Z udalostí v novembri 1989 sa pomaly vytráca faktografia. Médiami, tribúnami, ústavmi (okrem tých, ktorí liečia psychiatrické prípady, aj tými tzv. “spoločenskovednými“) sa šíri propaganda a hoaxy.
Už je jasné, že zopár dobrodruhov s politickými ambíciami zorganizovalo grandiózny podvod. Nejde o to, že by po opakujúcich sa pokusoch o „lepší socializmus“ nedošla spoločnosti trpezlivosť s vládou jednej strany. Tzv. Nežná revolúcia však spoločnosť posunula z dažďa pod odkvap! V komunistickej strane bola na spadnutie generačná výmena. Odchádzala generácia osemašesťdesiatnikov (normalizátorov i normalizovaných…). No ospalé zmeny dobový víchor roztrhal na cucky…
Aj opozícia podriemkavala na zahraničných diétach. Početnejší-český disent sa prepadal do útrob alkoholického a drogového postkulturalizmu a trosky slovenského katolíckeho (jezuitského?) sťažka dýchali cestou dolu kopcom…
Infúziu nadšenia disentu poskytla Gorbačovská perestrojka: unavená spoločnosť sa dala nachytať na koncept konca studenej vojny a konzumnej „spoločnej Európy“. Ďalší vývoj odhalil kontúry mediálneho projektu CIA. Mentálne a intelektuálne vyčerpané sovietske politbyro naletelo na sľuby euroatlantického Západu. Bez akýchkoľvek garancií sľuby Západu expirovali v okamihu, keď sa ZSSR rozpadol.
V spoločnej Európe sa „nenašlo“ miesto pre Rusko a aktuálne si v USA a Londýne už parcelujú Ukrajinu a aj historické územie Ruska. Koniec studenej vojny dohodou sa nekonal a Západ kolonizoval postsocialistické, postsovietske krajiny.
Provinčné vlády rozparcelovaných, kedysi prosperujúcich štátov dostali do léna miestni renegáti. Českí sa zhliadli v protektorátnom koncepte 17. spolkovej krajiny štvrtej ríše, maďarskí sa systematicky usilujú o revíziu Trianonu, s Pilsudského snami, pokračuje Poľsko v ukájaní sa Veľkopoľskom, pod krídlami USA.
Naši slovenskí babráci, okrem drobných krádeží, nemajú žiadnu politickú predstavu. Prostituujú peripetiami začiatku 21. storočia. Bez morálnych zábran potešia každého záujemcu o zabudnutý kus Európy. Naposledy, v blízkovýchodnom konflikte, sa všetky parlamentné strany a médiá (s výnimkou SNS?) preukázali svojimi väzbami na sionistické štruktúry.
Horšie však je, že rozkradli a zničili za tri desiatky rokov prosperujúcu ekonomiku. Prežrali, štyridsaťročím socializmu, vybudovaný priemysel, funkčné poľnohospodárstvo, odovzdali banky a infraštruktúru zahraničným investorom. Výpočet strát je dlhý: nerastné bohatstvo, voda, pôda…
Zdevastovali sociálnu štruktúru, verejnú morálku a národnú svojbytnosť. Na nezmyselné projekty, a s nimi spojenú korupciu zadlžili našu budúcnosť.
Z dažďa pod odkvap sa klientelizmus, korupcia, oportunizmus stali dominantnými prejavmi verejnej správy. Kľúčovým problémom sa pre režim stáva nedostatok zdrojov na zabezpečenie vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnej a verejnej bezpečnosti. To, čo zdedili, financovali z výpredaja národného majetku a úverov. Tie sa však pominuli.
Súkromný sektor, ktorý si privatizuje zisky a socializuje straty za pomoci médií a lobistov, neposkytuje dostatok rozpočtových zdrojov. Pandemické experimenty, vojenská angažovanosť na cudzích bojiskách, hlúpa environmentálna politika EÚ, inflácia z nezodpovednej monetárnej politiky posunuli krízu do katastrofy. Miestni trafikanti sa snažia zahladiť stopy a uniknúť zo zodpovednosti za kolaborantskú politiku rozdelením spoločnosti, vytváraním generačného, sociálneho a kultúrneho konfliktu. Obávam sa, že na konci ich plánu je pozametanie stôp vojnovým dobrodružstvom!
Nie je otázkou, či si ľudia uvedomia podstatu novembrového podvodu. Otázkou je, kedy to bude a ako sa s týmto poznaním vysporiadajú…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
do bodky suhlasim…
Pán Janošovský, s takým skvelým a výstižným zhodnotením novembra 89, stručne na pár riadkoch, som sa dávno nestretol. Mám len jednu poznámku k vete: „Už je jasné, že zopár dobrodruhov s politickými ambíciami zorganizovalo grandiózny podvod.“ Čím viac informácií z obdobia pred novembrom 89 vychádza na povrch, o výrobe a podpore tzv. „disidentov“, Charte 77, atd., tým je zrejmejšie, že to nebola hŕstka dobrodruhov s politickými ambíciami, ale že to bola roky pripravovaná, perfektne koordinovaná a zvládnutá operácia globálnych svetových hráčov na likvidáciu socializmu v strednej a východnej Európe. A tí neinformovaní (nemusia byť nutne hlúpi) spomedzi nás stále budú veriť tomu, že „slobodu“ nám v novembri 89 vybojovali študenti, herci a p. Budaj s Mikloškom.
Presne tak, Ivan, operácia globálnych svetových hráčov spolu s 5. kolónou v Kremli. Prevrat v ČSSR bol len „vedľajším bojiskom“ tejto veľkej geopolitickej hry.
Ivan, čítal by som menej konšpiračných článkov. Keď už, tak by som čítal ezoterikov o tokoch energií.
Spravodajské hry tu boli vždy, aj od začiatku vzniku socializmu, ZSSR. No a čo, pokiaľ socializmus bol hegemónom vývoja, hlavnou hybnou silou dejín, takého hry nemali šancu. Ako som už napísal, napr. útok Nemecka na ZSSR ho mal zničiť. Naopak, ZSSR vyšiel z 2. svetovej vojny posilnený.
…
Ako ukázal aj Peter Dinuš s kolektívom vo svojej štúdii, disidenti v ČSSR až do roku 1988 boli veľmi okrajovou, bezvýznamnou skupinou. Bez ohľadu na ich zahraničnú podporu.
Až rok 1988 všetko zmenil, ale nemalo to nič spoločné s akýmisi spravodajskými hrami, ale tými tokmi energií, materiálnym faktorom.
…
Tým spravodajským hrám by som nevenoval až takú pozornosť. Pokladám za nezmysel, žeby si Západ choval Gorbačova. Západné elity prijímali prestavbu skôr s nedôverou, pretože zvyšovala príťažlivosť socializmu pre ľudí na Západe, tak ako to bolo v r. 1968. Preto si Západ skôr vydýchol po nezdare tzv. Pražskej jari.
V r. 1989 západné krajiny, najmä Francúzsko a V. Británia sa najprv postavili negatívne proti spojeniu Nemecka. Jednak s ohľadom na silnejšie Nemecko, ale prestavba zvyšovala príťažlivosť socializmu a oni si dobre pamätali, ako dopadlo spojenie južného a severného Vietnamu, na socialistickom základe. Alebo ako politická kríza v Československu v r. 1948 viedla k nástupu socializmu.
Preto boli opatrní v začiatkoch v podpore tohto procesu, sebavedomie získavali až postupne. Preto by som neprikladal význam nejakému perfektnému plánu rozkladu socializmu.
Išlo o vnútorný vývoj socializmu, prirodzené objektívne príčiny krízy. Len keby naša ľavica bola ochotná aspoň trochu sa povenovať materiálnemu (teda aj tomu energetickému) vývoju socializmu.
S Jurom plne súhlasím, ale pokiaľ sa bude na november 89 stále hľadieť len ako na podvod realizovaný na ľude, západom a súčasne sa nebude hovoriť o našich vlastných vnútorných príčinách uvedeného prevratu, potiaľ je reálne východisko z jeho dôsledkov veľmi ďaleko.
Nemyslím si, že naše „vnútorné príčiny“ mali vplyv na to, čo sa udialo v 89-tom prakticky v celej strednej a východnej Európe. V priebehu cca 7 mesiacov to išlo ako domino (!!!) Tzv. Pražská jar v 68 bol jednoznačne pokus o demontáž socializmu u nás. Keď organizátori Pražskej jari videli, ako to dopadlo, tak pochopili, že bez toho, aby došlo k zmenám v Moskve sa im to nepodarí. Ak nechcú riskovať jadrový konflikt so ZSSR. Zamerali sa teda na nomenklatúrne kádre v Moskve. No a podarilo sa ! Našli tam aj svojho Dubčeka, ktorý začal hlásať niečo podobné ako socializmus s ľudskou tvárou, len dal tomu iné názvy – glasnosť a perestrojka. No a na Gorbačova už nemal kto poslať vojská Waršavskej zmluvy a bolo vymaľované !
Veď si spomeňme, socializmus sa u nás začal búrať vtedy, keď sa ekonomika nadýchla a začalo sa podnikať v družstvách po vzore Slušovíc. Málokto vie, že od marca 1989 pri ÚV KSČ pracovala skupina expertov na novej ústave (myslím že pod vedením Čalfu), začali sa rozvíjať aj medzinárodné kontakty podnikov, univerzít a pod. Zmeny a uvoľnenie rigídneho režimu bolo cítiť na každom kroku, ale nikoho to nezaujímalo – špeciálne to nezaujímalo súdruha Gorbačova.
Ivan, súhlasím s p. Mandom, subjektívne príčiny sami osebe nestačia. Mohli by stačiť na krízu socializmu v jednej krajine, ale nie v mnohých krajinách. Veď sa pozrime do histórie socializmu, ZSSR prežíval oveľa ťažšie obdobia ako rok 1989, prežil občiansku vojnu, svetovú hospodársku krízu, ostré triedne zápasy v 30-tich rokoch, útok fašistického Nemecka, zradu mnohých ľudí – a nepoložilo ho to, naopak, vyšiel posilnený, po 2. svetovej vojne mal rozhodujúci vplyv na svetové dianie.
To si vyžaduje skúmať objektívne príčiny. A to je u európskej ľavice kardinálny problém. S krízou socializmu ona odmietla aj marxizmus, odmietla materialistické chápanie dejín ako primitívny ekonomizmus (tak to nazval aj minule LL). A zahrabala sa v analýze subjektívnych faktorov, kto, kde, koho zradil, podviedol, prevrátil kabát, atď. V tomto subjektívnom bahne sa hrabe dodnes a nevie sa z neho vyhrabať.
Nejdem tu opakovať objektívne príčiny krízy socializmu, nemá to význam. Európa ako celok, nielen jej ľavica je v ťažkej kríze a úpadku, nielen hospodárskom, ale aj poznatkovom. Progres dnes beží v iných častiach sveta.
Na tomto sa p. Antal určite nezhodneme. Nemyslím si, že socializmus bol v r. 1989 v nejakej fatálnej ekonomickej, alebo morálnej kríze, že by musel skolabovať. Oveľa ťažšie obdobia dokázal prežiť, nakoniec sám to vo vašom texte priznávate. Veď si nakoniec zoberte tú Čínu, v akom bola stave po Maovej vláde a kde je dnes, vďaka Si-Ti-Pchingovi.
Vždy je to o rozhodujúcich elitách, ktoré sú pri moci a hlavne je to o peniazoch, ktoré sú v pozadí a celé to financujú. Skúste si zodpovedať len tieto dve otázky: Čo by dokázal Hitler bez anglosaských peňazí ? Kde by bola dnes India, keby sa Anglosasom podarilo kúpiť Ghándího ?
Dobre, poviem to inak. Vyčerpal sa starý, klasický model socializmu. Nie preto, že bol zlý, naopak, preto, že bol úspešný. Pochopiť toto si žiada ovládať dialektickú metódu, hovorí o tom Marxov zákon súladu výrobných síl s úrovňou výrobných vzťahov.
Ak materiálny vývoj dosiahne určitý bod a nadvýrobu, prichádza k historickému zlomu, ktorý sa prejavuje vo veľkých hospodárskych krízach (koniec 14. st., kríza 1929-33, kríza 1997-1998, kríza 2008).
Vývoj niekoľko rokov pred týmito krízami mohol ukazovať, že ekonomika je v celkom dobrej kondícii, tak to bolo napr. aj pred krízou 1929-33, alebo v r. 2008. Pochopenie, že sa blíži kríza, si vyžaduje už znalosť vývojových procesov.
…
Číňania mohli pokračovať v socialistickej ceste preto, že toto pochopili skôr. A od r. 1978 začali meniť klasický socializmus na liberálnejší systém, otvorenejší. Uvoľnili štátny centralizmus, dali priestor hlavne samosprávam, čo vytvorilo ohromné množstvo obecných, zamestnaneckých firiem. Ale uvoľnili priestor aj pre súkromné firmy. Len všetko podriaďujú štátnemu dohľadu, strategickému plánovaniu, čo je hlavná výhoda oproti 4 ročnému, alebo aj kratšiemu volebnému cyklu západných ekonomík.
…
Po r. 1986 začínalo byť zrejmé, že socializmus veľké reformy. Oni boli potrebné kvôli dynamickému vývoju socializmu stále. Ale po r. 1986 bolo potrebné do určitej miery odštátniť ekonomiku (čo nerovná sa privatizácii), viac ju liberalizovať, otvoriť, zaviesť viac trhových metód. Väčšina ľudí to stotožňuje s kapitalizmom, čo je nezmysel, toto existovalo dávno pred kapitalizmom. Ide len o prirodzený vývojový cyklus každého spoločenského systému od tuhej centralizácie k liberálnemu modelu. Nuž, ak sa neovládala teória, tak sa zdalo, že ide o kapitalistické metódy, teda o návrat ku kapitalizmu a teda kapitalizmus zvíťazil. Čo je nezmysel, ale bežnému mysleniu sa to tak javilo.
…
Znalosť vývojových procesov, nazeranie cez dialektickomaterialistickú metódu napr. ukazuje, že je nezmyselné tvrdenie, že v studenej vojne vyhral Západ, teda západný kapitalizmus nad východným socializmom. To je niečo podobné, ako keď nastala koncom 14. st. hlboká sociálna, hospodárska, morová kríza feudalizmu, tak z toho mnoho ľudí vyvodilo záver, že tento model sa nezdaril a treba sa vrátiť k vyspelému, blahobytnému rímskemu otrokárskemu systému. Dnes vidíme, že to tak nebolo, že kríza feudalizmu neukazovala jeho neúspešnosť, ale jeho vyčerpanosť, a potrebu prejsť k vyššiemu systém – kapitalizmu..
…
Táto európska neznalosť vývojových procesov má viaceré zásadné negatívne dôsledky pre samotnú Európu, spomeniem dva:
1.Vychádzanie z tvrdenia, že ZSSR prehral súboj, bol uzbrojený, viedla aj pri vyvolaní krízy okolo Ukrajiny k presvedčeniu Západu, že sankciami a tlakom aj teraz Rusko porazia a rozdelia si ho.
Ako vidíme, nestalo sa tak a Západ nevie prečo. Nuž, vychádzal zo zlých poznatkov, pomerne laických.
2.V r. 1928 sa vyčerpal model klasického kapitalizmu, tak ako v r. 1998 sa vyčerpal model klasického socializmu, alebo v r. 1368 sa vyčerpal model klasického nevoľníckeho systému.
Ako ukazuje dialektika, ďalej sú viaceré možnosti. 1.Úplný zánik. 2. Zmena spoločenskej formy na vyššiu (nevoľnícky na kapitalistický, kapitalistický na socialistický, atď.)
Ale je tu ešte tretia možnosť, nerevolučná, ale evolučná. Za priaznivých podmienok, dostatku zdrojov, pokračovať v evolučnom rozvíjaní starej formy. Len sa musí prispôsobovať novej epoche, napr. kapitalizmus po r. 1928 keynesianizmus socializoval kapitalizmus. Ide o pomerne liberálnu, blahobytnú podobu. Podobne ako si vytvorili Polynézania svoj prvobytný raj na ostrovoch.
Lenže treba vedieť, že toto je slepá línia vývoja (čo sa mylne pripisovalo socializmu) a ak študujeme prírodné procesy, vidieť, že ona po určitom čase. ak ekonomicky rastie, končí. Ekonomický, materiálny rast jednoducho tlačí na koniec tejto cesty.
A ten koniec tejto slepej línie vývoja pre Západný kapitalizmus nastal teraz. Vidieť to na jeho zahnívaní. Márne sú nádeje Európanov, že kríza skončí sa všetko sa vráti do starých dobrých koľají. Nevráti. Ak Európa nezmení svoj zastaraný kapitalistický systém na minimálne socialistický, ale skôr globálny, úplne sa rozloží. Vymýšľaním ďalších nezmyslov typu LBGT ideológie.
Ako chcete dokázať (naozaj jednoznačne a nespochybniteľnými dôkazmi) vaše tvrdenie, že : “Vyčerpal sa starý, klasický model socializmu.“ ? Ja tvrdím, že neméte pravdu, ale dokázať by som to nevedel. Teoreticky sa dá zdôvodniť čokoľvek a akokoľvek. Len ja som presvedčený, možno na rozdiel od vás, že život a vývoj v spoločnosti sa neriadi podľa teórií, zvlášť ak sú staré 200 aj viac rokov, ale že je to naopak – teórie sa prispôsobujú vývoju spoločnosti a vlastne komentujú reálny život.
Pristavím sa pri vašom konštatovaní o európskej neznalosti vývojových procesov, konkrétne pri bode 1), kde konštatujete, že Západ nevie, prečo sa Rusko nepoložilo pod západnými sankciami. Podľa vás Západ vychádzal zo zlých poznatkov, pomerne laických. Nuž ak to Západ nevie, tak ja to prezradím – lebo Putin. Ak by v Kremli v týchto časoch sedel Gorbačov, tak Rusko je už dva roky v troskách. Nie je totiž jedno, kto vedie krajinu, aj keď o tom vaše teórie možno nehovoria. Bez Lenina by bol možno marxizmus dnes len slepou filozofickou uličkou rojčenia zopár utopistov.
Teória o zahnívaní kapitalizmu je na svete od 20-tich rokov minulého storočia, takže hnije už cca 100 rokov a nie a nie zhniť. Naopak, kapitalizmus žne stále veľké úspechy a jedny z najväčších práve v Rusku a v Číne. A tieto úspechy bude podľa mňa žať dovtedy, kým sa nenájde na svete nejaký malý veľký chlapík, ktorý do tej hniloby drgne prstom a celé sa to zrúti. Následne sa na to vytvorí teória prečo a ako k tomu došlo.
Ivan, nemyslím, že sa mi podarí podať Vám nevyvrátiteľné dôkazy, pretože s Európanmi všeobecne, vrátane ľavice, je problém diskutovať exaktne o spoločenských procesoch. Európa ako celok zahníva, zahníva aj jej myslenie. Preto ja môžem aj tisíckrát zopakovať určité dôkazy, toto upadajúce myslenie ich neprijme.
–
Ivan, Vy máte pocit, že vývoj socializmu nezodpovedá mojej teoretickej téze, že sa vyčerpal klasický model socializmu? Nuž, fakty jasne ukazujú, že sa nemýlim. Ukážte mi jednu krajinu vo svete, možno tak Kuba, kde sa tento model nevyčerpal.
Ja pritom vychádzam nielen z teoretického, matematického modelu vývoja ľudskej spoločnosti, ktorý zároveň pracuje s faktami z histórie. Kde sa jasne ukazuje, že zanikli všetky klasické podoby systémov, zachovali sa iba post-klasické, reformované.
A koniec každého klasického systému je zavŕšený veľkou hospodárskou, sociálnou, krízou. Už som to konkretizoval, považujem za zbytočné to opakovať.
…
Opakovať tézu o kapitalizme v Číne považujem za trápne, to diskvalifikuje európsku ľavicu do pozície krčmového táraja, ktorý nepochopil vývojové trendy. A dokáže sa baviť o týchto veciach naozaj tak v krčme, a preto ho málokto berie vážne. Vari to tak nie je s európskou ľavicou?
Jasné, že s takouto ideovou výbavou nemá európska ľavica šancu nahradiť zahnívajúci kapitalizmus.
práve že si myslím, že ten prevrat spôsobila tá mladá a nedočkavá generácia straníkov, ktorí už-už chceli vládnuť, usvedčuje to táto veta J.J.: „V komunistickej strane bola na spadnutie generačná výmena. Odchádzala generácia osemašesťdesiatnikov“…A tí by sa spojili i s čertom-diablom, ale vyšlo to iba tým, ktorí rýchlo prevrátili kabáty, potom „vyvreli“ na miesta v podnikoch po „starých štruktúrach“ a nakoniec privatizovali
všimnime si, že komunisti sa vôbec nebránili, i keď mali v rukách armádu (gen.Vacek) a políciu a boli tu i Ľudové Milície.
A tak sa z komunistov, ktorí si išli zlomiť hruď, keď sa po nej bili akí sú verní, stali najsprostejší kapitalisti.
mafiankiskazmrd, bohužiaľ máte pravdu!
Ale, nie zo všetkých!!!
Bola veľká chyba, že sa do komunistickej strany dostali bezcharakterní kariéristi! 🤢
Povedal by som, že skôr bola chyba to, že sme sa nedržali vecného hodnotenia socializmu ako len jedného v rade systémov, ale idealizovali sme ho. Socializmus bol normálny, živý systém, tak ako aj ostatné, a bolo preto prirodzené, že sa do vedúcej strany budú tlačiť kariéristi. Bolo o tom potrebné otvorene, vecne hovoriť, diskutovať, ako tento problém minimalizovať.
Áno, aj ja som v mladosti prijímal túto idealizáciu. Až postupne v praxi som začal vnímať socializmus v jeho realite (iný ako reálny socializmus, alebo kapitalizmus nemôže existovať), precestoval som napr. ZSSR. A začal som sa hlbšie zamýšľať nad socializmom, v jeho vecnom pochopení mi pomohol najmä marxizmus. Nie propaganda, ale teória, hlavne dialektická metóda.
Preto sa mi nemohlo stať, žeby som zrazu prevrátil kabát a zmenil sa na zúrivého antikomunistu, ako sa to stalo mnohým. Pretože vnímam nielen aktuálnu situáciu, do ktorej sme sa dostali, ale aj hlbšie vývojové procesy, vyplývajúce z prírodných zákonov vývoja.
….
Preto sa dnes držím skôr vecných, teoretických záverov, ako morálnych hodnotení. Nie preto, žeby som nevidel význam morálnych princípov, malo by to byť v jednote. Ale pozrime sa, ako tieto morálne princípy zneužíva Západ, on vedie vojny v mene Boha, v mene dobra, v mene európskych hodnôt, v mene slobody, v mene demokracie, v mene ľudských práv.
V IKS sme akosi začali absolutizovať morálne princípy a vytlačili vecnosť, odbornosť, vedeckosť. Tým sa z KS stali zbytočnými.
Moja reakcia nadväzovala na príspevok pána „grázla“ s ktorým plne súhlasím.
Nepovedal som, že všetci, veď aj ja patrím k tej druhej väčšine. Ale bola by chyba, keby sme to prehľadali. Treba sa poučiť z chýb.
Nič sa nemuselo stať, stačilo vyhlásiť akciu „XY“, otvoriť trezory, rozpečatiť obálky a do 24 hod by bolo po všetkom. My sme čakali!!! Nebola vôľa. Nenažranci už slintali po majetku. Viem o čom hovorím. Individuálna partizánčina, ako teraz stvára NAKA, by nič nepriniesla. Treba si priznať, že zrada prišla z najvyšších straníckych nomenklatúrnych miest. My sme zostali verní.
.
žiaľ, diskusia je tu plodnejšia ako samotný článok, ten m…“to vystihol správne:
„Treba si priznať, že zrada prišla z najvyšších straníckych nomenklatúrnych miest.“
Zlyhali hlavne komunisti! Mali v rukách armádu! Mali políciu a hlavne -Ĺudové Milície! všade v závodoch a na pracoviskách: stačilo vyjsť na námestia a pochodovať ulicami a „zbierať“ provokatérov …boli by…
vypočujte si reláciu v Slobodnom vysielači BB s dr.Jozefom Skálom, Hodina vlka 299 zo 17.11.2023 od min.20:42
.. špeciálne ma pri tejto ( článok+diskusia ) téme irituje, že taký pán Demeš si dnes pokojne žije, voľne sa pohybuje a ešte si aj vážene verejne vystupuje..
A ak by sa aj zázrakom snáď raz postavil pred nejaký “ humánny a civilizovaný “ trestný súd, bude to staručký pánko vyvolávajúci v dnes vyrastajúcej generácii vystriedavšej tie naše ľútosť..
Ech ! ..
tatko, a na základe čoho ho chcete postaviť pred súd? V jeho a Vašom prípade je to tvrdenie proti tvrdeniu a zatiaľ jeho tvrdenie má v európskej praxi väčšiu váhu. Veď západ tvrdí, že háji hodnoty humanizmu, slobody, ľudských práv, demokracie.
Tu už nestačí moralizovať, to potrebuje nejaké objektívne kritériá, aby sme mohli posudzovať jeho činnosť ako zločinnú. Moralizovanie nepovažujem za objektívne kritérium,. Európska ľavica, opustiac materializmus, skĺzla do silného subjektivizmu, čo ju obralo o akčnosť.
Je príznačné, že vo všetkých krajinách, kde sa Západ chystá vyvolávať vojny( prevraty), vždy najprv dekapituje úrady a dosadí za vodcov chamtivé bábky s nízkou morálkou, čakajúce na veľké peniaze – doláre či eurá – ochotné zradiť národné záujmy svojej vlasti: v Gruzínsku — Saakašvili, v Arménsku — Pašinjan, na Ukrajine — Zelenskij a tak ďalej. V peniazoch musíme hľadať odpoveď na dnes najobľúbenejšiu otázku v Gruzínsku: udelí prezidentka Zurabišvili milosť exprezidentovi Saakašvilimu alebo dodrží slovo – „nie, nikdy“? – výrok Putina
Odpoveď p. Antalovi:
Nehovorme o zahnívajúcej Európe, hovorme o vyčerpanosti socializmu. Vaša odpoveď ma neuspokojuje, pretože namiesto argumentov a dôkazov, ako sa socializmus vyčerpal, tu píšete o upadajúcom myslení ľavice. Mám to teda chápať tak, že socializmus sa vyčerpal a skolaboval v Európe preto, že upadlo myslenie európskej ľavice ?
Kde beriete istotu, že ten teoretický matematický model vývoja ľudskej spoločnosti, ktorý zároveň pracuje s faktami z histórie, nie je len presný výpočet s nesprávnymi vstupmi ?
Tento výpočet má podľa vás ukazovať (a to úplne jasne), že zanikli všetky klasické podoby systémov, zachovali sa iba post-klasické, reformované. Nuž na toto nikto nepotrebuje matematické modelovanie spoločnosti, to je úplne jasné už aj na II. stupni základných škôl.
Tvrdíte tiež, že koniec každého klasického systému je zavŕšený veľkou hospodárskou, sociálnou, krízou. Otázka znie – aj v Číne ?
Ak čínska ekonomika nefunguje na princípoch kapitalizmu, tak potom na akých princípoch?
My, čo sme v pozícii krčmových tárajov si totiž kladieme otázky, napríklad:
Je čínska ekonomika centrálne plánovaná ?
Je v Číne spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov ?
Je v Číne vykorisťovanie nájomnej pracovnej sily súkromným kapitálom ?
Buduje Čína beztriednu spoločnosť, alebo ide opačným smerom ?
Atp.
No a v odpovediach na tieto krčmové otázky sa nijako neobjavujú základné atribúty socializmu.
Určite by sme privítali odpovede salónneho teoretika a odborníka na tieto naše otázky.