmus sú beztriedne spoločnosti. V tomto zmysle v programoch KS zameraných na budúcnosť by sa tieto pojmy už nemali vyskytovať. Najmä mladá generácia im už vôbec neporozumie.
Stále sa akosi chceme vrátiť do doby VOSR, a používať pojmy tej doby, ale sme objektívne už úplne v inej epoche.
.. a kam sa to opodstatnenie stratilo?
Vidíte vari niekde vyššiu úroveň demokracie, než tie dve spomenuté?
Diktatúra je len diktatúra. Bola nutná v procese tvorby socializmu. Tak ako každý systém vznikal za pomoci diktatúry.
Ako však systémy zosilnejú, nadobudnú vlastnú sociálno-ekonomickú základňu, držia ich spolu vlastné sociálne a ekonomické sily, väzby, a systém sa ťažko rozpadne, potreba diktatúry sa stráca.
Aj socializmus mal svoje etapy vývoja. Do r. 1968 DP, 1968 – 1988 formálna socialistická parlamentná demokracia,, 1988-1998 kríza klasickej podoby socializmu, po r. 1998 smerovanie k liberálno-demokratickej podobe socializmu.
Myslím, že Lenin to myslel tak, že socializmus ako vyšší systém je preto demokratickejší, aj keď ešte v podobe diktatúry.
KSS už pri svojom vzniku dostala od USA financie na prežívanie- ako ich dostal aj ZJUGANOV v Ruskej federácii. A nič nedosiahli- lebo peniaze dostali na ničnerobenie taká bola dohoda s USA. A tak skrachoval aj projekt USA SSSR 2.0 – a Rusko sa stalo omnoho suverénnejším než SSSR.
Otázka do pléna:
Koľko ľudí na Slovensku je ochotných podporiť politiku „nastolenia demokratickej triednej diktatúry námezdne pracujúcej väčšiny“?
A ešte jedna: nie je kombinácia „demokratická diktatúra“ náhodou tzv. OXYMORON?
.. odpoveď z pléna: “ Diktatúra sa na podporu ľudí môže zvysoka vy…. “
Na druhú otázku plénum zatiaľ hľadá rovnako uspokojivú odpoveď..
🙂
No veď práve… Ak to nebude mať širokú podporu ľudí, kto by teda akože mal byť iniciátorom, hegemónom, vedúcou silou, či ako si to pomenujeme, takejto „demokratickej diktatúry“?
KSS si podľa mňa dobre uvedomuje, že so zastaralými politicko-ekonomickými koncepciami prelomu 19.-20. storočia veľa vody nenamúti. Problém je v tom, že alternatívu týmto koncepciám nemá. Tak sa snaží z toho vykľučkovať tak, že vezme starú komunistickú rétoriku a snaží sa ju skrížiť s novým obsahom. Keďže ale vlastný obsah nemá, „požičiava“ si všade okolo, kam len dosiahne – tu od socdemákov, tu od liberálov, tu od nacionalistov…
Riešením by asi bolo vytvoriť si vlastný, inovatívny ideový obsah. Lenže, „nejsou lidi“. A povedzme si to na rovinu, vytvárať skutočnú alternatívu dnes dokáže málokto (ak vôbec). Ani spomínaní socdemáci, libertariáni, nacionalisti nie sú na tom oveľa lepšie, ani im sa nedarí vyprodukovať schodnú, realistickú alternatívu dnešnému globalisticko-neoliberálnemu režimu. Preto sa aj oni často opierajú viac o recyklovanú rétoriku dôb dávno minulých, než o reálny program.
Dnešná vládnuca ideológia a propaganda sa snaží zamlčiavať, prehliadať alebo zahmlievať triednu podstatu ponovembrového režimu. Preto sa tak hojne používajú termíny ako „elita“, „politici“, „kasta“ a v poslednom čase predovšetkým „oligarchia“ (objavili sa aj vo „Výzve delegátov X. zjazdu KSS občanom Slovenskej republiky“).
Podľa marxistickej teórie neexistuje žiadna všeobecná alebo čistá demokracia ako forma štátu, len demokracia triedna: v kapitalizme buržoázna demokracia, ktorá je demokraciou len pre menšinu, v socializme socialistická demokracia, ktorá je demokraciou pre väčšinu.
Diktatúra proletariátu je štátnou mocou v politicky prechodnom období medzi kapitalistickou a komunistickou spoločnosťou. Existovala u nás do roku 1989. Je opakom buržoáznej diktatúry, t. j. demokracie pre menšinu.
Nie je bez povšimnutia, že nielen marxisti, ale i ďalší autori z radov filozofov a sociológov tvrdia, že dnes žijeme v „režime triednej diktatúry, násilím vnucovanej triednej moci, i keď sú nástroje tohto násilia inštitucionálne a ústavné“ (M. Foucault). Tieto závery nemajú nič spoločné so „zastaralými politicko-ekonomickými koncepciami prelomu 19.-20. storočia“. Rovnako rétorika dialektického materializmu nepatrí do „dôb dávno minulých“ i keď si to súčasná moc zo strachu tak veľmi praje a mnohí jej v tom pomáhajú.
Je naozaj na mieste otázka, koľko ľudí na Slovensku je ochotných podporovať politiku „nastolenia demokratickej triednej diktatúry“. Slovo „diktatúra“ by malo zostať len v teórii a vôbec by nemalo byť používané v politickej kampani. Tým správnym slovom je „socializmus“.
Ďakujem za odpoveď, pán Dinuš!
„Demokratickí“ buržoázni diktátori nás chcú vypnúť, existenčné už mnohých vypli; to nie teória, to je prax. Socializmus =mier, spolupráca, humanizmus!🤔
K výzve autora k návratu k marxizmu-leninizmu
Vynikajúco. Poukazujúc na to, že namiesto pojmu kapitalizmus sa tam objavujú pojmy neoliberalizmus a neokolonializmus. To je to, čo dnes chýba komunistickému hnutiu.
Ak sa odvolávame na potrebu marxistickej analýzy, nejde dnes o odvolávanie sa na jeho konkrétno-historické závery, napr. o vedúcej úlohe RT, diktatúre proletariátu, socializme, ide hlavne o využitie jeho dialekticko-materialistickej metódy, materialistického chápania dejín. V tomto zmysle aj mnoho Leninových záverov stratilo platnosť, boli Leninovou konkretizáciou marxistickej metódy na konkrétnu historickú udalosť. Od Lenina sa naučiť ako využiť metódu, nie jeho závery, tie platili pre konkrétnu dobu. A tu začína problém, väčšina ľavičiarov povie, že z metódy, či teórie sa nikto nenaje. Bez marxistickej metódy však komunistické hnutie nie je schopné zadefinovať svoje úlohy v tejto epoche, postaviť program zodpovedajúci spoločenskej objednávke, ktorý by nadchol ľudí. Charakter epochy, teda spoločenská objednávka diktuje úlohy revolučného hnutia. A epochu je možné zadefinovať iba analýzou úrovne výrobných síl, výrobno-technologickej úrovne.
…
V európskom ľavicovom/komunistickom hnutí sa nám udomácnila akási subjektívna podoba marxizmu (do určitej miery totožná s tzv. neomarxizmom), stavajúca na hodnotách (nie poznatkoch), sociálnej spravodlivosti, ľudských právach. Ktorá neakceptuje Marxove materialistické chápanie dejín, založené hlavne na pôsobení ekonomických zákonov. Ak to prezentujem aj v diskusiách, cítiť negatívnu odozvu, vraj vývoj nemôže byť postavený na ekonomickom vývoji. Hoci ten je určujúci, ale nie jediný a nie určujúci fatalisticky. Historická zákonitosť je postavená na tom, ak je spoločenská forma v súlade s výrobno-technologickou úrovňou, systém pracuje efektívne, a lepšie sa presadzuje v konkurencii s menej efektívnymi systémami. Teda nič fatalistické, len prirodzený výber. To je celé tajomstvo úspechu Číny, jej socialistická, dnes globalizujúca sa spoločenská forma dáva väčší priestor súčasnej výrobno-technologickej úrovni, ako stará západná kapitalistická forma. Marxizmus tu jasne hovorí o socializme, kapitalizme, nie beztvarej liberálnej demokracii a autoritatívnom režime.
Treba vidieť, že subjektívna podoba marxizmu vedie k snahe európskej ľavice vnucovať tzv. európske hodnoty, ľudské práva, kapitalistický liberalizmus a demokraciu všetkým krajinám sveta. A poslúžila západnému kapitálu ako ideové krytie k rozpútaniu vojen proti „diktátorským“ režimom v Iraku, Líbyi, Sýrii, Afganistane a teda k zločinnému konaniu.
Bez marxistickej (teda hlavne materialistickej analýzy nepochopíme, prečo sa Taliban vrátil k moci a odmietol „liberálnu demokraciu“. Nuž, on je demokratický, ak vychádzame z toho, že jeho ekonomickou základňou sú kmene, kmeňová ekonomika s kmeňovou demokraciou. A kmene na národnej úrovni bez absencie národnej ekonomiky, národných sociálnych a ekonomických síl, ktoré by Afganistan držali prirodzene spolu, môže spolu držať len silný vodca, diktátor. Ak ho odstránime, Afganistan, Sýria, Libanon sa vrátia na svoju prirodzenú kmeňovú úroveň.
…
V Európe sa nám na základe tohto subjektívneho marxizmu udomácnila akási beztvarosť, akoby svet bol amorfný, neskladal sa z konkrétnych materiálnych objektov, ktoré sú konečné, ale len z takých pojmov ako hodnoty, spravodlivosť, liberalizmus, demokracia, ľudské práva.
Pritom marxizmus chápe dejiny konkrétno-historicky, ako striedanie konkrétnych spoločensko-ekonomických foriem na základe pôsobenia zákona súladu výrobných vzťahov, ktorý je len konkretizáciou prírodného zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne.
V tomto zmysle ľudské dejiny boli dejinami prvobytnej (rodovej a kmeňovej) formy, otrokárstva, kapitalizmu či socializmu. Tieto formy sú zároveň materiálnymi objektami, preto podliehajú zákonom vývoja materiálneho sveta. Napr. ekonomický rast je nekonečný, ale pre konečnú materiálnu formu konečný. Súvisí to s problémom nadvýroby, ktorý znovu rozvediem.
.. čo ale robiť s konkrétnymi materiálnymi objektami, ktoré sa však ako také neidentifikujú?
Mám na mysli ten proletariát, ktorý sa nám podľa niektorých kamsi “ stratil“ , hoc je ho tu stále rovnako, ba skôr jeho masy exponenciálnou koncentráciou majetku stále narastajú, súc len “ natreté na buržuovo“ ..
Naviac v podmienkach, ktoré širokej informovanosti neprajú a informátorov kriminalizujú ..
tatko, nemyslím si, žeby hlavnou úlohou KS malo byť starať sa o proletariát. Ale o záujmy pracujúcich. RT si vydobyla svoje sociálne práva, sociálny štát, tým naplnila svoje potreby a viac nie je revolučnou triedou. Súčasný mohutný výrobno-technologický potenciál civilizácie (nie vďaka kapitalizmu, ide o všeobecný hospodársky vývoj) je schopný produkovať dostatok vecí, takže ani proletariát neumiera od hladu. A mnohým to jednoducho stačí. Treba ísť medzi robotníkov a tých najchudobnejších proletárov.
Navyše, značná časť RT sa stotožnila s európskym konzumným spôsobom a je ochotná podporovať lúpeživé vojny kapitálu po svete. Francúzski pracujúci žiadali od vlády skorší odchod do dôchodku, ako na Slovensku, vyššie mzdy, nech vláda zoženie hoci aj rozbitím Ruska a Afriky.
Práca je tvorcom bohatstva, preto sa treba zamerať na pracujúcich.
Keď Marx hľadal silu, schopnú realizovať revolučnú premenu spoločnosti na socializmus, obrátil pozornosť na RT. Kvôli tomu, že bola spojená s najrevolučnejším spôsobom výroby a jej záujmy boli zhodné so záujmami socialistického hnutia.
Ak dnes hľadáme revolučný subjekt, v globálnej spoločnosti to musí byť globálny subjekt. Spojený s revolučným spôsobom výroby, ktorého záujmy sú zhodné so záujmami globálnej civilizácie. A takým subjektom je dnes Čína. To vyplýva z marxistickej analýzy. Lenže môžem to opakovať aj tisíckrát, komunisti sa stále budú orientovať na tých najchudobnejších.
Každá spoločenská forma, objekt sú spojené s konkrétnou epochou (prvobytnou, kapitalistickou, socialistickou), vymedzenou súladom VV úrovni VS, teda v konkrétnych kvantitatívnych hraniciach. Akonáhle sa daný objekt kvantitatívne naplní, vznikne potreba kvalitatívnej zmeny. Keďže ľudia k nej zatiaľ poznatkovo nedospeli, táto zmena sa musela udiať pomocou revolúcie, ktorá zosúladila sociálnu formu s výrobno-technologickým obsahom. Pritom potreba takejto zmeny je dosť ľahko čitateľná, túto hranicu v dejinách ohlasovali veľké ekonomicko-sociálne krízy. Veľká feudálna hospodárska, sociálna a morová kríza v 14. st. ohlasovala potrebu zmeniť feudalizmus na kapitalizmus. Veľká hosp. kríza 1929-33 ohlásila potrebu zmeniť kapitalizmus na socializmus. Globálna kríza v r. 1998 ohlásila potrebu zmeniť socializmus na globálnu spoločnosť. A veľká globálna kríza 2008 ohlásila koniec klasickej ľudskej spoločnosti, s jej klasickými pravidlami (v podstate ich narúšajú všetci, nielen Západ).
..no .. ja by som to s tou globálnou civilizáciou zatiaľ nepreháňal.
Čo vidím, je iba presun mocenských centier.
Áno, svet je globalizovaný, ale je to kapitalistická globalizácia .
Ak ju vidíte ako globálnu civilizáciu, v poriadku, ale čo to má spoločné so socializmom?
A ten, ako cieľ, či cesta tu stále je, napriek „našim mladým“ , ktorý už nevedia o čom je reč. Mladí v južnej Amerike, Afrike, ale aj inde to ešte vedia.
Čína na ruských steroidoch ich môže
za ich zdroje ( možno aj férovo) zasypať “ hračkami „, to môže byť krokom k “ globálnej civilizácii “ , ale žiadne pozitívne, a už vôbec nie nejakým “ socialistickým spôsobom “ prínosné riešenie v tom nevidím.
Aj keď marxizmus by to určite tiež vedel popísať..
Nuž, Rusko a niektoré iné krajiny hovoria o multipolarizme. Lenže ten by viedol len k zničeniu civilizácie. Akože viac centier moci (Čína, Rusko, USA, EÚ, India, Turecko, Saudská Arábia…) by sa držalo pod krkom.
Čo myslíte, dokedy by takto civilizácia pri stále dokonalejších zbraniach, aj biologických, prežila?
Viac centier znamená ústup globálnej deľby práce, globálnych reťazcov, ako boli vytvorené, oddelenie USA od Číny, EÚ od Ruska a Číny, ap. To znamená prehĺbenie hospodárskej krízy, infláciu, nestabilitu.
Skutočne, pokiaľ sa komunisti nenaučia marxistickej analýze udalostí, ich vplyv zostane mizivý, málokto ich bude počúvať.
Nuž, pokiaľ budú komunisti o globalizácii uvažovať ako masy Európanov, tak sú hlupáci a netreba im venovať pozornosť, sú zbytoční.
Ekonomika sa globalizovala, pretože globálna deľba práce priniesla zníženie nákladov, lacnejšie výrobky, a kapitalizmus vo svojej živelnosti len túto tendenciu využil vo svoj prospech. Ale neutvoril globálnu civilizáciu, pokúšal sa vytvoriť globálne impérium (podľa svojich pravidiel).
Asi sú Európania skutočne menej inteligentnejší ako Číňania, tí sa zorientovali v situácii lepšie ako masy Európanov. a nezačali ako hlupáci bojovať proti globalizácii, ale nabehli na ňu.
Tým oni začali udávať jej smer, dnes hovoria o utvorení globálneho spoločenstva spoločného osudu, nie o multipolárnom sveta ako Rusi. A tým narušili vytváranie globálneho impéria USA/Západu, ten sa z globalizácie stiahol.
A Čínu v tom treba podporiť.
Namiesto toho každá z KS sa hrá na svojom národnom políčku, hoci už aj socializmus bol internacionálny, založený nie na národnom ekonomickom priestore, ale integrovanom..
Nevidím pravidelné stretnutia KS, spoločné analýzy,. najmä pravidelné konzultácie s KS Číny, preberanie jej skúseností.
tatko, nezdá sa Vám, že z obyčajného kapitalizmu sa vyrába výnimočný systém?
Pretože podľa mnohých on vymyslel trh, demokraciu, liberalizmus, globalizáciu, integráciu, a čo ja viem, ešte čo. Pritom s tým nemá nič spoločné.
Globalizácia je nezávislá tendencia výrobných síl k vyššej deľbe práce, bez ohľadu na to, či tu kapitalizmus je alebo nie je.
Dobrá teoretická analýza tendencií je najlepším pomocníkom pre praktický úspech.
…
Ako povedal Lenin, Marx si nevymýšľal novú spoločnosť z prsta, ale len skúmal zákony pohybu spoločnosti a z nich vyvodil nutnosť nahradenia kapitalizmu socializmom. Vedomý si tohto Lenin s úsmevom prijal ponuku Nemcov previezť ho do revolučného Ruska, keďže na rozdiel od Nemcov, ktorí dúfali, že ešte viac rozvráti konkurenčné Rusko, on na základe marxistickej analýzy mal z pôsobenia spoločenských zákonov jasnú predstavu, aká je spoločenská objednávka a výsledkom bude silný socialistický štát.
Dnes sa táto udalosť v diskusiách často interpretuje v tom zmysle, že socializmus bol vlastne nemecký, židovský, americký a neviem aký projekt, Európanom úplne zmizol pojem historickej zákonitosti. A v rámci toho akosi aj komunistom.
…
Západ silne zaostáva v poznatkovom vybavení za Áziou, preto je konkurenčne slabší. Keď hovoríme o globalizácii, USA od r. 2018 začali presadzovať deglobalizáciu, nacionalizáciu ekonomiky, oddelenie od Číny. A nahovárali na to aj spojencov.: EÚ, Japonsko, J. Kóreu, Holandsko, ap.
Zrazu tieto dni počas rokovaní o dlhovom strope a rozpočte zistili, že to nie je dobrý nápad, že Čínu potrebujú a niekoľko amerických ministrov rýchlo cestovalo do Číny. Aby kupovala americké produkty a príjmy ukladala do amerických vládnych dlhopisov. Inak s dlhom a rozpočtom budú problémy. S oddelením od Číny teda budú problémy, USA bez Číny budú v kríze.
Globálna ekonomika nepustí, nepísal som do vetra.
V čom by som polemizoval s autorom, je jeho negatívne vnímanie toho, že „A tak k plnej spokojnosti novej moci KSS hovorila o rodiacej sa pluralitnej spoločnosti, o demokratickej premene našej spoločnosti, o jej prechode na systém trhového hospodárstva, o demokratickom štáte parlamentného typu, o slobodných voľbách.“
Za všetkým týmto nedorozumením stojí stotožňovanie trhu, demokracie, liberalizmu, plurality, slobodných volieb s kapitalizmom. A preto sa Čína nepokladá za socialistickú.
…
Vari trh vznikol v kapitalizme? On vznikol spolu s deľbou práce počas neolitickej revolúcie, deľbe práce medzi remeslá a poľnohospodárstvo, mestá a dedinu, medzi jednotlivými remeselníkmi, ap. Všetky produkty vyrobené na predaj, sa predávajú na trhu. Aj v socializme. Aj socializmus je trhovou spoločnosťou.
Len znovu trh nie je beztvarý, ale môže mať rôzne podoby. V klasickom kapitalizme laissez-faire podobu voľného trhu (ide o toľko spomínaný neoliberalizmus), voľného pôsobenia ponuky a dopytu, kde štát do ničoho nezasahuje. V socializovanom (keynesiánskom) kapitalizme po r. 1928 podobu regulovaného trhu. V socializme podobu direktívne riadeného trhu, alebo riadeného trhovými inštitúciami a ekonomickými nástrojmi. Dôležité je to, či ide o štátne inštitúcie a nástroje, či štát riadi trh aj cez banky, či ovláda strategické podniky a tým určuje štruktúru svojej ekonomiky.
Trh tiež nie je beztvarý, všeobecný trh, ale kapitalistický, socialistický, ap.
…
Demokracia. Ktorú si masy akosi stotožnili s kapitalizmom a komunisti neprotestujú. Demokracia tiež nie je beztvará, ale má konkrétne historické podoby: kmeňová demokracia, otrokárska demokracia (Periklova aténska demokracia), kapitalistická demokracia, socialistická demokracia. Preto by nemal byť problém ani s pojmom demokratický socializmus, aj keď ten pojem vznikol ako propagandistická oponentúra diktatúre proletariátu.
…
Liberalizmus. Nuž, povedal by som, že dnešné polynézske kmeňové spoločenstvá, alebo afganské kmeňové spoločenstvá, saudskoarabský systém sú oproti klasickej prvobytnej kmeňovej spoločnosti veľmi liberálnymi spoločenstvami. Toto samozrejme nepochopí ten, kto liberalizmus chápe ako amorfný, beztvarý, bez prívlastkov.
Lenže každý systém môže byť aj demokratický aj liberálny. Kapitalistický liberalizmus sa zameriava na práva jednotlivca, a zameriava sa na práva a liberalizáciu podmienok života menšín: podnikateľov, sexuálnych menšín, ap.
Socialistický liberalizmus sa zameria na práva a liberalizáciu podmienok života pracujúcej väčšiny. Nie menšín, ale väčšiny. Aby sa pracovné prostredie liberalizovalo natoľko, aby sa pracujúci človek necítil ako otrok, dobytok, proletár, ale tvorca hodnôt, ako človek, ktorý prácou napĺňa svoju potrebu realizovať sa.
Ešte dodám, že demokracia či liberalizmus nie sú spoločensko-ekonomické systémy, objekty, ale len formy správy týchto objektov.
Tzv. antiglobalisti, to to je chaos na chaos. Bojom proti globalizácii prakticky podporujú americký imperializmus.
Pretože ekonomika sa globalizovala, Američania to využívajú na budovanie amerického globálneho impéria, nadnárodné korporácie nemá kto kontrolovať, nemá kto spravovať globálne záležitosti, USA zneužívajú dolár a finančný a finančný systém – a tento stav antiglobalistom vyhovuje. Nech je to tak, ako je.
…
A spokojne podporujú americký imperializmus používaním jeho IT technológií, ktorým sa USA pokúšajú budovať svetové impérium: Google, Gmail, YouTube, satelitnú televíziu, navigáciu, ap.
Hoci v globálnej dobe potrebujeme spolu utvorenú správu, ktorá dostane pod kontrolu nadnárodné korporácie, utvorí sa globálna mena, globálny finančný systém, aby nemohol byť použitý proti nejakej krajine inou krajinou, zaručiť globálnu bezpečnosť, ekológiu, globálne reťazce, ap.
Výzva Petra, aby sa KSS vrátila k marxizmu-leninizmu je vo všeobecnej rovine nesporne správna. Vzniká tu však otázka: K akému marxizmu-leninizmu? Predsa socializmus k jeho pádu priviedli komunisti, ktorí sa tiež držali marxizmu-leninizmu. Niekde tu je potom chyba. Buď sa pôvodná KSČ držala marxizmu-leninizmu, ale podľa výsledku ku ktorému sa dospelo to nebol správny marxizmus-leninizmus, lebo nás nepriviedol ku komunizmu. Alebo je marxizmus-leninizmus správny, ale bývalá KSČ sa ho nedržala vo svojej praktickej politike a tak socializmus skončil nutne v troskách.
Je tu však doteraz nevyjasnená otázka, čo sa vlastne pod marxizmom-leninizmom rozumie.
V čisto teoretickej rovine by mal byť marxizmu-leninizmus rozvinutím Marxovej teórie prekonania buržoáznej spoločnosti a po prechodnom období, socializme, by mala byť buržoázna spoločnosť nahradená novou spoločensko-ekonomickou formáciou, – komunistickou. Subjektom, ktorý mal Marxovu teóriu tvorivo uplatňovať na meniace sa spoločenské podmienky, by mala byť komunistická strana, pretože ona si vo svojom programe vytyčuje budovanie komunistickej spoločnosti.
Ale strana túto poznávaciu funkciu môže reálne napĺňať len potiaľ, pokiaľ je pevne spojená s so záujmom proletariátu a podmienkami jeho života. Domnievam sa, že práve v tomto bode, sa bývalá KSČ oddelila od reálnych potrieb a záujmu proletariátu a začala sa uzatvárať, ako sa dnes moderne hovorí, do svojej „straníckej bubliny“ a následne svoje subjektívne, stranícke predstavy začala vydávať za objektívne podmienky rozvoja proletariátu. V praktickej politike tak strana nahradila princíp „diktatúry proletariátu“ princípom „diktatúry strany“ a dôsledky tohto omylu sa dostavili v podobe pádu socializmu. Z uvedeného jasne plynie, že KSČ sa nemohla držať vo svojej politike marxizmu-leninizmu, pretože je to teória obhajujúca objektívny záujem proletariátu a nie stranícky záujem KSČ.
Jeden z diskutujúcich kladie otázku, či výraz „demokratická diktatúra“ nie je spojením slov, ktoré sa vzájomne vylučujú.
Tu by bolo potrebné v prvom rade upozorniť na to, čo sa bežne prehliada, t.j. na fakt, že pokiaľ je princípom demokratického rozhodovania vôľa väčšiny, tak fakticky aj v demokracii ide o diktát väčšiny.
Diktatúra proletariátu, diktatúra pracujúcich, ktorí tvoria v spoločnosti stále väčšinu, teda nie je žiadnym „oxymoronom“, ale reálna možnosť. Ale aby sa „demokratická diktatúra proletariátu“ dostala k slovu, k tomu je potrebné vytvoriť aj podmienky. Voľby za socializmu iste neboli tou formou, ktorá by spĺňala podmienky diktatúra proletariátu.
Prečo sa „demokratická diktatúra proletariátu“ nedostal k slovu spočíva v tom, že KSČ po uchopení politickej moci v štáte nepokračovala v revolučných premenách a najmä v revolučnej premene ekonomickej sféry tak, aby sa „ľud“ ako ústavou vyhlásený vlastník národného bohatstva, reálne premenil na vlastníka národného bohatstva. To znamená, aby sa ekonomická sféra, riadila jeho záujmom a jeho vôľou.
Proces zospoločenštenia výrobných prostriedkov sa „zasekol“ na štátnom vlastníctve, t.j. reálnym vlastníkom sa stal štát, a vlastníci podľa ústavy, teda pracujúci sa stali len zamestnancami štátu. Tu je aj dôvod toho zvláštneho javu, ktorý sa v dejinách predtým nikdy nevyskytol, t.j. javu, že vlastníci výrobných prostriedkov, teda pracujúci nijako svoje vlastníctvo nebránili pred privatizáciou. Bolo to len preto, že za celé obdobie socializmu ich KSČ k tejto vlastníckej funkcii nepustila a nenaučila ako sa stať skutočným hospodárom spoločného vlastníctva. A s tým je spojený ďalší zvláštny jav, že veľká časť pracujúcich bola toho názoru, že súkromník bude pre nich lepším zamestnávateľom ako socialistický štát, ktorý za celých 40 rokov nebol schopný odstrániť tzv. rovnostárstvo v odmeňovaní.
Peter v tomto zmysle správne poukazuje na to, že buržoázna demokracia je vo svojej podstate diktatúrou menšiny, diktatúrou kapitálu. Uvedená „diktátorská“ podstata buržoáznej demokracie sa skrýva za svoju vonkajšiu formu, na základe ktorej sa zdá, že veď každý sa slobodne rozhoduje, tak kde je tu diktát kapitálu?
V samotnom akte rozhodovania voličov nikto nenúti, ale spoločenské podmienky, v ktorých voľby prebiehajú sú plne formované kapitálom. Hlavným cieľom týchto podmienok je to, aby sa v spoločnosti nezjednotila väčšina voličov za presadenie svojho objektívneho záujmu. Tento cieľ, neustále drobiť vôľu občanov na rozmanité záujmové skupiny, ktoré sa neustále vytvárajú nové a nové, je tou hlavnou metódou kapitálu, ktorou dosahuje to, že sa proti menšine spoločnosti, proti 1% najbohatších vo voľbách nevytvorí rozhodujúce väčšina.
Už „Founding fathers“, (otcovia zakladatelia) ktorí vytvorili Ústavu spojených štátov (1878) a medzi nimi predovšetkým James Madison riešili hlavný problém všeobecných volieb. Ten spočíval práve v tom, ako zabrániť väčšine, aby sa prostredníctvom volieb dostal k moci a aby nepripravila o majetok menšinu vlastníkov. Je ústavné právo občanov na voľby vyššie ako ústavné právo občanov na súkromný majetok? Riešením bola tzv. „madisonova demokracia“ , ktorá systémom rôznych politických protiváh ako aj prostredníctvom drobenia voličov do rôznych skupín, dosahuje to, že väčšina oprávnených voličov sa nezjednotí proti menšine, ktorá ekonomicky ovláda spoločnosť.
Dlhé týždne mi unikala diskusia a článok Petra Dinuša (oceňujem najmä príspevky Milana Antala).
K Petrovi Dinušovi mám výhradu k jeho výzve „vrátiť“ sa k marxizmu-leninizmu.
Kto sa má vrátiť?
Začiatok návratu „marxizmu-leninizmu“ je pochopenie (rozumej definovanie) triednej podstaty súčasnej civilizácie!
KTO?
Kto je „proletariát“? Je to aliancia „profesionálov“? Alebo Liga regionálnych, generačných, či klimatických „proletárov“? …..
Pre mňa je pojmová nejasnosť, dobremienené výkriky, len impulzom uvažovať o založení VUML (ako študijnej a diskusnej platformy)
Pôjde, ak to má byť organizovaná – rozumej na cieľ orientovaná – práca, znamená to pokúsiť sa uvádzať jednotlivé témy (ponúka sa začať diskusiou o „proletariáte“)
Peter, Milan, a ďalší pomôžete?
….pocuvaj TATKO……..tys ten co kedysik chodzel na FORUM.ZOZNAM ?