Torzo zamestnancov kedysi prosperujúceho podniku Slovmag v Lubeníku dnes čelí racionalizácii – postupne a potichu sú prepúšťané desiatky živiteľov. Ich rodiny sa ocitajú v obrovskej neistote. Dnes si totiž v okolí Jelšavy prácu zoženiete len zázrakom. Po Gemeri sa navyše šepká, že Nemci zdvihnú kotvy a Slovmag definitívne zatvoria.
CHCEME PRÁVO NA PREVZATIE PRACOVISKA ZAMESTNANCAMI
Chceme to zmeniť. Sme presvedčení, že štát musí:
– krachujúce závody odkúpiť za fixnú cenu a dať ho pracujúcim
– takému podniku poskytnúť dotáciu na udržanie pracovných miest
– takýto podnik podporiť prednostnými štátnymi zákazkami a daňovými úľavami
Sme hnutie Socialisti.sk
Video: facebook.com/bekmatovartur
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Priatelia Socialisti. A nemá predseda Socialistov A.Bekmatov knihu, kde sa ešte od roku 2015 popisuje, ako sa môže aj v podmienkach dnešného kapitalizmu na Slovensku vykonať vlastnícka zmena v prospech zamestancov danej fabriky? Popisuje sa tam, ako na to. A ako sa zamestnanci môžu stať plnoprávnymi vlastníkmi fabriky. Čakať na víťazné voľby strany Socialisti vo voľbách 09/2023 by som neodporúčal. Tá kniha sa volá COOPINDUSTRIA -podnik založený na princípoch zamestnaneckej samosprávy a Magnezitu Lubeník by veľmi pomohlo jej naštudovanie.
Som presvedčený, že takéto nepremyslené plamenné výzvy len škodia stranám ako sú Socialisti. Ak si to prečíta triezvo uvažujúci človek, tak mu okamžite naskakujú viaceré otázky:
1. Slovmag krachuje preto, že svoju prodkciu nevie predať. A majú Socialisti audit prečo ju nevie predať? Je to preto, že vyrábajú niečo, po čom už nie je dopyt ? Alebo by príčinou mohla byť napr. aj nekvalitná a nedisciplinovaná pracovná sila ? Alebo dlhodobé podfinancovanie investícií do technológie ? Alebo je to nízka kreativita managementu a absencia inovácií ? Alebo je to napr. nepriaznivé podnikateľké prostredie na Slovensku (vysoké dane, odvody, ceny energií, nevymožiteľnosť práva,…atd. ? Ak toto nevieme, tak by štát odkupoval mačku vo vreci a boli by to s určitosťou vyhodené peniaze nás, všetkých daňových polatníkov.
2. Ak by štát aj odkúpil krachujúcu firmu, ako by ju dal jej zamestnancom ? Boli by spolumajitelia, alebo by to mali len v prenájme ? Ak by zamestnanci boli spolumajitelia napr. formou zamestnaneckých akcií, akým právom by za moje peniaze získal majetok niekto iný ? Ako by k tomu prišli napr. učitelia, zdravotné sestry, z daní ktorých by sme odovzdali majetok štátu do súkromných rúk zamestnancov firmy ? Ak by zamestnanci mali firmu len v nájme, ako by ručili za jej záväzky ? Vlastným majetkom ?
3. Ak by sa aj toto podarilo vyriešiť, aká je pravdepodobnosť, že zamestnanci, noví majitelia fabriky, by vedeli zabezpečiť jej chod a prosperitu ? Majú medzi sebou také kádre, ktoré by dokázali fabriku riadiť lepšie a najmä – predať jej produkciu ? Lebo ak nie, tak by túto činnosť musel suplovať štát – pričom otázka kádrov zostáva aj v tomto prípade otvorená.
4. V trhovom prostredí sa nemôžu dotovať mzdy zamestnancov v jednej firme a v ostatných nie ! To isté platí aj o zákazkach štátu. Veď to by bola diskriminácia ako vyšitá, ako by k tomu prišli ostatné firmy ? Okamžite by požiadali o dotáciu aj oni a mali by na ňu reálne nárok !
Takto by sa dalo pokračovať ešte pomerne dlho.
Práve pre takéto „atómovky“ sú Socialisti pre mňa nedôveryhodnou politickou stranou, odtrhnutou od reálneho života a aj keď sú mi sympatickí, voliť ich určite nebudem.
plne s Vami súhlasím
.. a nebolo by jednoduchšie tým ľuďom platiť pôvodné mzdy priamo zo štátneho rozpočtu? 🙂
..to bol žart.
Veľa šťastia pri budovaní socialistického kapitalizmu v prvom slovenskom demokratickom zamestnaneckom podniku v konkurencii globalizovaného kapitalistického voľného trhu!
.. to nebol žart.
tatko, skúsenosti sme už predsa nevobudli počas nášho kapitalizmu: Nebohá Betka Borzová z SDĽ sa zamerala na problematiku zamestnaneckých akciových spoločností. Tie vznikali a pôsobili okolo rokov 1994-1997, SDĽ to propagovala a viacero firiem, napr. Slovenské liečebné kúpele Piešťany, niektoré strojárske firmy, prešli na ten právno-organizačný status. Lenže len čo SDĽ „skončila“ vo vláde a len čo nastala ekonomická kríza na Slovensku po 1997, tie podniky boli „doprivatizované“ vedením, alebo „padli“ a boli predané zahraničným či domácim kapitalistom.
Čiže – dá sa, ale medzi zamestnancami musia byť šikovní odborníci, ktorí nedopustia „doprivatizáciu“ či odpredaj. Máte pravdu – chýba politická sila, ktorá by kontrolovala tie procesy a vytvorila nejaké centrum pre právnu, organizačnú a možno i hospodársku podporu takýchto výrobných podnikov. Ale dnes to nie je…
Vo svete sú zamestnanecké samosprávy najmä v Lat.Amerike, ale i v Portugalsku, v Španielsku najväčia organizácia Mondragon, ale predstavte si i v Taliansku – celkom náhodou som po vydaní knihy zistil, že Coopindustria je taliansky bežný názov na družstvo s priemyselnou výrobou…:)
Samozrejme, treba len chcieť – v tej knihe je návod, už len politická sila chýba.
A možno osveta – ľudia si myslia, že si potom zamestnanci budú môcť predávať kapitálové podiely ako v A.S., čo vôbec nie je tak. Veď tam budú pracovať – a vlastniť hospodársky subjekt, ktorý ich živí. Ako povedal profesor ekonómie J.Husár – prvovýrobcovia a vlastníci – čiže ekonomický základ socializmu.
Viete, jedna vec je napísať nejakú knihu, kde sa o veci teoreticky „pojedná“, to ide pomerne ľahko, ale úplne iná vec je zrealizovať to v trhovom kapitalizme. Možno by to mohlo fungovať vtedy, ak by sa hospodárstvo rozdelilo na sféru kde bude pôsobiť voľný trh (napr. malé firmy, živnostníci, atd.) a na sféru, kde by boli zaradené pre hospodárstvo štátu strategické a dôležité firmy a služby a v tejto sfére by muselo nastúpiť centrálne plánované hospodárstvo. Čím by štát mohol prevziať aj časť zodpovednosti za fungovanie firmy.
Inak, dočítal som už aj mne odporúčanú knihu od Davida Schweickarta Po kapitalizme o ekonomickej demokracii, kde mi tiež niektoré tézy nadvihli obočie, ale to by bolo na dlhšie a rozsiahlejšie pojednanie. Určite si ale aj ja myslím, že by sa to dalo, len treba na to minimálne dve veci: kvalitný a výkonný think-tank s elitnými mozgami + veľmi efektívnu politickú silu, ktorá by to dokázala presadiť.
To, čo vyhlasujú Socialisti je kontraproduktívne preto, že takéto, aj keď opodstatnené úsilie, nebude brať nikto vážne. Veď už len ich formulácia, že štát musí odkúpiť firmu za „fixnú“ cenu musí u príčetného voliča vyvolať otázku – či môže byť kúpna cena aj „nefixná“ ?
Veď oni navrhujú, že štát „musí“ (!) odkúpiť krachujúcu fabriku. Zrejme si ani štát nebude môcť vybrať, ktorú kúpi a ktorú nechá padnúť, pretože všade sú predsa pracujúci zamestnanci. To by zrejme vyvolalo nebývalý investičný boom na Slovensku, konečne by sme sa stali ekonomickými tigrami celého sveta. Prečo ? Pretože by sa k nám hrnuli tí najväčší špekulanti a podvodníci z celého sveta, ktorí by si tu založili firmu, qvázi ju rozbehli, potom ju vytunelovali a za takto skrachovanú firmu by im SR ešte aj musela zaplatiť !
Ivanovi, ku článku Socialistov som sa vyjadril jasne: nepreštudovali si postupy z Coopindustrie, ale možno sa len inšpirujú…určite sa dajú postupy Coopindustrie uplatniť i pre Slovmag Lubeník, najmä ak vlastník viditeľné „odchádza“ zo Slovenska.
A pritom magnezit, to je strategická surovina, páni. Možno je teraz problém, že sa utlmili vysoké pece a oceliarstvo a šamot, teda produkt ktorý Slovmag produkoval, nemá v EÚ odbyt. Ale že by to nešlo vo svete? V Číne? V Rusku? V L.Amerike?
Šiel by som so Socialistami do toho, ale to by museli chcieť.
Druhá odpoveď je na otázku „uskutočniteľnosti v praxi“: kniha je z 2015 a bola „spoločenskou objednávkou“ pre Smer SD, ktorý sa toho po víťazných voľbách zriekol.
Nebola teda získaná politická podpora.
Partia mladých chcela tak dobrovoľnícky propagovať myšlienky ekonomickej demokracie po Slovensku, ale ani neskôr v DAV-DVA nedokázali vybudiť do praxe jediný projekt.
Ja už som medzitým na dôchodku a stratil som záujem niečo zakladať. Škoda. Čas uplynul.
A – mimochodom, vyzerá to, že sa Socialisti priamo vo vývoji vSlovmagu Lubeník neangažujú. Málokto „čítal s porozumením“, že ide o deklaráciu do volieb:
CHCEME PRÁVO NA PREVZATIE PRACOVISKA ZAMESTNANCAMI
a tie zásady pod tým?
pekné – ak budú vo väčšinovej vláde
Áno, Socialisti prípad Slovmag použili iba na svoju propagáciu v politike. Ak by to mysleli vážne, už dnes majú krízový štáb, kde by sa radili so všetkými prepustenými zamestnancami Slovmagu, so starostom obce, v právnikmi, s ekonómami a pripravovali si postup na „deň D“ keď sa nemecký majiteľ rozhodne úplne opustiť Slovmag. Alebo ho zrušiť.
A potom by mali 24 hodín, možno 48 hodín na to, ako v tom „otvorenom právnom okne“ zabezpečiť prechod krachnutej či opustenej výrobnej firmy na zamestnanecké vlastníctvo. No, mali by to skúsiť. Ak nie, nastane to isté čo bolo v 2017( či 2018?) vo fabrike OJALA finskeho vlastníka v Kriváni, keď najprv nechali všetkýchv zamestnancov „doma“, neprepustili ich, potom cez SBSku vpustili dnu kamiony, ktoré odmontovali a odviezli všetko čo malo cenu pre nich, zmizli beztrestne zo Slovenska a až po mesiaci sa ľudia spamätali, že ani mzdy im nenabehli…čo je inak trestný čin a Interpol mal zahájiť stíhanie.
Aj starosta obce Kriváň zareagoval neskoro, firma zanechala poplatkové dlhy a ľudia už klopali pod starostovým oknom, že čo je, brány fabriky sú zavreté, tak kde je tá báječná investícia zahraničného investora? Až potom sa začalo hľadanie ďalšieho „investora“
Nedajte sa, pracovníci Slovmagu,.