Dúfam, že čitateľa naša polemika s Vladimírom Mandom príliš neunavuje. Rád by som však na jeho článok reagoval. Píše, že zvláštnosťou mojej kritiky Stanoviska Komunistov 2022 je to, že „svoje názory neopiera o dôslednú vecnú analýzu konfliktu na Ukrajine, ale ju skôr opiera o abstraktné marxistické tézy“. Ak by však boli tieto tézy abstraktné, marxisti by nikdy nemohli založiť a viesť politické hnutie, ktoré vo viacerých krajinách zničilo kapitalistické spoločenské vzťahy a nahradilo ich socialistickými. V prípade abstraktnosti marxizmu by nemala buržoázia žiadny dôvod bojovať proti nemu a nenávidieť Marxa, Engelsa a Lenina. Marxistické tézy sú však pre Vlada odtrhnuté od reality, pretože pomocou nich kritizujeme a odmietame súčasné, t. j. imperialistické Rusko. A to je trestuhodný hriech. Nevenujem sa totiž skúmaniu konkrétnej príčiny vojny na Ukrajine, neopieram svoje „názory“ o vecnú analýzu, opúšťam pôdu vedeckého, a teda aj marxistického poznania, púšťam zo zreteľa reálny obsah či zmysel vojny.
Akú vecnú analýzu a na nej postavené stanovisko teda Vlado ponúka? Tu je: americký imperializmus dlhodobo vojensky ohrozuje bezpečnosť Ruska, chce ovládnuť Rusko a dostať tak pod svoju kontrolu jeho zdroje. Ukrajinu obrátil proti Ruskej federácii a oživil a vojensky podporil ukrajinské fašistické zoskupenia. Z toho sa vyvodzuje záver, že hlavným zmyslom boja na strane Ruska nie je boj o nejakú korisť, ale boj proti svetovej nadvláde USA, boj za vlastnú suverenitu. Rusko sa postavilo na vojenskú obranu svojich bezpečnostných záujmov, nechce sa podriaďovať záujmom USA, chce viesť samostatnú politiku, ktorá spočíva v boji proti svetovláde amerického imperializmu, proti NATO a fašizmu. V tejto logike potom Vlado popiera samotný fakt, že Rusko rozpútalo na Ukrajine vojnu, t. j. že začalo tzv. špeciálnu vojenskú operáciu („Ruská federácia na Ukrajine vojnu nerozpútala…“). Namieta na konštatovanie, že Rusko rozpútalo na Ukrajine vojnu tým, že na Ukrajine prebiehala od roku 2014 občianska vojna a západný imperializmus diplomaticky podviedol Ruskú federáciu. A praje si víťazstvo Ruska, aby vo vojne nepodľahlo. Vraj ak prehrá, môžeme očakávať zostrený boj proti ľavicovým, a teda aj komunistickým silám.
Čo nám z toho vyplýva? Že Rusko nevedie imperialistickú vojnu, ale je v ukrajinskom „konflikte“ na spravodlivej strane, že len bráni svoju bezpečnosť a suverenitu, že súčasné Rusko je antiimperialistická, antifašistická, pozitívna sila, ktorú by sme mali podporovať. Vari je súčasné Rusko socialistickým Sovietskym zväzom? Vari je takéto stanovisko marxistické, triedne, komunistické, mierové, revolučné? Vari je v súlade so záujmami pracujúceho ľudu? Nie je!
Nie je náhodné, že v texte sa Rusko neoznačuje za imperialistické, že nikde sa nepíše o ruskom imperializme (uvádza sa len americký imperializmus). Je to tým, že Vlado odmieta uznať existenciu (monopolistického) kapitalizmu v Rusku a tým aj jeho imperialistický charakter. Rusko tak nevníma triedne, berie ho všeobecne len ako krajinu. To však marxisti nerobia. Tí svoju analýzu opierajú o existenciu triedneho antagonizmu medzi vládnucou a ovládanou triedou, pri voľbe svojej politickej taktiky majú na zreteli rôzne triedne sily a spojenectvá. Vlado sa svojím jednostranne proruským stanoviskom stavia na stranu triedy, ktorá je v Rusku vládnucou, ktorá tu má všetku ekonomickú a politickú moc. Je teda na strane vládnuceho ruského buržoázneho režimu tak, ako boli mnohé politické smery a prúdy pred Októbrom 1917 na strane ruského cárizmu alebo neskôr Kerenského vlády. Nehovorí nič, čo by nehovorila súčasná „ruská strana“, opakuje len hlavné články propagandy ruskej vládnucej triedy.
Vlado tým, že sa stavia na jednu stranu účastníkov vojny, dopúšťa sa rovnakej chyby ako oportunistické strany II. Internacionály v roku 1914 v súvislosti s prvou (imperialistickou) svetovou vojnou. Nemeckí socialisti vtedy napr. razili tézu o „obrane“ vlasti pred hrozbou ovládnutia sveta „ruským barbarstvom“, francúzski „socialisti“ sa v rovnakom zmysle vymedzovali voči svetovládnym snahám junkerského Nemecka. Vieme, ako títo „socialisti“ dopadli: v roku 1918 pomáhali zachraňovať existenciu kapitalizmu.
Komunisti majú vidieť za bojom Ruska proti svetovláde amerického imperializmu význam, pretože ak USA ustúpia, tak to „nutne povedie k oslabeniu politickej nadvlády svetového imperializmu vedenej USA“, keď zvíťazí Rusko, uvoľní sa priestor aj na rozvoj ľavicových či komunistických strán v jednotlivých krajinách. Presne takto argumentovali na základe svojej „vecnej analýzy“ aj francúzski a anglickí oportunisti v roku 1914: socialisti majú vidieť za bojom demokratického a republikánskeho Francúzska a demokratickej a parlamentárnej Veľkej Británie proti snahám o svetovládu nemeckého cisárstva význam pre celé socialistické hnutie, pretože sa bude rozvíjať v slobodných podmienkach.
Kritériom pravdivosti teórie je prax. Aká je teda prax komunistického politického subjektu, ktorý stojí na Vladovej analýze situácie na Ukrajine? Najznámejším príkladom tejto praxe je politické pôsobenie Komunistickej strany Ruskej federácie. Táto strana opakuje hlavné body propagandy ruskej imperialistickej buržoázie a podporuje vojnu pod heslom „úplného víťazstva nad fašizmom“ a boja proti západným globalistom. Stala sa otvorene prorežimnou. Vytvára a podporuje pritom lživú paralelu medzi bojom socialistického Sovietskeho zväzu proti nacistickému Nemecku a súčasnou vojnou imperialistického Ruska. Za bojom súčasného Ruska sa teda skrýva toto reálne nebezpečie: komunistické hnutia v niektorých krajinách východnej Európy sa (tak ako strana pána Zjuganova) dostanú do vleku imperialistickej politiky a stanú sa agentúrami ruského kapitálu.
Rusko má odmietať politické usporiadanie sveta vytvorené mocenskou nadvládou najsilnejšej imperialistickej krajiny – USA. Vlado pritom zabúda, že aj USA a Nemecko začiatkom 20. storočia odmietali politické usporiadanie sveta vytvorené mocenskou nadvládou vtedajšej najsilnejšej imperialistickej krajiny – Veľkej Británie. Mali sa však preto socialisti vtedy postaviť na stranu USA alebo Nemecka? V roku 1914 to väčšina socialistov urobila. A ako skončili? V bahne oportunizmu a revizionizmu. Róza Luxemburgová vtedy o nemeckej sociálnej demokracii vyhlásila, že je to „páchnuca mŕtvola“.
Ak by „Komunisti 2022“ uznali existenciu (monopolistického) kapitalizmu v Rusku, museli by uznať aj imperialistický charakter vojny na Ukrajine, ktorá je vojnou za rozdelenie Ukrajiny medzi USA/Západ a Rusko. To, že táto imperialistická veľmoc využila na napadnutie Ukrajiny tamojšiu občiansku vojnu, nie je žiadnym ospravedlnením, nijako nespochybňuje imperialistický charakter vojny. Pripomína situáciu Číny 30. rokov 20. storočia, keď v tejto krajine existovala občianska vojna, do ktorej zasiahlo imperialistické Japonsko, aby tak začala vojna za uchvátenie veľkých území Číny.
Pripomeňme si, ako je vnímaná vojna na Ukrajine v Spoločnom vyhlásení komunistických a robotníckych strán zo dňa 24. februára 2023. Hodnotí sa ako imperialistická. Predstavuje jeden z dôsledkov tragickej situácie pre národy sformované po zvrhnutí socializmu a rozpadu Sovietskeho zväzu. Snahy o kontrolu nad trhmi, surovinami a dopravnými sieťami imperialistické mocnosti taja zámienkami, ako je „obrana demokracie“ alebo „boj proti fašizmu“, pričom sa fašizmus zámerne oddeľuje od kapitalistického systému, ktorý mu dáva vzniknúť a využíva ho. Rozhodnutie Ruska najprv uznať „nezávislosť“ tzv. ľudových republík a potom pristúpiť k vojenskej intervencii, ktorá sa odohráva pod zámienkou ruskej „sebaobrany“, „demilitarizácie“ a „defašizácie“ Ukrajiny, nebola uskutočnená na ochranu obyvateľov regiónu alebo mieru, ale na podporu záujmov ruských monopolov na ukrajinskom území a ich ostrej konkurencie so západnými monopolmi. Národy obidvoch krajín, ktoré žili v mieri a spoločne prosperovali v rámci ZSSR, rovnako ako všetky ostatné národy, nemajú žiadny záujem stáť na strane jedného či druhého imperialistu alebo aliancie, ktorá slúži záujmom monopolov.
Komunistické strany, ktoré podpísali toto vyhlásenie, vyzývajú národy krajín, ktorých vlády sú zapojené do vývoja, aby bojovali proti propagande buržoáznych síl, ktoré lákajú ľud do „mlynčeka na mäso“, a to na obidvoch stranách. Spoločné vyhlásenie sa končí slovami, že záujem robotníckej triedy a ľudových vrstiev vyžaduje, aby sme posilnili triedne kritérium pre analýzu vývoja, aby sme načrtli našu vlastnú nezávislú cestu proti monopolom a buržoáznym triedam, za zvrhnutie kapitalizmu, za posilnenie triedneho boja proti imperialistickým vojnám, za socializmus. Vo Vladovom článku nič podobné nenachádzam.
Nemyslím si, že Rusko zlikviduje americký imperializmus. Rôzne imperializmy sa však navzájom medzi sebou stretávajú, oslabujú alebo zosilňujú jeden na úkor druhého. Veriť v rovnosť štátov (podľa Charty OSN) v podmienkach pretrvávajúcej existencie imperializmu je ilúzia.
Na záver chcem povedať, že nepopieranie existencie monopolistického kapitalizmu v Rusku, a teda imperialistického charakteru súčasného Ruska a vojny na Ukrajine, nie je vyslovenie žiadneho „názoru“ a nie je na tom nič abstraktné. Je to vedecký záver vyplývajúci z metodológie dialektického materializmu.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Nerozumiem urputnosti tejto interpretácie Ruskej federácie. My sme sa ešte učili, že imperializmus je najvyššie štádium kapitalizmu (som ročník 1955) a imperiálna mocnosť si uzurpuje vládnuť nad inými krajinami a ovládať národy (prejavuje sa tak koloniálne).
Chápem túto charakteristiku vo vzťahu ku Veľkej Británii. Ku Spojeným štátom americkým. Ba aj ku Francúzskej republike (viedla vojnu nielen vo Vietname).
Ale Ruská Federácia 2023?!
Isteže, za čias cárskeho Ruska. Komunistická teória by mala vedieť dátum konca imperiálnej éry Ruska: Isteže, 7.november 1917!
Sovietsky Zväz viedol existenčnú vojnu s imperialistickým Západom do 1922. A potom s fašistickým Nemeckom do berlínskej porážky fašizmu 9.mája 1945.
Ďalšie nazeranie na ZSSR ako na imperialistický štát je pohľadom z antikomunistickej pozície.Ano, tak to robili Američania, i urazení a porazení Nemci…
Ruská federácia v sebe z ústavy zahŕňa množstvo národných republík a národných autonómnych oblastí, v niektorých nie je ruština materinským jazykom. Ale sú v geopolitickej konštelácii od Európy cez Áziu, je to hospodársky deväť okruhov, každý z nich je väčší ako je Európska Únia dnes…
To si marxistická teória vážne v roku 2023 robí srandu s tým charakterizovaním, že Ruská federácia = imperialistický štát?
Kapitalistický štát – to áno. Bol som tam v 2012-13 a žasol som. Aký to rozdiel od nášho žabomyšieho „kapitalizmu“.
Kto z vedcov -teoretikov zabudol, že po rozpade Sovietskeho zväzu v 1991 sa mimo hraníc Ruskej federácie ocitli milióny skutočných Rusov, tam narodených v tých nových republikách a tam majúcich korene už minimálne 2-3 generácie?
Kto prehliada, že v štátoch Pobaltia sa kvôli politickému revanšu stali tam žijúci Rusi, narodení v Estónsku, v Litve, v Lotyšsku DRUHORADÝM a menejcenným obyvateľstvom , kde Estónci s fašistickou minulosťou ich brali do osád ako my Slováci tu máme Cigánov v osadách? A to aj po vstupe týchto štátov do EÚ?
A vyskúmal niekto z komunistov toho teoretického názoru, že Rusko=imperialistická krajina, koľko miliónov Rusov a dokonca i Ukrajincov ruskohovoriacich žilo do 2014 v štáte Ukrajina?
A vie/či nevie autor, aké zverstvá začali páchať polovojenské fašistické oddiely všade tam, kde obyvatelia odmietli štátny prevrat „majdan“ vo februári 2014? Čo ten pogrom 2.mája 2014 v Odese? Kde fanatici kričali „Rusi zhorte!“?
Ruská kultúra má svoje hodnoty. Jednou z nich je: Svojich NEOPÚŠŤAME! …a Rusi svojich neopustili: Osem miliónov Ukrajincov ruskej národnosti doteraz ušlo do Ruska. Politické hnutie Ruská jar organizovala tie konvoje bielych kamionov s pomocou Donbasu a Luhansku.
A keď už bolo jasné, že NATO vyzbrojuje ukrajinskú armádu, v predvečer útoku zaútočili 22.4,2022 Rusi. Takže západným videním agresori…IMPERIALISTI!
…gratuľujem autorovi i znemožnenému komunistickénu pohľadu na realitu…
…zaútočila 24.02.2022 armáda Ruskej federácie spolu s ozbrojenými jednotkami Doneckej a Luhanskej ľudovými republikami, ktoré od 2014 udržiavali ukrajinskú armádu mimo časti tých republík.
Nezverejním meno, to je dnes v EÚ na basu.
bežní ľudia v reálnom živote neaplikujú na dianie v živote tézy. Mnohí žiadne ani nepoznajú. Časť verejnosti si vytvára názor na základe pocitov, iná na základe faktov a len mizivé percento na základe nejakých prírodných či filozofických zákonov. V reálnom živote sa však tézy často rozchádzajú s faktami ako je to aj v tomto prípade. Áno, z filozofického hľadiska má autor príspevku pravdu, ale fakty dávajú za pravdu v reálnom živote jeho oponentom.
..chcelo by to pár hodín VUML aj súdruhovi Kimovi. Práve teraz v Rusku ubezpečuje Vladimíra Vladimíroviča o odhodlaní “ stáť pri Moskve v boji proti imperializmu. “ ..
tatko, marxizmus znamená aj používanie konkrétno-historickej metódy, aplikácie všeobecných téz v konkrétnych podmienkach.
V prípade KĽDR je to veľmi čitateľné. Ak by padlo Rusko, a Západ sa sústredil na Čínu, KĽDR by neprežila, americký imperializmus by ju zaradil do sveta svojich imperiálnych pravidiel.
Takže Kim to veľmi presne pomenoval. A jeho ponuka vojenskej pomoci nie je náhodná, ide o prežitie KĽDR.
.. nuž.. , kým sa miestny auguri doladia, ostanem si ja pri svojom neumelom ume.
Nakoniec .. o jeden chybný výklad viac, alebo menej … 🙄
Jedným slovom mnohým ide o prežitie, a vtedy idú bokom aj tézy ML
Pán Dinuš, pri vašich úvahách vychádzate zo zlých predpokladov. Predpokladáte, že Rusko vedie vojnu preto, aby získalo nové územia na úkor Ukrajiny, t.j., jeho konanie má imperiálny charakter. Ja vám uvediem pár faktov, ktoré tento váš názor vyvracajú.
1. USA vzkriesili na Ukrajine fašizmus revitalizovaním ideológie Banderu a jeho “hrdinov Ukrajiny”. Hlavnú zásluhu na tom má Zbygniew Brzezinski, ktorý si po páde ZSSR prešiel všetky krajiny bývalého soc-bloku a mapoval tie politické sily, prostredníctvom ktorých by mohli ovládať danú krajinu. U nás našiel napr. takú háveď ako Dzurinda, Mikloš, Demeš a pod. Na Ukrajine vtedy nenašiel nikoho, kto by vôbec mal záujem krajinu viesť a riadiť. Takto sa vyjadril na stretnutí s našim vtedajším prezidentom M. Kováčom v Bratislave. No a keže tam nikoho vhodného nenašiel, tak bolo treba takú silu vytvoriť. No a ako Poliak veľmi dobre vedel akú háveď si po II. Svetovej vojne pestujú v Kanade a USA (Šuchevič a spol.) a pochopil, že prišla ich chvíľa. Stačilo už len podporiť túto myšlienku slušným balíkom dolárov a ukrofašizmus bol na svete. Zoberte na vedomie p. Dinuš, že štát, kde sú fašistické organizácie integrované do exekutívy, sú vo vedení armády a polície, kde sú zakázané a kriminalizované opozičné politické strany, kde fyzicky likvidujú opozičných politikov a aktivistov, kde stavajú pomníky tým najodpornejším vojnovým zločincom, kde formou štátneho sviatku oslavujú vrahov, ktorí zavraždili státisíce nevinných civilistov, kde perzekuujú národnostnú menšinu, zakazujú jej používať svoj materinský jazyk, likvidujú jej školstvo, kultúru aj náboženstvo, atd., atd., že takýto štát nie je domokratický, ale fašistický. Takže ak chcete tvrdiť, že boj proti fašizmu je len propagandistická zámienka, nemáte pravdu. To sú preukázane fakty a marxizmus do toho, prosím nepleťte !
2. Majdan 2014 niekto riadil a Rusi to určite neboli. Niekto riadil aj procesy na Ukrajine po Majdane 2014 a Rusi to tiež neboli. O tom, kto bude vládnuť na Ukrajine rozhodovali vo Washingtone. Mali na to predsa “morálne právo” veď Majdan ich stál cca 6 miliárd dolárov. Povedala to istá pani Victoria Nuland, možno viete kto to je p. Dinuš, aj keď možno ani nie. Európe vtedy k Ukrajine nedali ani čuchnúť, veď jej slávny výrok “fuck EÚ” je celosvetovo známy. EÚ sa imi zišla až o mnoho neskôr, keď bolo treba “pomáhať” Ukrajine. O tom, kto bude v akom úrade rozhodovali tiež amíci, keď sa im znepáčil napr. Generálny prokurátor, tak Porošenko dostal od Bidena 6 hodín na to, aby ho vymenil – a on to urobil ! V budove SBU v Kyjeve je celé jedno poschodie vyhradené pre úradníkov USA/NATO, kde samotní Ukrajinci nemajú prístup ! Skrátim to, všetky kľúčové rozhodnutia na Ukrajine robí USA/NATO. Ak niekto chce tvrdiť, že Ukrajina je suverénny štát, tak musí byť buď bezcharakterný aktivista, alebo úplný idiot.
3. Z vyššie uvedeného vyplýva, že téza – Rusko 24.2.2022 napadlo suverénny demokratický štát – je lož. Dúfam, že nás p. Dinuš nechce presvedčiť o opaku.
4. Porovnajme si, čo robili Rusi a Ukrajinci tesne pred februárom 2022.
Ukrajinci intenzívne zbrojili, denne tam prichádzali dodávky zbraní a inštruktorov NATO.
Rusi diplomatickou cestou žiadali “Západ” aby im dal seriózne bezpečnostné garancie, že Ukrajinci splnia Minské dohody a prestanú útočiť na Donbas a nezaútočia na Krym a Rusko. Zdá sa vám to p. Dinuš ako imperialistická rozpínavosť ? Oficiálna odpoveď žiadna, v kuloároch arogancia a výsmech západných elít.
Putin poskytoval rozhovory na všetky strany a jasne formuloval postoje Ruska:
a) Rusko sa už nikdy nedopustí rovnakej chyby ako Stalin pri napadnutí ZSSR Nemeckom v r. 1941 a nepripustí viac vojnu na svojom území.
b) Ak Ukrajina neprestane útočiť na DĽR a LĽR, bude to mať dopad na územnú celistvosť Ukrajiny.
c) Ak je konflikt nevyhnutý, treba udrieť ako prvý.
Ja si myslím, že sú to veľmi zrozumiteľné signály aj pre obyčajných občanov a nie to ešte pre diplomatické kruhy.
Čo robili Ukrajinci ? Zbrojili a zintenzívnili úutoky na DĽR a LĽR.
Keď bolo zrejmé, že sa od Západu Rusko diplomatickej odpovede nedočká a konflikt je nevyhnutný, tak sa na svetovú verejnosť obrátili so svojimi známymi tromi tézami:
– denacifikácia Ukrajiny
– demilitarizácia Ukrajiny
– neutrálny status Ukrajiny.
A teraz by som bol rád, keby p. Dinuš vysvetlil, kde je tam ukrytý imperializmus.
Čo je zlé na denacifikácii Ukrajiny ? Komu to môže prekážať ? Ak by Ukrajinci preukázali, že v skutočnosti fašistov na Ukrajine niet, tak tým lepšie, hneď prvý bod splnený.
Komu môže vadiť demilitarizácia Ukrajiny alebo jej neutrálny status? No len tým, ktorí chcú vojnu a bojovať proti Rusku. Dnes vieme už presne kto to je – vy to neviete, p. Dinuš ?
A teraz záver:
Predstavte si p. Dinuš, že vo februári 2022 sedíte na mieste Putina v Kremli a viete, že napriek Minským dohodám je na hranici s DĽR a LĽR rozmiestnených 140 000 vojakov ukrajinskej armády v plnej zbroji aj s ťažkou technikou a prichádzajú každým dňom ďalší a sú v pohotovosti zahájiť útok.
Viete, že ak Ukrajina ten útok spustí, tak zmasakrujú opolčencov a ruskojazyčnú populáciu, obete budú obrovské.
Viete, že šanca na diplomatické a mierové riešenie konfliktu medzi separatistami a Ukrajinou je nulová, neexistuje, pretože USA majú bytostný záujem obsadiť základňu na Kryme.
Viete, že sú už pripravené mapy rozdeleného Ruska na vplyvové zóny členov kolektívneho Západu.
Ako by ste sa, p. Dinuš, vy, ako veľký imperátor, rozhodoval v takej situácii ? Zalistoval by ste si v príručke medzinárodného práva ? Alebo by ste si najskôr preštudoval vedecké články teoretikov marxizmu- leninizmu ?
Myslím, že obidve strany trochu absolutizujú svoje stanoviská. Lenže ruská operácia na Ukrajine má viac rovín, vrstiev a preto majú tak trochu pravdu obidve strany, treba sa pozrieť na tieto udalosti z viacerých strán a pozícií.
…
Súhlasím s oponentmi Petra Dinuša, že Rusko začalo túto operáciu kvôli existenčnému ohrozeniu, ohrozeniu svojho územia vojenským paktom na jeho hraniciach. Moderné rakety z ukrajinského územia sú schopné doletieť za pár minút do Moskvy.
V tomto zmysle Moskva snahou oddialiť túto hrozbu plní aj pozitívnu civilizačnú úlohu zabrániť tretej svetovej vojne. Pretože pri hrozbe doletu rakiet na Moskvu za pár minút sa stráca časová možnosť ruského vedenia dôsledne a zodpovedne si overovať rôzne signály, že rakety boli vypustené a zvyšovalo sa tým riziko náhodného spustenia globálneho vojnového konfliktu.
Nie ruská armáda sa priblížila k hraniciam USA, ale USA/NATO k hraniciam RF. Je známy fakt, ako reagovali USA na hrozbu inštalácie rakiet na Kube, hrozil vypuknúť globálny konflikt. A tak by reagovali na každú podobnú hrozbu pri svojich hraniciach aj dnes.
Túto rovinu Peter Dinuš nezobral do úvahy a jeho stavanie oboch strán konfliktu do rovnakej pozície je problematické, v tomto smere sa Rusko len bráni.
…
Na druhej strane Dinušova marxistická analýza udalostí odhaľuje aj iné roviny konfliktu, ktoré zatiaľ zostávajú skryté pred bežným pohľadom, ale nie pred teoretickou analýzou (teoretickým, duchovným zrakom). Len by som to na jeho mieste neabsolutizoval, uviedol ako jednu z rovín pohľadu na tento konflikt, upozornil na túto možnosť. A tam s ním súhlasím.
…
Základným problémom Ruska je, že je kapitalistickým štátom. Aj keď si v mnohých strategických odvetviach zachovalo štátnu kontrolu, čím získava oproti Západu výhody: v energetickom sektore (Gazprom), atómovej energetike (Rosatom), kozmickom priemysle, leteckom priemysle, ap.
Marxistická analýza je postavená hlavne na ekonomických, materiálnych faktoroch, nie pocitoch a hodnotách, pri nich sa ruský konzervatívny postoj javí ako pokrokový. Kapitalizmus je postavený na národnom ekonomickom priestore, trhu, národných záujmoch. Lenže výrobné sily, technológie prerástli rámec národného trhu, vyžadujú si nadnárodný, integračný a dnes globálny priestor.
A tu sa ukazuje problém a rozpor ruského postoja. Na jednej strane absolutizácia národného priestoru, národných záujmov, podporená aj konzervatívnym, pravoslávnym kresťanstvom, na druhej strane snaha o ekonomický rast a snaha kapitálu o vonkajšiu expanziu. Ak dnes niekto položí svoju ekonomiku len na národnom priestore, ekonomická aktivita nad národný rámec môže nadobudnúť imperiálny charakter. Ak sa nemyslí v rozmeroch integračnej a globálnej deľby práce a špecializácie, všetko nad národný rámec sa javí ako konkurenčné, ktoré je potrebné podriadiť ruským národným záujmom, alebo aj záujmom veľkého ruského kapitálu.
Tento kapitalistický rozmer uvažovania v národnom rozmere je aj základným problémom Európskej únie, ako aj Ruskom vedenej Eurázijskej ekonomickej únie. Pretože kapitalizmus s jeho zdôrazňovaním národného záujmu a teda aj tendenciou k imperiálnemu chápaniu zoskupenia nie je schopný dospieť k plnohodnotnej nadnárodnej integrácii. A pod imperiálnou hrozbou vyvoláva odstredivé tendencie, ako v EÚ, tak aj v EAEU.
V EAEU sú odstredivé tendencie ešte väčšie ako v EÚ. V minulosti ich malo silné aj Bielorusko, po hlúpom tlaku Západu sa úplne primklo k Rusku. Ale odstredivé tendencie zostávajú u Kazachstanu a Arménska. Aj tieto dni arménsky premiér vyhlásil, že Rusko už nie je garantom jeho bezpečnosti.
Podobne to môže dopadnúť v Afrike. Africké krajiny s vďakou spomínajú na nezištnú pomoc socialistického ZSSR a preto sa aj dnes obracajú na Rusko a Wagnerovcov o vojenskú, investičnú, potravinovú pomoc. Lenže ruský kapitál už nemusí myslieť tak nezištne ako internacionálne ZSSR a bude sa snažiť vytlačiť z Afriky západný kapitál, nahradiť ho. Také náznaky sa objavili najmä u Wagnerovcov.
Ukazovateľom a presadzovateľom ruských imperiálnych záujmov sa stala najmä Prigoginova žoldnierska skupina „Wagnerovcov“. Ich činnosť najviac poukázala na rozpory ruského postoja a možnosť nasmerovania Ruska k imperiálnemu konaniu. Prigogin a jeho skupina tvrdo presadzovali, aj povstaním, premenu špeciálnej operácie na plnohodnotnú vojnu, vyhlásenie vojny a tvrdý útok na celú Ukrajinu a jej zabratie v prospech Ruska. Prípadne aj ďalších krajín, provokovali aj na poľských a pribaltských hraniciach.
Ruské vedenie sa tomu bránilo, ruská politická a ekonomická elita predsa len dokáže myslieť aj globálne a zohľadňovať aj názory a záujmy Globálneho Juhu, susedných krajín, záujmy civilizácie ako celku (najmä zachovanie mieru) a dohodnúť sa na potrebných pravidlách a krokoch aj so Západom, aby ľudská civilizácia mohla ako-tak fungovať ďalej.
Prigogin sa odmietol podriadiť ruskému vojenskému veleniu. Nuž, po povstaní iba namyslený idiot by si veselo lietal z Moskvy do Petrohradu a nezašil sa bokom. Zrejme nebol hlupák, ale je pravdepodobné, že jeho namyslenosť vyplývala z podpory jeho postoja časťou ruského veľkého kapitálu a jeho imperiálnych záujmov. Kapitálu by nezáležalo na ruských životoch tak, ako na tom záleží dnešnému vedeniu, išlo by hlavne o zisky. Treba mať na zreteli túto silnú kapitalistickú zložku Ruska – a preto je upozornenie Petra Dinuša na mieste.
…
Je tiež značný rozdiel medzi presadzovaním tzv. multipolárneho sveta, presadzovaného najmä Ruskom a globálnou civilizáciou (spoločne zdieľanou budúcnosťou ľudstva),, presadzovanou Čínou. Multipolárny svet – ako svet viacerých pólov moci, ktoré sa budú držať navzájom pod krkom kvôli vyhrocovaniu konkurencie medzi nimi. Rusko v tomto zmysle sa nejako nebráni vytváraniu blokov, deleniu krajín na priateľské a nepriateľsky sa správajúce, na rozdelenie civilizácie na západnú, ázijskú, krajiny Juhu, ap. Pri zostrujúcich sa rozporoch a kríze a zdokonalených technológiách, informačných, mediálnych, vojenských, biologických, to ľahko môže prerásť do tretej svetovej vojny.
Naproti Čína viac hovorí o spoločne zdieľanej budúcnosti ľudstva, globálnej civilizácii, globálnej deľbe práce a spolupráci. Je proti oddeleniu sa od Západu, od USA, alebo EÚ, stavia sa za globálnu spoluprácu. Je proti vytváraniu aliancií a blokov, ktoré by takéto oddelenie podporili.
Ak sa niekto nekriticky vidí v Rusku, a naopak kritizuje Čínu za jej proglobálne postoje, neuvedomuje si, že za silne národným ruským rozmerom môže začať vyrastať ruský imperializmus.
Ja mám Rusov rád, sú mi bližší mentálne, kultúrne. Ale z vecného, vedeckého hľadiska je civilizačný progres, pokrok dnes spojený s Čínou. Rusko tu plní len úlohu akéhosi baranidla, brániac svoje národné záujmy. Spoločné, globálne záujmy ľudstva presadzuje Čína, nie Rusko, aj keď niektoré prvky tohto postoja sú tu prítomné.
Uvádzate, že: „Základným problémom Ruska je, že je kapitalistickým štátom.“
Chcete tým povedať, že tým pádom ho treba morálne odsúdiť aj keď chráni svoju holú existenciu ?
Vy vidíte problém a rozpor ruského postoja v snahe o ekonomický rast a vonkajšiu expanziu ruského kapitálu ? A čo je na tom zlé ? Veď o to sa usiluje celý svet !
Uvádzate, že kapitalistický rozmer uvažovania v národnom rozmere je základným problémom Ruska a ním vedenej Eurázijskej ekonomickej únie. Ale to je v rozpore s ekonomickou diplomaciou Ruska, ktorá sa práve snaží vymaniť z čisto národnej ekonomiky, do ktorej je Rusko mimochodom usilovne tlačené západnými sankciami. Rusko predsa robí čo môže, aby našlo čo najviac partnerov na ekonomickú spoluprácu.
Ako si vysvetľujete fakt, že ruská imperiálna hrozba funguje tak, že vyvoláva odstredivé tendencie, ale americká imperiálna hrozba pôsobí práve opačne ? Čo ak nie sú tie
odstredivé tendencie Kazachstanu a Arménska spôsobené prirodzeným vývojom, ale sú výrazne motivované a dotované Západom ? Napr. taký program EÚ, ktorý nazvali tak nevinne, že Východné partnerstvo.
Myslím, že nie je ešte čas hodnotiť tzv. Prigožinovo „povstanie“, v tej rovnici je príliš veľa neznámych a nakoniec len čas ukáže, čo sa v skutočnosti udialo.
Z čoho vychádzate pri tvrdení, že Rusko a Čína majú rozdielny postoj k vízii multipolárneho sveta, resp. spoločne zdieľanej budúcnosti ľudstva ? Existuje nejaký oficiálny dokument, kde Rusko odmieta globálnu deľbu práce a spoluprácu s krajinam, ktoré o takúto spoluprácu prejavia záujem ?
Čo sa týka hrozby imperializmu, tak na základe histórie by som sa najmenej obával toho ruského. Viď výsledky II. svetovej vojny a dnešné postavenie Ruska. Keby II. svetovú vojnu vyhrali anglosasi, tak dnes máme občianske preukazy v tom lepšom prípade v angličtine. V horšom prípade by sme ich nemali vôbec. Určite väčšie obavy ako z ruského, mám z potenciálneho čínskeho imperializmu, ktorý nemožno s istotou vylúčiť.
Prirovnanie Ruska k baranidlu nie je výstižné, pretože baranidlo slúži na úplne iné účely, aké dnes plní Rusko. Rusko plní dnes funkciu nového čínskeho múru, pretože ak by padlo Rusko, tak na rade je Čína a hneď za ňou Vietnam a KĽDR. A Čína si to sakramentsky dobre uvedomuje.
Ivan, napíšem jeden analytický článok, v ktorom poukážem na to, že hlavný problém našej ľavice je v jej prechode z materialistických pozícií na idealistické. Aj tento Váš príspevok vychádza z idealistickej pozície, je napísaný emocionálne, plný rozporov.
Vy ste napísal, že ste praktik, upozornil som, že teória dokáže vidieť aj to, čo bežný pohľad nie.
Začal som rozoberať Vaše výhrady, ale to je taký galimatiáš, žeby som musel každej téze venovať osobitný komentár. Aj to zbytočne, problém je jasný, ja ako marxista a teoretik sa opieram o materiálne hybné sily, ekonomický vývoj a Vy ako praktik sa opierate o morálne faktory, idey, hodnoty, ako praktik absolútne ignorujete ekonomický vývoj.
Ten rozdiel medzi našimi názormi mi je jasný a vôbec mi nevadí, naopak. Ide o to, či ten váš teoretický základ, z ktorého čerpáte vaše názory je zárukou správnych záverov.
Konkrétne v tomto prípade ide o to, či má pravdu p. Manda, alebo p. Dinuš. Ja tvrdím, že pravdu má p. Manda. Podľa vás by ju (teoreticky) mohli mať obidvaja, čo vzhľadom na fakty nie je možné.
Milan, a nie ste práve Vy tým idealistom? 🙂
Zvolili ste si tú vašu „marxistickú teóriu“ ako neotrasiteľný základ, ktorý proste MUSÍ byť pravdivý a neslobodno ho ničím spochybňovať, ani konfrontáciou s realitou.
To ste sa naozaj NIKDY nezamýšľali nad tým, že by aj tá „marxistická teória“ mohla byť chybná? Nie nevyhnutne vo všetkom, ale aspoň v niečom? Že ten neodškriepiteľný krach socializmu koncom minulého storočia nemusel vôbec byť len dôsledkom odklonu od „jedine správnych zásad marxizmu-leninizmu“, ale že môže byť práve dôsledkom otrockého nasledovania práve týchto zásad, bez ohľadu na to, že v skutočnosti nefungujú? Bez ohľadu na spoločenskú prax, ktorá sa proste riadi svojimi vlastnými zákonitosťami a kašle na naše ideológie?
Fakt Vám takéto kacírske myšlienky nikdy nenapadli?
K tomu idealizmu napíšem dlhší komentár, využijúc práve niektoré Vaše tézy.
…
Čo sa týka marxizmu, nič neabsolutizujem, mnoho jeho téz, dotýkajúcich sa konkrétnej situácie, dnes už neplatí. Napr. RT ako vedúca sila. Ja na rozdiel od marxizmu vidím feudalizmus a otrokárstvo akú jednu nevoľnícku formáciu Socializmus ako osobitnú formáciu, nie súčasť komunistickej SEF, ap.
Ja len používam metódy marxizmu, dialektického materializmu, ktoré si on nevycucal z prsta, ale prevzal aj z buržoázneho a antického myslenia.
Že sú dobrým praktickým pomocníkom, mi ukázali napr. dve globálne krízy v r .1998 a 2008. Obidve som predvídal. V r. 2007 som sa o tom chcel pozhovárať s kubánskou veľvyslankyňou, aby mohla Kuba zareagovať na prichádzajúcu krízu, využiť ju vo svoj prospech, ekonomicky, finančne. Môj kamarát sa s ňou dobre poznal. Keď sa pýtal, o čom sa chcem s ňou zhovárať, zhodnotil to tak, že nechce, aby bola zaťažovaná hlúposťami.
Presne v duchu Vášho uvažovania. Takže, prepáčte, ale neberiem tieto anarchistické, idealistické názory antikapitalistickej ľavice vážne, vedú iba k nihilizmu a úplnému prepadu do bezvýznamnosti.
…
Nasledujúce roky, kedy sa Európa bude ponárať do veľkej krízy, ukážu, že interpretácia r. 1989 bola chybná a tam začal vnútorný úpadok Európy. A práve opustením spoločenskovednej základne a teda aj marxizmu. Potom sa ukážu Vaše tézy o tom, že sme sa držali chybnej teoretickej výbavy, v novom svetle.
Čím to je, že Číne, ktorá neopustila marxizmus, ale nechápe ho dogmaticky, sa výborne darí. A naopak, európske postsocialistickeé krajiny, ktoré opustili marxizmus, sa ponárajú do hospodárskeho, sociálneho morálneho bahna. Tu je to kritérium praxe.
„Kapitálu by nezáležalo na ruských životoch tak, ako na tom záleží dnešnému vedeniu“
Ach, svatá prostoto!
Toto čo tu predvádzajú už rok a pol, to akože svedčí o tom, že súčasným mocipánom v Kremli záleží na ruských životoch? AKO prosím Vás???
LL, najprv sa s Ivanom dohodnite. Vy my vyčítate, že som silne proruský, Ivan, že som protiruský.
Ak som napísal, že základným problémom Ruska je kapitalizmus a teda súkromnovlastnícke chápanie, t. z., že vnímam aj z toho vyplývajúci chaos, neporiadok na vojne, ktorý má za následok aj množstvo mŕtvych.
Len vidím určitý rozdiel medzi tým, ako k vojne pristupuje súčasné vedenie a kam ju tlačili Prigoginovci, chápajúc konflikt čisto kapitalisticky, imperiálne, žeby konflikt nadobudol úplne iný, oveľa krvavejší rozmer.
Milan Antal, podliehate žiaľ typicky slovenskému klanovému mysleniu („ak nejdeš s nami, si proti nám)“. Pretože tu nejde o „proruský“ alebo „protiruský“. Tu ide o „realizmus“ versus „vzdušné zámky“.
Pretože nazvať priebeh konfliktu, tak ako ho vedie Kremeľ, „šetrením ruských životov“, je priam absurdné. Veď to celé je úroveň vedenia vojny ako v 1916-tom pri Verdune. Opotrebovacia vojna, kde sa posielajú na smrť celé batalióny vojakov, bez mihnutia oka. Kde sa posunie fronta o pár kilometrov, zaberie sa nejaká bezvýznamná dedinka, za cenu tisícov životov (plus masy bojovej techniky). A to bez akejkoľvek perspektívy na nejaký koniec v dohľadnej dobe.
Áno, ja chápem do istej miery príčiny. Hlavnou je slabosť ruskej armády, ktorá už prišla o značnú časť svojej techniky a novú (obzvlášť takú na úrovni 21. storočia) nie je v stave vyrábať v dostatočnom množstve. Plus zrejme katastrofálna úroveň velenia na všetkých úrovniach riadenia armády, plus slabá bojová morálka… Plus celková slabosť ekonomiky, zasiahnutej blokádou. Všetko toto vedie k tomu, že RF momentálne nie je schopná viesť mobilné, dynamické bojové operácie vo veľkom rozsahu a musí sa uchyľovať k taktike čias 1. svetovej vojny a dúfať, že zdroje dôjdu skôr Ukrajine než im. A to sa samozrejme týka ľudských zdrojov, teda vojakov, pretože financie a dodávky zbraní zo Západu môžu tiecť ešte veľmi dlho. Výsledkom toho celého sú samozrejme JATKY, z oboch strán, a nie „šetrenie ľudskými životmi“.
LL, ste typický chaotik, chýba Vám metóda, o ktorú by ste sa opreli. Preto táto diskusia stráca zmysel, Vy dokážete všetko okomentovať svojimi subjektívnymi postojmi.
Ja som vecne zhodnotil, že problémom Ruska je kapitalizmus a môže prerásť do imperializmu. A Vy mi podsúvate jeho nekritické velebenie a vraj sa držím princípu Kto nejde s nami, ide proti nám. To je zbytočné komentovať, než niečo také vypustíte do priestoru, tak rozmýšľajte.
Milan, ja Vám nič nepodsúvam. Len sa zamýšľam nad príčinou toho, že mnohí ľudia (nielen) tuná sú absolútne imúnni pred realitou a žijú v paralelnom vesmíre. Ak Vy k nim nepatríte, som rád, gratulujem.
A rád si vypočujem Vaše argumenty proti tomu čo som napísal ohľadom situácie v Rusku.
„základným problémom Ruska je kapitalizmus a teda súkromnovlastnícke chápanie, t. z., že vnímam aj z toho vyplývajúci chaos, neporiadok na vojne“ – zaujímavé tvrdenie, v istom zmysle aj pravdivé. Len tak úplne nechápem, prečo ultra-kapitalistická krajina ako je USA dokáže viesť vojny veľmi efektívne a nepozorujeme žiaden z kapitalizmu „vyplývajúci chaos, neporiadok na vojne“… dokonca aj Ukrajina je vo vedení vojny zjavne efektívnejšia, hoci len „o slepačí krok“ 🙂
Ja by som skôr povedal, že prameňom dnešným premnohých bied Ruska je zrada komunistických elít v 80. rokoch minulého storočia, ich kapitulácia pred geopolitickým protivníkom a bezpodmienečné odovzdanie krajiny na roztrhanie a zotročenie. Lebo kapitalizmus bol obnovený aj v Číne, ale bez odovzdania krajiny do rúk jej úhlavným nepriateľom. Takže nielen samotná „reštaurácia kapitalizmu“ v Rusku, ale skôr spôsob jeho reštaurácie a výsledný model – periférneho, polo-koloniálneho kapitalizmu, s likvidáciou vlastnej ekonomiky a prechod na vývoz surovín.
Určite by v Rusku pomohlo čiastočné poštátnenie ekonomiky, najmä prechod strategických podnikov pod kontrolu štátu, vrátane produkcie surovín, centrálnej banky a podobne. Rozhodne si ale nemyslím, že návrat k modelu sovietskej ekonomiky, čiže výhradne štátne vlastníctvo výrobných prostriedkov, by bolo akýmsi zázračným všeliekom. AJ naďalej totiž budú potrebovať rozsiahle rozvojové investície do znovu vybudovania vlastnej produkcie, čo dnes znamená predovšetkým investície do TECHNOLÓGIÍ. Ktoré si budú musieť DOVIEZŤ, keďže vlastné kapacity na ich vývoj už z väčšej časti stratili a ich obnova môže trvať desať ročia.
Myslím si, že Rusko by v prvom rade potrebovalo vnútornú očistu, až potom sa dá ísť ďalej.
.. všetci niečomu podliehame.
Len mi prosím na základe Vášho “ realizmu “ vysvetlite , prečo teda ešte Ukrajinci nepochodujú po Červenom námestí, alebo prinajmenšom neoslobodili vlastné územie. To im v postupe prekážajú tie haldy mŕtvych, zle vyzbrojených , vystrojených a demotivovaných ruských vojakov ?
“ Podľa ovocia “ tuším kde čerpáte informácie, ale ubezpečujem Vás, že existuje množstvo nespochybniteľných západných zdrojov, vrátane najväčších a najznámejších mainstreamových titulov, ktoré vidia veci ešte o čosi “ realistickejšie “ . Dnes už si vieme prečítať viac, než čo ponúka novinový stánok na rohu našej ulice..
Ten “ verdunský “ priebeh vojny je napríklad spôsobený práve veľkým nasýtením bojiska najmodernejšími bojovými prostriedkami , najmä v prieskume, PVO, REB a pod. a to na oboch (!) stranách. Preto tam nie je priestor na rozsiahle manévre. Premiestniť, zoskupiť a viesť významnejšie bojové jednotky k línii frontu je takmer nemožné. Preto vidíme útoky iba malých ( pod úrovňou práporu ) , rozptýlených, relatívne ľahko vyzbrojených mobilných jednotiek s vysokým nárokom na koordináciu zbraňových systémov. A nie veľkolepé ťaženia armád, ktoré by boli zničené už v okamihu ich koncentrácie.
To je “ šetrenie životmi “ , akokoľvek paradoxne to znie obzvlášť na ukrajinskej strane. Na ruskej strane ním je už viac ako ročný defenzívny postoj s nejakými drobnými prapodivnými , zrejme PR výnimkami na vrub reorganizácie ozbrojených síl, kde výrazné straty niesli najmä do rôznej miery neštandardné polovojenské zoskupenia ( PMC, LNR, DNR ..)
To je len príklad, nebudem rozoberať všetky hlúposti, ktoré ste tu, podľa toho, čomu ja podlieham, popisali ..
Kameň úrazu je podľa mňa v tom, že všetci dlhodobo a neochvejne dešifrujú náznaky a zdania v ruskom konaní, projektujú do nich vlastné predstavy a očakávania, predsudky, sebastrednosti alebo fóbie, ale málokto naozaj počúva to, čo Rusi oficiálne hovoria.
Lebo presne to podľa mňa aj robia..
tatko: “ prečo teda ešte Ukrajinci nepochodujú po Červenom námestí … to im v postupe prekážajú tie haldy mŕtvych, zle vyzbrojených , vystrojených a demotivovaných ruských vojakov“
– v podstate ÁNO, chápete to správne
Áno, uhrali to zatiaľ len za cenu obrovských obetí na životoch vojakov a likvidácie podobného množstva vojenskej techniky, ako som už napísal vyššie. Pričom je to vyslovene do očí bijúce, ak vezmeme do úvahy rozdielnu veľkosť a počet obyvateľov, rozdielnu silu ekonomiky, veľkosť armády a nemalé zásoby zbraní v Rusku ešte z čias ZSSR. Takže otázka je položená úplne nesprávne, v skutočnosti by mala znieť: prečo je krajina ako Rusko, nepomerne väčšia a silnejšia než Ukrajina, navyše ešte donedávna ašpirujúca na postavenie svetovej veľmoci, V DEFENZÍVE, uviaznutá kdesi v blate východnej Ukrajiny? Napriek veľkohubým vyhláseniam zo začiatku vojny, o „pochode na Ľvov“ a podobne.
A to, aby ukrajinské jednotky „pochodovali po Červenom námestí“, nie je ani nikdy nebolo v pláne. Cieľom je práve vojenské oslabenie a ekonomické vyčerpanie Ruska, čo sa vcelku úspešne darí, hoci nie na 100 %. A ak sa „pošťastí“ dosiahnuť stanovené ciele úplne, tak po tom Červenom námestí budú pochodovať mladí ruskí liberáli, nie Ukrajinci.
Vy tvrdíte, že neschopnosť obra poraziť trpaslíka je dôsledkom nejakej zvláštnej, bežnému umu nepostihnuteľnej stratégie samotného obra. Ja v tom vidím len slabosť toho obra. Som si vedomý toho, že za tým trpaslíkom stojí iný obor, ale potom vyvstávajú ďalšie otázku.
Napríklad, ako sa tak strategicky a takticky nesmierne zbehlé vedenie v Kremli vlastne ocitlo v takejto strategickej pasci? To čo si mysleli na jar minulého roku, že ich budú v Kyjeve s červenými hrebíčkami vítať? Poukazuje to jednak na slabosť celého bezpečnostného systému, síce veľmi efektívneho v potláčaní národnej nespokojnosti, ale absolútne neschopného odhadnúť silu protivníka, ako aj náladu obyvateľstva v susednom štáte. K tomu tiež pristupuje prešpikovanosť vlastného štátneho aparátu „piatou kolónou“, ktorá tam zjavne sedí z väčšej časti aj naďalej., všadeprítomná korupcia atď. Nič z toho čo spomínam nesvedčí o nejakej „sile“ či „geniálnej stratégii“.
Milan Antal: „Čím to je, že Číne, ktorá neopustila marxizmus, ale nechápe ho dogmaticky, sa výborne darí. “
No, na to je viacero odpovedí. Napr. taká, že Čína ten marxizmus už dávno opustila a v súčasnosti má štátno-kapitalistický systém. Teda kapitalizmus so silným prvkami štátneho vlastníctva a strategickým plánovaním (nie centrálnym plánovaním sovietskeho typu).
Ďalšia odpoveď je, že Čína sa stala „dielňou sveta“, tiež už dávnejšie, pričom západný kapitál do nej investoval obrovské prostriedky. Môže niekto po Číne zopakovať podobný postup? Pochybujem.
A hovorí vám niečo pojem „gründerské štádium kapitalizmu“? Štádium, v ktorom dochádza k obrovskému, extenzívnemu rastu ekonomiky. Takéto niečo je veľmi dobre známe z histórie západného kapitalizmu, viď napr. Bismarckovo Nemecko, alebo USA prelomu 19.-20. storočia. Extenzívny rast však čoskoro narazí na svoje hranice (čo sa Čína pokúša riešiť svojou expanziou do zahraničia – mimochodom, poznáte klasický M-L termína na takúto expanziu?). Funkcia Číny ako „dielne sveta“ navyše predpokladá obrovskú previazanosť jej ekonomiky so zvyškom sveta, teda s odberateľmi jej tovarov, čo je aj dnes do značnej miery práve Západ. Ak Západ zasiahne nejaká hlboká kríza, čo myslíte, aký dopad to bude mať za takýchto okolností na čínske hospodárstvo? Jasné, že pri tom bude mať Čína na svojej strane určité výhody, vychádzajúce najmä z pevného politického vedenia a fungovania strategického plánovania. Ale na samotnom fakte toho, že aj Čína sa podriaďuje všeobecným zákonitostiam platným pre kapitalistickú ekonomiku, to nič nemení.
LL, nechce sa mi vypisovať zdĺhavé komentáre na tieto tvrdenia. Problém je znovu vo Vašom subjektivizme.
Kapitalistické zákonitosti ako určujúce tu nemôžu platiť, tie boli určujúce pre kapitalistickú epochu 1368 – 1928. Potom nastúpila socialistická epocha (1928 – 1998), ktorej sa podriadil aj kapitalizmus a od r. 1998 globálna, ktorej sa podriadil aj kapitalizmus.
…
Preto téza, že Čína podlieha všeobecným zákonitostiam platným pre kapitalistickú ekonomiku, je Váš subjektívny výplod. Pritom hovoríte pri nej o strategickom plánovaní.
Vyplývajúci z toho, že kapitalizmu pripisujete zásluhy, ktoré nemá. Teda hlavne trhový systém (a teda aj systém ponuky a dopytu). Trh vznikol počas neolitickej revolúcie pred 5000 rokmi, spolu s deľbou práce, špecializáciou. Výrobky určené na výmenu, predaj, je možné realizovať len na trhu (sprvu trhovisko). Aj socializmus bol trhový systém. Kapitalizmus trh len rozvinul, rozvinul najmä podobu voľného trhu, bez zásahov štátu.
…
Demokracia – tiež nie je vynálezom kapitalizmu, poznáme aj otrokársku demokraciu, kmeňovú priamu demokraciu.
Liberalizmus nie je vynálezom kapitalizmu, on ho len rozvinul.
Globalizácia nie je projektom, vynálezom kapitalizmu, on sa jej len prispôsobil. Toto osobitne rozvediem neskôr.
Extenzívny rast – nie je vlastný len kapitalizmu, ale všetkým systémom. To, čo hovoríte o narazení na svoje hranice, súhlasím, ale to sa dotýkalo aj otrokárskeho systému (Rímskej ríše) a socializmu. Už som to vysvetlil miliónkrát, že to vyplýva z pôsobenia zákona súladu VV úrovni VS, ktorý je len konkretizáciou všeobecnejšieho dialektického zákona premeny kvantity na kvalitu. Vám to možno napísať aj biliónkrát, tomu neporozumiete.
…
Keď hovoríte o potrebe expanzie, práve ste zdôvodnili potrebu globálnej deľby práce. Skrátka, si protirečíte.
Atď.
p. Antal, ja vám vôbec, nevyčítam že ste protiruský o to v tejto polemike ani nejde. Ja len nedôverujem vášmu názoru, že všetko, čo sa vo svete deje a ešte len udeje, je dané ekonomickými vzťahmi a javy treba posudzovať len z pohľadu marxistickej analýzy. Dôvody, prečo tomu nedôverujem sú dva:
a) Elity formujú ekonomické vzťahy a nie naopak.
Príklad 1: Boj Indie za nezávislosť. Ekonomické vzťahy dozreli, ale keby sa neobjavila osobnosť typu Gándhí, nie je vylúčené, že by dodnes bola India kolóniou GB.
Príklad 2: Rozpad ZSSR. Keby na mieste Gorbačova bol človek typu Putina, nie je vylúčené, že by ZSSR dodnes fungoval.
b) Samotná teória, nech je akokoľvek dobrá a výstižná, nič neznamená do momentu, kým sa jej niekto neujme a nepresdzuje ju v živote spoločnosti. A veľmi záleží na tom, KTO sa jej ujme a ako ju používa v praxi. V prípade M-L si porovnajme Lenina so Stalinom, s Trockým, s Mao-ce-tungom a toho so Si-ti-pchingom a všetkých menovaných možno s Che Guevarrom, alebo Salvatore Alliendem.
Mne z vašich textov vyplýva, že ľudia sa na svete môžu cítiť dobre a spokojne len v spoločnosti, ktorá sa riadi princípmi M-L. Ale v skutočnosti to tak nie je. Ľuďom je totálne jedno aká teória „fičí“ pomimo nich, ak majú dosť zdrojov na to, aby mali zabezpečené bývanie, prostriedky na chod domácnosti a výchovu detí, aby mohli ísť na dovolenku, aby si mohli dovoliť aspoň občas sadnúť s rodinou do reštaurácie, alebo s priateľmi na pivo, alebo kávu. Je nespochybniteľné, že toto dokáže zabezpečiť aj iný „izmus“ ako M-L. Takže pre mňa, ako praktika, nie je dôležité prostredníctvom akého „izmu“ sa k tomu ľudia dopracujú, ale aby sa k tomu dopracovalo čo najväčšie % populácie.
Najlepší -izmus je humanizmus.🕊️No v spoločnosti musí fungovať nejaký -izmus, aby fungoval humanizmus🤔.
..a presne o tom som písal, LL ..
Hľadáte geniálnu stratégiu , veštíte z graffiti na kremeľskom múre a očakávate príchod rýchlika na autobusovej zastávke, ale nepočúvate úplne jednoduché oficiálne vyjadrenia..