Internetový denník Štandard uverejnil na svojich stránkach rozhovor Daga Daniša s českým sociológom, historikom a bývalým poslancom Európskeho parlamentu Janom Kellerom, ktorý zaujme svojou otvorenosťou, priamosťou a výbušným obsahom. Ponúkame vám malú upútavku a odkaz na celý text.
O čo podľa vášho názoru ide vo vojne na Ukrajine? Prečo to zašlo tak ďaleko?
Dôvodov je viac a nepovažujem sa za experta na geopolitiku, aby som sa k tomu zasvätene vyjadroval. Myslím si, že konflikt na Ukrajine a konflikt o Ukrajinu sa nezačal vo februári 2022. A nezačal sa ani v roku 2014. História konfliktu je zložitejšia a dlhšia a hlavnú úlohu v ňom zohrávalo súperenie Spojených štátov a Ruska. Nešlo len o tlak Spojených štátov na členstvo Ukrajiny v NATO z roku 2008. Zlomových bodov bolo viac. Podľa archívu, ktorý si doma vediem, Spojené štáty uvaľovali sankcie na všetky spoločnosti, aj európske, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľali alebo mali podieľať na budovaní plynovodu Nord Stream 2. Ten, ako vieme, obchádza pri dodávkach plynu Ukrajinu. Jednoducho Spojené štáty nechceli pripustiť ekonomickú a obchodnú alianciu Európy s Ruskom, namiesto toho sa pokúšali o rozširovanie vojenskej atlantickej aliancie. Krajinou, na ktorej sa to lámalo aj pri vojenskej politike NATO, aj pri otázke plynovodov, bola Ukrajina. Ale opakujem, nie som bezpečnostný stratég, skôr pozorovateľ. Po precedense s Kosovom, kedy sa odsunulo medzinárodné právo do minulosti, som čakal, kde a kedy sa budú spory riešiť podobnou cestou, čiže silou.
Jedným z následkov hybridnej vojny Západ – Rusko, ktorá prebieha v Európe už niekoľko rokov, je aj kríza suverenity. EÚ so západným jadrom bola silná veľmoc v čase mieru a voľného obchodu. Dnes je bezvýznamná, hlavné slovo v európskej politike má opäť NATO a jeho lídri, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo. Je to asi prirodzené, v čase vojny rozhoduje vojenská sila a tú EÚ nemá. Je možné očakávať suverenitu EÚ bez toho, aby začala masívne zbrojiť?
Je zložité odpovedať, nakoľko je Európa suverénna. Mne sa v priebehu piatich rokov, čo som pôsobil v Bruseli, nepodarilo zistiť, kto vlastne prichádza s európskou agendou, s návrhmi, o ktorých sa potom vždy takmer jednomyseľne hlasuje. Už nemám ilúzie o europoslancoch, ktorí spravidla hlasujú tak, ako im kážu frakcie a hlasujú tak preto, aby boli opäť nominovaní do volieb. Takisto nemám ilúzie o práci Európskej komisie. Napríklad za celých päť rokov som nepočul vôbec nič o Green Deale. Nikoho to nezaujímalo, nikto o tom nič nevedel, nikto to neriešil. Riešili európsky pilier sociálnych práv. Potom zrazu prišla Ursula von der Leyenová, ktorá síce nič nevedela o ekológii, ale presadzovala ju ako svoju osobnú agendu. O zelených témach bola pritom celkom neinformovaná, nebola to nikdy jej parketa. To znamená, že túto agendu jej niekto nachystal a ona z toho zrazu urobila prioritnú európsku tému. Bolo to tuším okolo roku 2019.
Kto je podľa vás ten „niekto“?
Dlho som EÚ a jej inštitúcie vnímal tak, že pracujú pod kontrolou troch kľúčových krajín: Nemecka, Francúzska a Talianska. Nebolo to ideálne, ale fungovalo to a vo výsledku EÚ predkladala a riešila návrhy, ktoré boli v európskom záujme alebo v záujme veľkých európskych hráčov. To sa zmenilo. … pokračovanie a celý rozhovor nájdete na: https://standard.sk/262274/keller-sloboda-ani-demokracia-nie-je-mozna-bez-suverenity-a-tu-stracame
Všetko sa môže zvrhnúť, aj spoločenské procesy, viď starý Rím, staroveký Egypt atď atď. Prečo by sa nezvrhli spoločenské a politické procesy v Európe, resp. v civilizácii severnej pologuli ( atlantická, európska)? Už sa tak stalo viackrát i v moderných dejinách, od 2.dekády v Európe predsa prerastanie národného socializmu do zvhrlého syndikátneho fašizmu a vojna…deje sa tak i teraz, len goebbels by závidel dnešné technické možnosti „demokracie“.