21. decembra 2020 uplynulo 141 rokov od dňa, keď sa v meste Gori v Gruzínsku narodil Josif Vissarionovič Džugašvili (Stalin). Je to ten muž, ktorý spolu s Vladimírom Iľjičom Uľjanovom (Leninom) pripravil a uskutočnil Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu v Rusku v roku 1917, ktorý za masovej účasti boľševikov a občanov vytvoril Zväz sovietskych socialistických republík – prvú krajinu socialistickej sovietskej robotnícko-roľníckej vlády na svete. Je to ten, ktorý s heroickým nasadením sovietskeho ľudu premenil Rusko a zväzové republiky ZSSR za krátke štvrťstoročie z absolútne zaostalého, nevzdelaného absolutistického feudálneho spoločenstva na ekonomicky, technicky, vzdelanostne a morálne prosperujúci a vyspelý Sovietsky zväz, na krajinu, ktorá bola v tom čase svetlom nádeje celého ľudstva.
Je to ten Stalin, ktorý nekompromisne a tvrdo velil vojskám Červenej armády vo Veľkej vlasteneckej vojne, pri záchrane Európy od hitlerovského nacizmu a ktorý neskôr, po ukončení vojny vytvoril spoločenstvo štátov Svetovej socialistickej sústavy, štátov na princípe vlády pracujúceho ľudu a nie vlády buržoázie.
Je to ten muž, ktorému v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia vznášali ódy najznámejšie osobnosti politického a kultúrneho života sveta, o ktorom Winston Churchill písal ako o autorite, priateľovi, politickom géniovi, záchrancovi a spasiteľovi ľudstva. Stalin, ktorému na počesť hrali newyorskí filharmonici, ktorému v londýnskej kráľovskej Albertovej sieni, 23. februára 1943 Briti usporiadali veľkolepú oslavu za účasti a skandovania celej vtedajšej britskej elity. Človek, ktorému Pablo Picasso osobne venoval svoj obraz: „Stalin, na Tvoje zdravie“…
Je to ten istý človek, ktorý je už vyše jedno storočie témou číslo jeden buržoáznej antikomunistickej propagandy označovaný ako diktátor, vrah vlastného ľudu, ako nebezpečný ideový konkurent buržoáznej „demokracie“, ako satan v ľudskej koži. Jeho osoba sa stala prostriedkom nekončiaceho boja proti komunizmu.
Je to ten Stalin, ktorý sám o sebe povedal: „Po mojej smrti na môj hrob nakydajú veľa špiny. No vietor histórie ju nemilosrdne rozfúka“.
Človek, ktorý po smrti po sebe zanechal dva hrnčeky na čaj, jeden pár čižiem, vrecúško tabaku, fajku, päť rubľov v peňaženke a jednu obrovskú, silnú, prosperujúcu krajinu (vyše 22 mil. km2) s 250 miliónmi gramotných, múdrych a pracovitých, oddaných sovietskych občanov.
Je to ten Stalin, ktorého dnes, podľa prieskumov verejnej mienky, už znova vyše 50 % obyvateľov Ruska pokladá za pozitívnu, len menej ako 25 % za negatívnu osobnosť. V rebríčku popularity historických osobností Ruska je zas na prvom mieste a jeho popularita naďalej stúpa.
Vyberte si teda toho svojho Stalina.
Akýkoľvek pohľad na historickú osobnosť Stalina si vyberiete, každý bude z dnešného hľadiska legitímny a bude len vaším vlastným výberom.
Jedno je však isté. Akokoľvek urputne sa snažia meno Stalina očierniť, heroizovať alebo vygumovať z histórie, naveky tam ostane.
Lebo skutočné osobnosti nezomierajú.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Stalin bol činmi čistý antikomunista a narobil svetovému komunistickému hnutie 100 rokov hanby. Nerozumel marxizmu. On rozumel iba sile a vlastnému kultu.
Áno,s článkom móžem len súhlasiť.Hodnotiť osobu Stalina vyžaduje veĺa znalostí a učenia z histórie.Je isté že bez Stalina by dnes nebolo ani jeho kritikov.Na Rusko sa bude zo západu vždy sviniť no treba sa konečne pozrieť do zrkadla.
LENIN A NERUSI a „VEĽKÝ RUSKÝ NÁROD“
Lenin v decembri 1922 nadiktoval memorandum k Otázke národností: ——
V memorande sa Lenin vysmieva pojmu „veľký ruský národ“, ktorý je „veľký len svojou násilnosťou“. Posmešne sa vyjadruje o Stalinovi ako „o tom Gruzíncovi … ktorý je nielen pravým a nefalšovaným sociálnacionalistom, ale aj vulgárnym veľkoruským Držhubom čo narúša záujmy triednej proletárskej solidarity“.
Lenin tu naráža na postavu z Gogoľovho Revízora, ktorá sa stala symbolom brutálnych policajných metód a mentality. —
Pokračoval s tým, že nie je prekvapivé, ak na čele veľkoruskej nacionalistickej kampane sú Stalin s Džeržinským, lebo ako je známe, „poruštení Nerusi často dokážu na poli bytostne ruských nálad prekonať aj samých Rusov“.