Spojené kráľovstvo v ostatných mesiacoch otriasajú mnohopočetné protestné demonštrácie proti klimatickým zmenám, reštrikčným opatreniam v rámci koronakrízy a v posledných dňoch už aj proti obmedzeniu ľudských práv a neoprávnenému a neodôvodnenému posilneniu právomoci polície.
Prvé masové „protipolicajné“ protesty sa uskutočnili v sobotu 27. marca, keď sa rozšírili správy, že vláda mieni udeliť polícii väčšie právomoci pri zasahovaní proti demonštrantom. Masové protesty boli reakciou ľudí v súvislosti s tým, že v Londýne policajt zabil ženu, a keď verejnosť začala žiadať tvrdý trest pre vraha, vláda, naopak, začala hovoriť o novom zákone, ktorý by ešte viac rozšíril právomoci polície.
Všetko sa začalo večer 3. marca, keď v južnom Londýne zmizla 33-ročná marketingová riaditeľka Sarah Everardová. Táto žena žila v londýnskej štvrti Brixton Hill a stratila sa po tom, čo odišla z domu svojho priateľa neďaleko Clapham Common a išla pešo domov. Presne o týždeň, v stredu 10. marca, vyšetrovatelia oznámili, že pre podozrenie z únosu a vraždy Londýnčanky Everardovej zatkli nemenovaného príslušníka Metropolitnej polície.
(Video: RT/youtube.com)
Mnohé obyvateľky britskej metropoly a jej okolia sa v súvislosti s prípadom začali obávať o svoju bezpečnosť. Metropolitná polícia o 9 dní po zmiznutí ženy, v piatok 12. marca, potvrdila, že nájdené telesné pozostatky patria hľadanej Sarah Everardovej, ktorá bola nezvestná od 3. marca, keď vo večerných hodinách peši odišla z domu svojho priateľa v južnom Londýne. Príslušníka londýnskej Metropolitnej polície obvinili z únosu a vraždy 33-ročnej ženy, ktorej mŕtve telo sa našlo v lese v južno-anglickom meste Kent.
V piatok 12. marca Metropolitná polícia uviedla, že v rámci vyšetrovania tohto prípadu bolo vznesené obvinenie z únosu a vraždy voči príslušníkovi MPS Wayneovi Couzensovi, ktorý pracoval na úseku ochrany diplomatických objektov. V čase zmiznutia Everardovej nebol v službe. Polícia okrem neho zatkla ešte v utorok jednu ženu podozrivú z napomáhania páchateľovi vraždy. Podľa správ britských médií išlo o partnerku zatknutého policajta, ktorú už medzičasom prepustili na kauciu. Policajta Couzensa zatkli aj z iného dôvodu – pre podozrenie z obnažovania sa na verejnosti nesúvisiace s prípadom Everardovej. V sobotu 13. marca bol predvedený pred sudcu.
Reakcia oficiálneho Londýna bola viac ako prekvapivá. Všimol si iba jednu stranu mince, a to masové demonštrácie občanov a s cieľom jednoduchšieho potláčania demonštrácie sa rozhodol posilniť právomoci polície, čo vyvolalo ďalšiu negatívnu reakciu verejnosti a masové protesty. Najhorúcejšia situácia sa vytvorila v Bristole, kde policajti mlátili demonštrantov obuškami, a dokonca na nich huckali psy.
Návrh „policajného“ zákona bol podaný do parlamentu a podporil ho aj britský premiér Boris Johnson. Odpoveďou bola nová masová vlna demonštrácií, ktorá vypukla v sobotu 27. marca. Vo viacerých mestách po celom Anglicku sa konali protesty proti návrhu zákona, ktorý má polícii udeliť väčšie právomoci pri zasahovaní proti demonštrantom.
Polícia v Manchestri zatkla takmer dvadsať ľudí po tom, ako skupina demonštrantov zablokovala trať električiek v meste. Polícia zhromaždenie v Manchestri označila za „prevažne nenásilné“. Demonštranti sediaci na koľajniciach električky však podľa nej spôsobili „výrazné narušenie“ verejného poriadku. Policajti, podľa vyhlásenia tlačovej služby, narušiteľov viackrát slovne upozornili predtým, ako zatkli osemnásť osôb.
Protesty sa konali aj v ďalších mestách v Anglicku vrátane Bath, Nottinghamu a Sheffieldu.
Stovky ľudí sa zhromaždili pred hlavným sídlom polície v meste Brighton a približne sto osôb sa zišlo pred policajnou stanicou v Cambridge. Veľké zhromaždenia sú v krajine v súčasnosti zakázané z dôvodu opatrení zavedených na zabránenie šírenia koronavírusu a ľuďom, ktorí nariadenia porušia, hrozia mastné pokuty.
Britský premiér Boris Johnson v sobotu 27. marca odsúdil nepokoje, ktoré vypukli na proteste v meste Bristol na juhozápade Anglicka. Približne tisíc ľudí tam večer 26. marca opätovne protestovalo proti návrhu zákona. Ten zahŕňa aj zmeny v oblasti právomocí polície počas protestov. Tá bude okrem iného môcť určiť čas začiatku a konca protestov a takisto určiť obmedzenia v súvislosti s hlukom. Cieľom návrhu je okrem iného zabrániť ľuďom zaberať verejné priestranstvá, vešať sa na mosty, prilepiť sa k oknám budov alebo využívať ďalšie postupy s cieľom pritiahnuť pozornosť.
Presne o týždeň, 3. apríla, sa k mítingom proti rozšíreniu právomoci polície pripojili aj členovia radikálneho zoskupenia Black Lives Matter a aj ekologickí aktivisti hnutia Extinction Rebellion“ Protestné mítingy sa uskutočnili vo viacerých anglických mestách. Polícia varovala, že použije silu proti demonštrantom v „záujme ochrany verejného zdravia“. Napriek tomu demonštrácie pokračujú, ale sporný zákon, podľa všetkého, predsa bude schválený, čo ešte viac skomplikuje aj tak napätú situáciu na Britských ostrovoch.
(Video: RT/youtube.com)
