„Dcéra sa ma pýta, mama, prečo ješ len natretý rožok, bez salámy? Hovorím jej, že keď vidím tie ceny v obchodoch – 10 eur za kilo salámy – tak ma na ňu aj prejde chuť,“ vraví mi žena v centre Jelšavy. Po infarkte musela ísť na dôchodok. No za 42 odpracovaných rokov jej štát vymeral penziu len necelých 400 eur. Po smrti manžela jej kvôli vyplácaniu vdovského dôchodku aj túto chabú penziu štát ešte skresal takmer o polovicu. Po zaplatení ubytovania a liekov jej nezostanú ani 3 eurá na deň.
ĎALŠIE RANY PRE HLADOVÚ DOLINU
Takýchto príbehov je plný Gemer. Ľudia si tu prežili ťažké časy, no majú obavy pred tým, čo ich ešte len čaká. Najväčší zamestnávateľ na okolí – magnezitové závody – plánujú prepustiť 200 ľudí z 800, čo bude mať katastrofálne dôsledky. K decembru končí vlakové spojenie Tisovca s Breznom. Ďalšie. A tak bude Gemer ešte viac odrezaný od zvyšku Slovenska. Ukazuje sa, že masívne rušenie osobných vlakov druhou Dzurindovou vládou malo pre Gemer a ďalšie regióny decimačný účinok. Nie je tu žiadna perspektíva. Kto môže uteká, kto nemôže, dúfa, že dožije aspoň ako-tak dôstojne.
NEZATVÁRAME SI PRED REALITOU OČI
V nedeľu sme prešli kus tohto regiónu, aby sme počúvali každodenné problémy miestnych ľudí. Problémy, ktoré sa na stoly politikov v Bratislave nedostanú. Jelšava, Magnezitovce, Lubeník, Revúcka Lehota, Chyžné, Revúca, Muránska Dlhá Lúka, Muráň… Je hanba všetkých ponovembrových vlád, že v kedysi priemyselne rozvinutých regiónoch ako Gemer, Novohrad či Horehronie dopustili takúto mizériu.
NÁDEJ NEZOMIERA. ASPOŇ V LUBENÍKU
„Prvé čo po voľbách spravil, tak si zvýšil plat. Zarába viac ako primátor Revúcej,“ krúti hlavou pán Majoroš, miestny podnikateľ a poslanec obecného zastupiteľstva. Rozhodol sa, že spolu s ďalšími zabojuje za zlepšenie pomerov v obci. Pomáha mu aj náš člen Ladislav Samko, ktorý nás po tomto regióne sprevádzal. Chcú, aby bolo financovanie obce šetrnejšie a transparentnejšie, a aby obec samotná bola sebestačnejšia. „Darmo sa tu robí pred voľbami chodník. Z toho sa ľudia nenajedia, potrebujú tu prácu. Len vtedy neujdú do zahraničia,“ hovorí kandidát na starostu za naše hnutie.
Pán Majoroš chce v prípade zvolenia za starostu v obci založiť sociálny podnik. Aby vytvoril pracovné miesta pre miestnych a ušetril peniaze obce. Ak bude ďalší chodník opravovať obecný sociálny podnik, tak ho budú robiť miestni a lacnejšie ako cezpoľná firma. Výsledok bude taký, že z rekonštrukcie chodníka sa obyvatelia obce skutočne najedia.
V našich pochodoch hladovými dolinami budeme pokračovať. Politici z Bratislavy sem chodia s obavami, aj to len v nevyhnutných prípadoch, my sem ideme s odhodlaním. Počúvať vás a pomáhať vám. Ďalšou zastávkou bude Zemplín.
