Po kontrarevolučnom prevrate z roku 1989 sa najväčším hrdinom nového kapitalistického Slovenska stal M. R. Štefánik, predstaviteľ československého zahraničného odboja počas prvej svetovej imperialistickej vojny, organizátor československých légií v Rusku a ich kontrarevolučného ťaženia po boku bielogvardejcov proti sovietskej moci. Svätý Milan Rastislav Štefánik sa vrátil spolu s triedou, ktorú reprezentoval a ktorá ho vynáša do nebies – buržoáziou.
Marx píše, že „celý národ, ktorý verí, že prevratom urýchlil svoj pohyb, zrazu vidí, že ho vrátili do odumretej epochy, a aby o tomto úpadku nebolo nijakých pochýb, vstávajú z mŕtvych opäť staré dáta, starý letopočet, staré mená, staré edikty, ktoré už dávno prepadli antikvárnej učenosti, a starí drábi, o ktorých sa myslelo, že dávno spráchniveli“. Takto vstal z mŕtvych v Českej republike T. G. Masaryk a na Slovensku M. R. Štefánik. Vládnuca trieda okolo nich vytvorila skutočný kult.
Oficiálna poprevratová historiografia sa uchyľuje k nekritickému kronikárstvu a deskripcii Štefánikovho života. Má zjavnú tendenciu zamlčovať jeho reakčné zmýšľanie, ktoré sa výrazne prejavilo podporou intervenčnej politiky proti sovietskemu Rusku v roku 1918. Štefánik nezmýšľal ani revolučne, ani slovensky. Je známe, že ešte koncom augusta 1916 na svojej ceste v Rusku presadzoval heslo „o politickej nerozdieľnosti československého národa“, a to napriek tomu, že sa Slováci na zhromaždení v októbri 1916 v Kyjeve vyslovili za spojenie Slovákov a Čechov do jedného štátu, v ktorom sa má Slovákom zabezpečiť úplná národná samospráva. Popretím národnej svojbytnosti Slovákov popieral aj základný predpoklad utvorenia demokratického modelu politického a štátneho spojenia Čechov a Slovákov.
Buržoázna historiografia má tendenciu zveličovať význam československého zahraničného odboja, menovite Masaryka a Štefánika. Nebyť však vôle imperialistických veľmocí združených v tzv. Dohode, t. j. spolku štátov bojujúcich proti Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Turecku a Bulharsku, Československo by nikdy nevzniklo. Rozhodujúcim pre kladný postoj Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov amerických k úsiliu tohto odboja vytvoriť samostatný český štát spojený so Slovenskom bola najväčšia udalosť dejín 20. storočia – Veľká októbrová socialistická revolúcia.
Strach zo šírenia sociálnej revolúcie z Ruska, strach z boľševickej podpory robotníckej triedy spojenej s roľníctvom a radovými vojakmi, že v podmienkach existujúceho sociálneho napätia vyvolaného vojnou zvrhne a vyvlastní vládnucu triedu kapitálových a pozemkových vlastníkov, ovládol myslenie vedúcich politických predstaviteľov imperialistického Francúzska, Veľkej Británie, Spojených štátov amerických, Talianska a Japonska. Prelomenie imperialistického frontu ruskou revolúciou sa stalo rozhodujúcim determinantom rozhodovania vlád týchto mocností o budúcnosti Rakúsko-Uhorska (zvlášť Francúzska, na ktoré sa orientoval aj Masarykom vedený zahraničný odboj).
Účinnejšou hrádzou pred šírením sociálnej revolúcie zo sovietskeho Ruska sa im zdal kordón menších štátov než národnostnými a sociálnymi rozpormi zmietaný habsburský štát. A tak dohodové mocnosti pripustili myšlienku rozbitia habsburskej monarchie až po vypuknutí VOSR, nastolení boľševickej vlády a začatí kontrarevolučnej vojny proti nej. Uznali právo Čechov a Slovákov na samostatnosť a Československú národnú radu za základ budúcej československej vlády.
Súvisiace:
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
To už je prehnané, P.Dinuš! Fakt sa chce komunistické myslenie dostať do izolácie náboženskej sekty vzývajúcej len „svätého Lenina“? Nepreháňať to prosím. Nepoznali ste ho predsa osobne.
prečo by to malo byť prehnané?! Je to názor P. Dinuša a ja sa k nemu prikláňam. Politikov predsa hodnotíme na základe faktov a nie sympatií, alebo sa mýlim?
Peter vo svojom príspevku ukázal na významné, hoci v našich médiách obchádzané aspekty pôsobenia Štefánika, t.j. na to, že „nezmýšľal ani revolučne a ani slovensky“. Rovnako ako aj dôraz na význam VOSR pre vznik Československa sa obchádza a bežne sa vykladá len ako výsledok pôsobenia našich národovcov. Prečo sa vyššie uvedené aspekty pôsobenia Štefánika ako aj vzniku Československa dnes ani nespomínajú je z pohľadu buržoáznej ideológie pochopiteľné, ale ľavicové myslenie by na uvedené aspekty nemalo zabúdať.
Ľavicové myslenie by však na strane druhej nemalo rovnako zabúdať na to, že aj keď vznik buržoázneho Československa bol v podstatnej miere výsledkom rozhodnutia svetových mocností a aj keď Štefánik „nezmýšľal ani revolučne a ani slovensky“, tak aj vďaka jeho pôsobeniu vzniklo buržoázne Československo čo bolo v súlade s túžbami našich národov po politickej samostatnosti. Z pohľadu nášho národného bytia bol vznik buržoázneho Československa nesporne „politickou revolučnou“ zmenou, t.j. zmenou, ktorou sme sa síce neoslobodili sociálne od útlaku kapitálu, ale sme sa oslobodili zatiaľ aspoň politicky od monarchie a nastolili sme buržoáznu republiku.
Pán Manda, nepozerajte sa na M.R.Štefánika dnešnými očami 2023! On nakoniec dokonca beťár jeden, ani „nerozmýšľal komunisticky“ a možno mu ani nik nedal prečítať Manifest.
Bola predsa úplne iná doba a geopolitika. Revolučne rozmýšľal, inak by sa chorľavý a s dobrou kariérou generála francúzskej armády nedal do činností v prospech vzniku československých légií a v prospech vzniku republiky. Nerozmýšľal slovensky? No od matoviča či hegera by som taký výplod očakával: znova to skúste chápať dobovo: ešte nebol rok 1993 a nevznikla SR, ba nebol ani rok 1944 a SNP. Vy azda tušíte, čo to tu bude v roku v 2066?
Som sklamaný a Kuliková nech si píše čo chce. Toto tu začíána byť dehonestácia Slovenskešj Iskry. To už ľavičiari a komunisti nemáme iných problémov?!
Vážený pán Peter Zajac-Vanka, skúste si prečítať môj príspevok s porozumením a celý, snáď pri tom prídete aj na inú reakciu.
som sklamaný…tú druhú časť ste dali „na sklo“ diskusie až po mojej reakcii a o tom ľavicovom zmýšľaní môžem byť tiež dobre pobúrený…v roku 2023 by to ľavicové myslenie malo byť azda o niečom inom, nie o exhumácii mŕtvol
Pán Zajac, klamete, moja poznámka na príspevok Petra Dinuša je od počiatku tá istá, nezmenená bez ohľadu na to čo ste písal alebo nepísal. Ja som reagoval na príspevok Dinuša. A to, či Vás na mojej reakcii niečo poburuje alebo nie je úplne irelevantné, pokiaľ „vaše „pobúrenie“ nepremeníte na vecné a zrozumiteľné tvrdenia. Jadrom a východiskom je Dinušov príspevok, v ktorom vyjadruje svoj argumentovaný názor. Ak máte iný, tak namiesto výziev, aby Iskra takéto názory, ktoré Vás poburujú snáď aj zakázala, čo je dnes žiaľ všeobecnou tendenciu existujúcej buržoáznej vlády, by ste mal vecne ukázať, kde je slabina jeho názoru.
Peter, keď si už tak veľmi potrpíš na tom, že si niečo viac než ja, tak to aj ukáž! Ja osobne by som sa o Tebe nikdy nevyjadrila ako o Zajacovi-Vankovi, ale ako o pánovi Zajacovi-Vankovi. Máme predsa nejakú výchovu i vek, tak zachovajme aj dekórum! Takže nabudúce, ak už máš potrebu sa o mne zmieňovať, tak prosím hovor o mne ako o pani Kulikovej, nech si ľudia o Tebe nemyslia že si nevychovaný! A bolo by vhodné aj to, ak by si sa v budúcnosti vyvaroval znevažovaniu Iskry len preto, lebo mi nevieš prísť na meno. Vôbec totiž nechápem, prečo si sa o mne zmienil, nakoľko autorom článku nie som ja, ale je ním Peter Dinuš.
Ajhľa, osie hniezdo… a čo ten problém „Štefánik“? Argumenty?
„…ľavicové myslenie by na uvedené aspekty nemalo zabúdať.“… nuž ako keby sme už tu mali v máji 2023 Slovenskú komunistickú republiku, bola by tu ústava zaručujúca všetkému všetko a podľa jeho schopností a potrieb a všetci by mali prácu, ako keby „naše“ podniky vyrábali toľko na export, že každý Slovák by mal svoju haciendu, elektromobil, kúpele každý mesiac a hlavným politickým problémom by bolo, či bude premiérom Bekmatov alebo Kuliková… súdruhovia, nebláznite!
Ozaj som poriadne rozčúlený!
Už vám to tu písali, že Slovensko je v bezvládí, nasr..dené obyvateľstvo, z kolónie odchádzajú miliardy, sem prichádzajú imigranti a doba je zrelá na VOSR, len tu je problém, že „ľavicové myslenie by na uvedené aspekty nemalo zabúdať.“
Ak bude komunistické zmýšľanie na Slovensku pokračovať v tomto smerovaní, ozaj potvrdí svoju „výnimočnosť“ oproti svetu tým, že sa stalo náboženskou sektou uctievajúcou tú múmiu V.I.Lenina v moskovskom mauzóleu.
V tomto prípade som veľmi prekvapený, že Peter D. sa rozhodol vstúpiť do takejto témy. Ako keby už ostatné spoločenské a politické veci na Slovensku boli vyriešené. Aj osvetová hodnota článku je sporná: Nikto zo slovenského územia a po slovensky hovoriacej inteligencie predsa nevyužil tú možnosť svojho evanjelického vzdelania, ovládania viacerých rečí a svojej osobnosti, aby začal v podmienkach ešte kváriacej maďarizácie, hrôz vojny a navyše s veľmi bolestivými osobnými problémami činiť a konať pre svoju vlasť Slovensko. Veď sa mohol na to celé vykašľať – mal svoju zahraničnú reputáciu, mal svoju lásku, celkom dobre rozbehnutú kariéru astronóma, cestovateľa, potom dokonca vojaka a generála Francúzskej armády.
Predstavte si súčasné mladé slovenské generácie – a ako s povýšením sa vy-se—ú na celú svoju vlasť! Tento Štefánik sa ne-vy…ral. V medziach svojho rozhľadu vtedajšej doby ( písali sa roky 1914-1918!) mohol mať svoje excelentné zmýšľanie v snahe zachrániť svoju vlasť a Slovákov ozaj zamerané na to, že svetové mocnosti rtej doby nejaké kopaničiarke Slovensko prehliadnu, ak sa nespojí s českým ľudom ( viete, žiaľ, to je klam výraziva: v angličtine ke „nation“ vlastne ľud, nie národ). V v dobovom zmysle bol československý ľud = nation = národ, jediné možné riešenie tesne päť minút pred zánikom slovenského národa v súčasnom kultúrnom, etnickom i hospodárskom poňatí. A vyčítať mu „spoluprácu“ s buržujmi? Preboha! To potom znova vešiate Vladimíra Clementisa, ktorý ako vzdelaný diplomat po vojne pôsobil v prospech RČS aj keď bol komunistom. Čo potom taký Lenin, ktorého priatelia nahovorili previesť sa cez nemecké územie v zatvorenom vagóne do Fínska a dodali mu „buržoázne“ peniaze od Parvusa, židovského nakladateľa zo Švajčiarska? Všetkých zatratíme?
Milan Rastislav Štefánik bol mimochodom vzorom i pre našu generáciu 1955, isteže nebol v učebniciach, ale pamätám sa na báseň, ktorú mi mama čítala ako malému chlapcovi o „orlovi čo vzletel aby nás ochránil a poľovníci ho zastrelili“, to bola ľudová povesť a mama bola od roku 1945 komunistkou.
Osobne si ho vážim aj preto, lebo cestovať v tých časoch a s jeho bolesťami na frontové línie je neuveriteľné hrdinstvo. Necestovalo sa luxusnými limuzínami, klimatizovanými vagónami či pohodlnou biznis-klas letecky. Ocitol sa priamo vo vojnovej vrave: agitoval legionárov českého aq slovenského jazykového pôvodu v Taliansku, cestoval až na ruský Východ, organizoval tam mimochodom československé légie. Bola vojna a po vojne chaos ako dnes na Ukrajine. Nuž zazlievajte mu, že to PRVÉ ČESKOSLOVENSKÉ VOJSKO keď ešte ani nebola republika, bojovalo tam a obsadilo vlakovú sibírsku magistrálu.Uctu prosím – ešte nebola republika! ale už sme mali dobre zorganizovanú a bojaschopnú armádu asi aj väčšiu než je tá súčasná Armáda SR!
A že sa tým hrdia i pravičiari a liberáli? Nuž to bgy mal byť KONECNE jeden z bodov politickej zhody v tomto marazmne a nie naopak.
Si predstavte, kto vz osobností Slovenska dnes asi tak vycestuje do Bachmutu a bude tam riešiť a organizovať slovenských ba českých dobrovoľníkov na oboch stranách, lebo veď v Donbase boli, aj keď už sú asi po smrti. Kto? Dajte meno! Sulejman? Janošovský? Hrdlička? Bekmatov? či večne mrmľajúca Katarína Kuliková? Juj, ale ste ma vytočili!!!!
Nech je len pekne Milan Rastislav Štefánik vzorom pre našu utekajúcu a ľahostajnú mládež 2023!
pracovník Ústavu politických vied by sa asi mal exaktnejšie vyjadrovať…osobný názor môžeme mať pri vínku keď sa stretneme
Je faktom, že Štefánik bol výraznou postavou slovenských dejín, na druhej strane je ťažké nevidieť, že sa mu v posledných rokoch buduje vyslovene KULT OSOBNOSTI, a to absolútne nekriticky. Patrí totiž k tým nemnohým významným politickým dejateľom Slovenska, ktorí sú v plnej miere „stráviteľní“ pre dnešný neo-liberálny Západ. Je vhodne prozápadný, liberálny, kozmopolitný… a k tomu všetkému je tu navyše aj jeho všeobecne známe členstvo v slobodomurárskej lóži Grand Orient.
Kým napr. taký Štúr akoby upadol do zabudnutia. Oficiálne sa samozrejme k nemu hlásia „národniari“ aj „liberáli“, ale tým záujem končí. Pre liberálov je príliš národný, ľudový, so sympatiami k Rusku a k ruskému pravosláviu, pre neo-ľudákov príliš anti-katolícky a demokratický… Čiže tzv. „kontroverzná osobnosť“.
Veľmi zaujímavá téma a som rád, že je konečne otvorená. Nedávno som zrovna čítal Holotíkovu knihu Štefánikovská legenda a vznik ČSR,
ktorú odporúčam prečítať, hoci nie je písaná veľmi pútavým štýlom, atraktívna je však najmä kvôli prameňom, množstvo dokumentov z franczúskych
archívov, osobnej korešpondencie, zápisov o stretnutiach a pod.
Holotík strháva Štefánikovú masku „Najväčšieho Slováka“, vedca, astronóma, nevraviac o jeho „vojenskej kariére“. Opisuje
MRŠ ako človeka politicky neuvedomelého, ziskuchtivého, ktorý sledoval vždy len svoj osobný prospech. Fanaticky oddaný Francúzsku.
Vedecká aj vojenská kariéra mu slúžila len na krytie jeho skutočného poslania – agenta francúzskych kapitalistických záujmov: v Európe,
Afrike, Tichomorí a Južnej Amerike.
Štefánik bol čechoslovák, sníval o Českom kráľovstve, vojenské hodnosti mal zapožičané, v armáde raketový postup, pri jednotke sa
takmer nezdržiaval, lebo stále niekde plnil poslanie. Údajne, jeho letecké schopnnosti boli asi na rovnakej úrovni ako vedecké.
Skutočnú tvár dokazuje jeho panika, či príde o francúzske občianstvo, ktoré si chcel udržať, hoci už bol československý minister. Obočie musí dvíhať
aj jeho financovanie. Ako by sme dnes nazvali ministra, ktorý poberá peniaze od cudzej mocnosti? Francúzi to nakoniec vyriešili a československému
ministrovi ponechali na výnimku občianstvo, aj plat. Skutočne oddaný, najväčší Slovák.
Za pozornosť stojí schozofrenický vzťah tzv. národnej scény, ktorá oslavuje Červenú armádu a zároveň si za svoju modlu zvolila Štefánika.
Človeka, ktorý sa drukoval západnej vojenskej intervencii proti Rusku. Veď Západ vojensky Rusko napadol a naši legionári bojovali
proti červeným na strane bielych – na strane kapitálu. Ja len tak, kto by nás oslobodil, ak by štefánikovci porazili červených?
A ešte jeden zaujímavý fakt: za Štefánika drukujú, oslavujú, vyrábajú z neho svätého práve tie sily, ktoré dnes plačú a klaňajú sa aj Dubčekovi.
Lakmusový papierik. Neoliberálne sily oslavujú Štefánika, Dubčeka, ale prežehnávajú sa pred Husákom. Treba dodať viac? Kto pre národ urobil viac?
Neviem prečo tu „vadí“, že iné politické „sily“ obdivujú Štefánika. Je to typický osudový príklad slovenskej malosti: namiesto aby sme sa tešili, že „aspoň jeden“ (poznáte ich z tohto obdobia viac? napíšte to sem prosím!), tak ho zľava zatracujeme, „lebo aj pravicové sily ho uznávajú“…
to mi pripomína povzdych, ktorý vyjadril profesor histórie M.Kučera: Knieža Rastislava všetci vyzdvihujú, lebo veď bol panovník na Veľkej Morave. A viedol vojny proti Frankom (lenže neúspešné). Už málokto si uvedomí, že to bol on, ktorý v revnivosti chcel zabiť príbuzného – Svätopluka a potom ho vydal do rúk Frankom.
Kráľa Svätopluka zatracujú všetci, od dnešných liberálov po bývalých národniarov a ľavičiarov, pretože „zradil“. Zjednal mier s Franskou Ríšou. Vyhnal vraj vierozvestcov. Nik si ale nepreštuduje dobové materiály, že mier priniesol nebývalý rozkvet Veľkej Moravy počas nasledujúcich 20 rokov, že vtedy spacifikoval príchozích Maďarov (Megyerov a iné kmene) na území Tisy, že to bol on, ktorý sa „vierolomne“ po prepustení z franského zajatia spojil s obliehanými Veľkomoravanmi a vyhral boj a vyhnal Frankov, ponúknuc im diplomaticky mier.
A tak máme dnes históriu Slovanov rovnako „rozčesnutú“ na polovice neprekonateľných názorových táborov ako dnes Slováci zatracujúci Štefánika / uctievajúci Štefánika „kultom osobnosti?“.
Ozaj sme somári.
Prečo vadí? Napríklad pre toto: Čím si Štefánik zaslúžil budovanie tohto kultu, pri ktorom (aj) dnes idú všetci do mrákot a nik nemôže túto legendu napadnúť, hoc ani len v diskusii?
Boj sa zlepšenie sociálneho postavenia bedače to nebol, rovnako ani národná svojbytnosť Slovákov nemotivovala jeho konanie. Čo však Štefánika trápilo, bolo, ako dostať a udržať legionárov opäť na fronte, ako by mohli poslúžiť francúzskym záujmom, ku ktorým sa jedine klaňal.
Pre chápanie jeho tragickej postavy v našich dejinách pohľadom súčasnosti si treba uvedomiť nasledovné: Štefánik má pre systém cenu ako ten, ktorý bojoval proti Rusku. Bojoval v Rusku, proti Rusku. Bojoval proti socializmu, nenávidel komunistov, bojoval za zotročovanie Ruska západnými mocnosťami, bojoval za koloniálny útlak. Bol to hrdina imperializmu. Aký to kontrast s Husákom.
Preto dnes po Štefánikovi nájdeme pomenované ulice hádam v každej väčšej obci. No skúsme nájsť verejnú pamiatku na skutočného velikána našich dejín. Kde je pocta Husákovi? Práve preto je dnes namieste nastoliť debatu o Štefánikovi a objektívne zhodnotiť jeho ako osobu, ale aj symbol – čo vlastne predstavuje.
Nemôžem si pomôcť, treba to nahlas povedať: Kto tu v diskusii má naplno pustené negatívne emócie ku Štefánikovi a prečo? Preto, že ho Osuský , pravičiar jeden, chváli? Preto, lebo je tu obč.združenie s menom Štefánika a ľavičiari žiarlia, že Husák nemá žiadne obč.združenie?
Brzdite prosím, alebo zacitujte z odbornej literatúry. Také vety ako „Pre chápanie jeho tragickej postavy v našich dejinách pohľadom súčasnosti si treba uvedomiť nasledovné: Štefánik má pre systém cenu ako ten, ktorý bojoval proti Rusku. Bojoval v Rusku, proti Rusku. Bojoval proti socializmu, nenávidel komunistov, bojoval za zotročovanie Ruska západnými mocnosťami, bojoval za koloniálny útlak. Bol to hrdina imperializmu. „, tak toto prosím je číry výplod emotívne nabudeného diskutéra, nie fakt… a nahráva práve Osuskému a podobným – aby ste si to tak mysleli.
Mimochodom, kde je v historických faktoch napísané, že „Štefánika trápilo, ako dostať a udržať legionárov opäť na fronte,“? Cestoval za nimi na Sibír, videl v akých podmienkach sa ocitli a korešpondoval s mocnosťami, aby sa kontingent Slovákov a Čechov dostal čo najskôr z Ruska domov: a potom čo Rusko uzavrelo mier, potreboval čs.légie doma. Veď to bol hlavný argument vlastencov, aby mocnostiam dokázali, že keď je tu armáda českých a slovenských legionárov, má tu byť i republika.
Ano, škoda že sa komunisti nezaoberali analýzou a vysvetľovaním historických faktov, možno by tu toľko amaterizmu a emócií nebolo.
A – už ste našli niekoho podobného ak Štefánik, čo by pred rokom 1914 burcoval za vznik Slovenskej republiky? Pošlem fľašu dobrej slivovice ak napíšete.
A čím ďalej tým krajšie: „Štefánik bol čechoslovák, sníval o Českom kráľovstve“, oj svatá prostoto! Nájdite taký historický dokument a zvyšujem stávku na basu šampusu!
Basa šampusu znie lákavejšie, ako tá slivovica. Odvolávam sa práve na spomínanú knihu Ludovíta Holotíka, ktorá je plná dobových dokumentov z francúzskych archívov, korešpondencie, poznámok, zápisov zo stretnutí francúzskeho velenia. Prílohy sú v pôvodnom jazyku s prekladom do slovenčiny. Odporúčam knihu prečítať, až potom uzatvárať stávku. Som ochotný ju požičiať hneď ako sa mi vráti do rúk.
https://www.antikvariatshop.sk/kniha/d624/holotik-ludovit-stefanikovska-legenda-a-vznik-csr/
Šani, prosím o citáciu. Nemanipulujme ako v RTVS! vypíšte ju.
Diskusie sú dobrá vec!!!
Pán Dinuš, pán Manda, Sani, LL, prikláňam sa k vašim názorom! Aj mňa dráždi novodobý kult Štefánika. Niežeby aj pán Zajac- Vanka nemal v niečom pravdu, no Lenina NEPOVAŽUJEM za múmiu!!!
Zaujímavé čítanie táto diskusia. Ja to vidím tak, že aby sme sa ako Slováci necítili úplne bezvýznamní, potrebujeme legendárne vzory. No a keď ich nemáme, tak si ich vytvoríme. Jánošík, Móric Beňovský, Štefánik. To, čo mi na Štefánikovom kulte prekáža je, že Ľ. Štúrovi a Štúrovcom nesiaha ani po členky v tom, čo spravili pre slovenský národ. Napriek tomu sa stal historicky najväčším Slovákom. Jednoznačne z politických dôvodov. To, čo mi je na Štefánikovom kulte smiešne, sú jeho neuveriteľné schopnosti : vedec, astronóm, letec, generál, cestovateľ, lev spoločenských salónov, francúzske a talianske ženy mu padali k nohám – no proste slovenský Chuck Norris. Napriek tomu ho mám rád, bol to obyčajný Slováčisko z Košarísk, ktorý niečo dokázal. Vôbec mi nevadí, že nemal ľavicové zmýšľanie. Ani moja stará mama, ktorá bola bigotná katolíčka nemala ľavicové zmýšľanie a mal som ju nesmierne rád. Tak si myslím, že tak ako nikto, ani Štefánik nie je ideálny, ale majme ho v úcte už len za to, že sa mu podarilo vo svete trochu viac vytŕčať ako ostatným Slovákom. Inak momentálne mu už na päty šliape náš vedec, muzikant, športovec, spevák, atd. – Čekan !!!
Ivan, nemať ľavicové zmýšľanie a aktívne viesť legionárov do vojny proti bolševikom – na domácom územi, v Rusku v rámci Intervenčných vojsk, mimochodom podriadených Francúzsku, je trochu rozdiel. Robil čo mohol, aby sa roztrhal získať potravu pre delá, mimochodom, nie veľmi úspešne. Nepochodil vo Francúzsku, Taliansku, skúšal aj v USA a aj v tom Rusku veľa vody nanamútil. Štefánik celú svoju činnosť sústredil na uspokojenie francúzskej vrchnosti, snahe zapáčiť sa a urdžať si svoj status naturalizovaného Francúza. Vyplakával, aby mu francúzske občiastvo nezobrali. Opakujem, už ako československý minister poberal francúzsky príjem. Ako by ste dnes nazvali takého človeka? Hochštapler je asi to najslušnejšie.
Dnes sa akože národná scéna bije do pŕs, čo všetko ten zlý Západ páchal, pácha a chce páchať na Rusku. Pýtam sa, čo páchal kolektívny Západ pred VOSR v cárskom Rusku (drancovali suroviny cez koncesie a pod), vojensky na Rusko zaútočili po revolúcii, podporovali tyrana Kolčaka. Aký je rozdiel medzi vtedajším konaním Západu a dnešným?
Ako dnes hodnotíte tie sily, ktoré vedú vojnu a zaťahujú Rusko do vojny? Nielen Rusko. Ako sa pozeráte na osoby, ktoré huckajú a stoja na čele týchto štvavých kampaní? Lebo Štefánik bol nielen to, on tam chodil osobne. Ako sa pozeráte na ľudí, ktorí sú platení zo zahraničia, aby ovplyvňovali domácú politiku? Vyhlásia Naďa, Lajčáka, Korčoka, Káčera za hrdých nositeľov Štefánikovho odkazu?
Otázka nielen pre ľavičiarov: Vážne sa pýtam múdrejších, lebo viem kde je moje miesto, bez balastu legiend: Za čo máme byť Štefánikovi vďačný? Čo skutočne urobil pre Slovensko? Nie pre seba, pre Slovensko. Uvedomujem si, že po desaťročiach ťažkej propagandy, musia podobné otázky vyznieť ako rúhanie. Avšak, ak bol teda tým Najväčším Slovákom, nemôže byť ťažké na to odpovedať.
Podľa Holotíka bol vznik ČSR pre vtedajšie české a slovenské elity len plán B, nebol to uvedomelý a vznešený boj za národnú svojbytnosť. Len plán B, aby sa urdžali v kurze. A tak ako vždy geopolitika rozhodla. Vznik repubiky, predým dumali nad kráľovstvom, bol záložný plán: aby ich nezmietla vlna komunistických myšlienok a tendencií, ktoré práve šírili aj navrátilci z légií, ktorí videli v bolševickom Rusku vzor. Mimochodom, ak by zvíťazili štefánikovské sily, ten rozmach a ekonomicko-spoločenský zázrak socialistického Československa, na ktorý sa väčšina z vás tu dívate obdivne, nikdy by nenastal. Tak za čo máme toho Milana uctievať?
Šani, ľutujem, Váš príspevok nie je citácia z diela, ale je to Váš komentár, možno pocit…nevyhral ste basu šampusu.
Stále nerozumiem tomu prístupu typu – citujem“ Za čo máme byť Štefánikovi vďačný?“. /možno by to chcelo ovládať pravopis/
Prosím vysvetliť to spochybnenie, lebo veď ak by dnes Štefánika oslávil predseda kss , ASI BY TU TIETO postoje voči historickej osobnosti neboli.
Našiel som si v knižnici tú Holotíkovu knihu, no počkajte…
V jednom ruskom filme bola hláška: Viete, čo je v tanku najdôležitejšie? Hlavne sa neposrať.
Ivan, mne teda vadí, že nemal ľavicové zmýšľanie. Štúrovi určite nesiaha po členky, ten mal rád Slovensko a trápilo ho, ako žije ubiedený slovenský ľud. Svoje babky som tiež mala rada, no oni sa v politike nevyznali, smerovanie Slovenska neurčovali.
Sani mi hovorí z duše.
Ja vidím problém práve v tom, že vám vadí, že mal iný názor ako je ten váš. Veď svet je krásny práve preto, že je rozmanitý. Múdry človek nedelí ľudí podľa politickej príslušnosti, ale podľa toho, akí sú. Svet nefunguje tak, že kto nemá ľavicové zmýšľanie, nemá žiadnu hodnotu a že to „a priori“ už nemôže byť dobrý človek. My nevieme, na základe akých vstupných informácií si Štefánik utváral svoj svetonázor. Veď v tom čase s komunistickým usporiadaním spoločnosti neboli žiadne skúsenosti. Keby sme v tom čase žili my, možno by sme aj my uverili téze buržoáznej propagandy, že tak naivné usporiadanie spoločnosti nemôže fungovať. Ak by Štefánik mal možnosť vidieť, čo tá, podľa nich „lúza“, za pár rokov dokázala, ako jej astronauti lietajú okolo Zeme, tak by možno aj z neho bol zapálený ľavičiar, ako bol Sartre, Yves Montagne a takmer celá francúzska intelektuálna elita. A kde sa podelo to celosvetové ľavicové nadšenie ?
Skončilo na intolerancii komunistického myslenia voči ľuďom s iným názorom, čo následne viedlo k mnohým nespravodlivostiam a v konečnom dôsledku k izolácii komunistických myšlienok, nielen od intelektuálnych elít, ale aj od pracujúcich más.
Kto si toto neuvedomuje, nič nepochopil.
Presne tak ako píšete, Ivan, a toto sa deje: „Skončilo na intolerancii komunistického myslenia voči ľuďom s iným názorom, čo následne viedlo k mnohým nespravodlivostiam a v konečnom dôsledku k izolácii komunistických myšlienok,“
Tie názory a odsudzovanie Štefánika sú PRESNE v duchu komunistickej intolerancie 50.rokov, kvôli ktorým bol zabitý Clementis a odsúdení boli „buržoázni nacionalisti“ Husák a ďalší. Presne TOTO SA DEJE dnes keď sa mení komunistické zmýšľanie na sektu a vyťahujú sa kostry zo skrine.
Bolo azda treba rozbíjať dnes v máji 2023 pred voľbami názorovo ľavicové myslenie pred voľbami tým, že sa vytiahne „mŕtvola“ osobnosti Štefánika? Komu to poslúži?Myslím, že autor si to už uvedomil, a ja som si našiel tú knihu:
Študujem ju a som zhrozený:
Áno,je to Ľubomír Holotík, riaditeľ Historického ústavu SAV v roku 1960, pozrite pod čím je jeho kniha dnes – link https://www.databazeknih.cz/stitky/komunisticka-propaganda-28370
„Monografia opisujúca činnosť M. R. Štefánika pred a počas prvej svetovej vojny. Knižka je rozdelená do jedenástich kapitol, medzi ktorými možno nájsť napríklad aj nasledovné: „M. R. Štefánik pred prvou svetovou vojnou“, „Vznik zahraničnej akcie českej a slovenskej buržoázie za prvej svetovej imperialistickej vojny“, „Štefániková činnosť na začiatku svetovej vojny“, „Štefániková účasť v protisovietskej intervencii“, „Štefániková legenda a jej poslanie“…“ Takže dnes je to označenie literatúry z obdobia „komunistickej propagandy“ a je vhodné to vytiahnuť PRÁVE TERAZ, keď všetci voláte po spájaní národných a ľavicových síl. Gratuľujem, to je ako bomba hodená do davu ľavicových a národne orientovaných voličov. SNS už asi ťažko s KSS bude na kandidátke volieb.
Mimochodom, googlite si:
„Pre hľadaný výraz : štefánik zadržiaval legionárov v Rusku – sa nič nenašlo.
Skúste aplikovať toto vyhľadávanie na všetky diely: štefánik zadržiaval legionárov v Rusku
„pre hľadaný výraz: štefánik chcel české kralovstvo – sa nič nenašlo.
Skúste aplikovať toto vyhľadávanie na všetky diely: štefánik chcel české kralovstvo“
Mimochodom, Holotík sa po kritike vzdal miesta šéfa Historického ústavu SAV a to je dnes veľmi dobré, keď si tu zástancovia „ľavicového pohľadu“ 2023 na Štefánika otvorene „hovoria praudu“. Potom napísal Jan Hálek „Historiografie ve vleku politiky dějin:: případ Štefánikovské legendy Ľudovíta Holotíka In: Historický časopis, vol. 70, no. 1 toto:cit:
„Studie analyzuje na příkladu slovenského historika Ľudovíta Holotíka a jeho knihy Štefánikovská legenda a vznik ČSR problematiku BOJE PROTI TZV. BURŽOAZNÍM LEGENDÁM o vzniku Československa v roce 1918, který probíhal především v první polovině padesátých let 20. století.“
„Pozornost je věnována také proměnám, jimiž v průběhu let 1960–1968 procházela česká a slovenská historická obec a historiografie sledující problematiku první světové války a boje Čechů a Slováků za samostatný stát“.
“ Boj proti tzv. buržoazním legendám o vzniku Československa patřil v letech následujících po komunistickém převzetí moci v únoru 1948 mezi hlavní úkoly oficiální československé historiografie. Knižní i časopisecká produkce věnovaná této problematice vyvrcholila v roce 1958 knihou předního slovenského historika Ľudovíta Holotíka, nazvanou Štefánikovská legenda a vznik ČSR.“
Její autor se snažil doložit tvrzení, že činnost M. R. Štefánika v době první světové války (stejně jako v případě celé československé zahraniční odbojové akce) nemohla vést k osvobození Čechů a Slováků z rakousko-uherské monarchie. Štefánik, stejně jako T. G. Masaryk a E. Beneš sloužili podle Holotíkova líčení především zájmům buržoazních dohodových mocností, resp. zájmům české a slovenské buržoazie. Kniha, která v době svého vydání vyvolala mezi Holotíkovými kolegy celou řadu kladných reakcí, se v proměňující se politické a společenské atmosféře šedesátých let 20. století stala předmětem ostré kritiky. Ta vyvrcholila v ovzduší Pražského jara roku 1968. Holotík se postupně ocitl v izolaci, do níž jej uzavřeli jeho kolegové, kteří se již v nové atmosféře odmítali hlásit ke svým deset let starým hodnocením. V říjnu 1968 byl Holotík pod tlakem veřejnosti nucen rezignovat na funkci ředitele Historického ústavu Slovenské akademie věd.“
TAKŽE:
„Sano“ má u mňa basu šampanského, i keď dosť „obohatil“ svojimi vlastnými vetami vyznenie Holotíka. Ak sa odhalí občianskym menom, môže ju mať.
Horšie je to so samotným prinesením problamatiky úlohy Štefánika sem do Slovenskej Iskry:
Stále sa pýtam: komu to poslúžilo?
Podľa mňa to lešn odhalilo, že webstránka Slovenská Iskra žiaľ skutočne „odchádza“ od smerovania k národne orientovaným čitateľom a chce sa uzavrieť takými holotíkovskými prácami do seba, do „komunistickej sekty“.
Škoda.
napísal pán tolerantný! Prv, než nastavíš zrkadlo iným, pozri sa doň sám! Čo vlastne vyčítaš komunistom, keď sám nechceš, či ani nedokážeš krížom slamku preložiť? Čo to vlastne neustále kuvikáš o konci Iskry a trepeš o komunistickej sekte?! A akým právom?! Však si myslením nácek tolerovaný komunistami a odrazu sme netolerantní?!
Keď má človek iný názor, hneď je sekta??? Tolerancia???
Nesmieme mať iný názor na Štefánika ako ten, ktorý sa teraz nosí???
Všimnime si, kto Štefánika zvelebuje? Naď, Čaputová…Prečo je im taký blízky? Prečo?
Mimochodom, prečo dehonestovať web Slovenská iskra len preto, že sa zopár komentátorov vyjadrilo k osobe Štefánika inak, ako si niekto želá???
Nedá sa tu poslať fotka z knihy, tak opíšem: str. 148: „Plán vytvorenia českosloveského autonómneho vojska spojil M. R. Štefánik s programom povojnovej politickej reorganizácie strednej Európy. Navrhoval, aby sa po skončení vojny vytvoril v stredej Európe rad nových kráľovstiev, ktoré by oddelili Nemecko od východnej Európy a tým ho oslabili. Nové štáty by súčasne boli v najužšom spojenectve s Francúzskom. K týmto novým štátom okrem kráľovstva poľského, srbského a maďarského by patrilo aj kráľovstvo české. Podľa Štefánikovho názoru kráľovstvo české by nepodliehalo „ruskému vplyvu“.
…. str. 174: „Dynamickými problémami sa veľmi intenzívne zaoberal aj Štefánik. Uvádzame kuriozitu, že Štefánik v súvislosti s plánmi vytvorť československý štát, v ktorom by sa dostala k moci česká a sloveská buržoázia, zdôraznňoval, že republika „nie je u nás možná“ a vraj dokonca „by bola v dnešnej situácii nebezpečná“ (Výrok použil Štefánik v rozhovore so Štepánkom 13. septembra 1916. ASNM – fond 1B.“
Ivan, chcela som Vám odpovedať, no Sani odpovedal otázkami aj za mňa.
Viete, touto optikou môžeme brániť aj Hitlera. Do Vášho textu si miesto mena Štefánik doplňme meno Adolfa. Ja tu Milanovi vyčítam všetko možné, ale Vy ste ma tromfli:), robíte z neho nevedka, chudáka, ktorý nemá prístup k informáciam, špacírujúc po celom svete si nedokázal vytvoriť obraz o tom, či kapitalizmus je zlý systém z pohľadu spravodlivosti pre občanov. Nedokázal vyhodnotiť, čo je a čo nie je pokrokové. Obávam sa, že MRŠ taký hlupák nebol. Skôr sa bojím toho, že charakter rozhodol, ktorá strana mince je pre neho tá správna. A dal sa na stranu služby kapitalizmu. Prečo by som ho nemohol hodnotiť z týchto pozícií? Bol verejne činný, ovplyvňoval spoločnosť, preto aj hodnotenie jeho názoru, je dôležité.
Asi je čas položiť si otázky,: Aký máme vzťah k VOSR? Aký máme vzťak k marxizmu, lenizmu, aký k socializmu? K Leninovi, Stalinovi?
A hoc, aj nie každý „lavičiar“ musí byť komunista, tá najširšia platforma, na ktorej spájame svoj svetonázor musí byť antikapitalizmus. Preto v súvislosti s hodnotením osoby MRŠ sa musíme pýtať: Tým, že aktívne potláčal, zbraňou v ruke nástup bolševikov na Ruskom území, konal pokrokovo, v prospech ľudstva, alebo v prospech imperializmu?
Ak odvádzame náš blahobyt a rozvoj Slovenska od socialistickej republiky Československa, musíme činnosť Štefánika vyhodnotiť ako záškodnícku, v neprospech národa.
Západ vykorisťoval cárske Rusko, preto bolo v neprospech jeho záujmov, aby moc prevzali bolševici. Preto vtrhli do Ruska a Šfeánika využívali v prospech tejto intervencie. Jeho činosť je preto proti pokroku – proti socializmu, je za udržanie národov v područí Západu, je za vykorisťovanie pracujúcich.
Nehrám sa na mudrca, opisujem to, čo som sa dozvedel od Holotíka z knihy. Zatiaľ som nikde nenašiel poznatky o tom, že by Holotík klamal. Na tieto stránky chodia učené a múdre hlavy, verím, že ak niekde tvrdím hlúposti, tak ma opravia, za čo budem len rád. O tom diskuia je.
Ivan,
nie je to oslovenie podľa môjho gusta, ale keďže sa takto prezentujete sám, tak sa Vás moje oslovenie snáď nedotkne. Hovoríte, že „nám vadí“, že Štefánik mal iný názor, čo ste v závere „umne“ spojil s „intoleranciou komunistického myslenia voči ľuďom s iným názorom“.
V prvom rade pokiaľ ide o vzťah k odlišným názorom. Ak čítate s porozumením, tak kritická reflexia Štefánika z pera P. Dinuša a niektorých ďalších diskutérov sa netýka odlišnosti názorov Štefánika od „komunistického myslenia“, ale kritika sa podstatne dotýka legendy, ktorú buržoázna propaganda vytvorila o Štefánikovi. Teda „nám vadí“ legenda o Štefánikovi a nie jeho odlišné názory.
Inak všeobecne, každá kritika názorov druhého má v sebe dva momenty. Má v sebe moment odmietnutia názoru druhého a súčasne má v sebe moment obhajoby vlastného názoru pred odlišným. A tak, ak chcete obhajovať svoj názor, tak Vám neostane nič iné ako kritizovať odlišné názory. Ak by tento ideový boj názorov v spoločnosti neprebiehal, tak by tu nebola ani Vami chválená „rozmanitosť“ názorov. Bolo by tu ticho, lebo každý by sa bál vyjadriť svoj názor, aby tým náhodou nedal najavo, že s iným názorom nesúhlasí, alebo podľa Vás, že mu „vadí“.
Hovoríte, že celosvetové ľavicové nadšenie „Skončilo na intolerancii komunistického myslenia voči ľuďom s iným názorom, čo … viedlo .. k nespravodlivostiam .. izolácii komunistických myšlienok .. od elít .. aj pracujúcich“. Vaše tvrdenie sa opiera o nevyjasnený pojem „komunistického myslenia“. Vy ste si poplietol ideológiu prezentovanú komunistickými stranami a jej netoleranciu k iným názorom, s „komunistickým myslením“. Lenže jadrom komunistického myslenia nie je to, kto ho vyjadruje, ale to, čo je jeho obsahom.
Fakt, že prvá forma socializmu podľahla kapitalizmu a zanikla dokazuje, že jej vedúci politický subjekt, teda rôzne komunistické a robotnícke strany sa nedržali „komunistického myslenia“ tak ako ho založili jeho zakladatelia Marx a Engels, a ani toto myslenie v duchu Marxa a Engelsa nerozvinuli na meniace sa pomery.
To, že do čela KSSZ, teda vedúcej politickej sily svetového socializmu sa dostal Gorbačov, ktorý otvorene odmietol idey komunizmu a hlásil sa k sociálnej demokracii, fakticky dokazuje, že „komunistické myslenie“ v KSSZ ako aj v KSČ, čo jasne dokumentoval P. Dinuš v jednom zo svojich príspevkov tu, na stránkach Iskry , „zomrelo“ podstatne skôr, než zanikol samotný socializmu. Komunistické myslenie nemožno izolovať od pracujúceho ľudu, tak ako ho možno izolovať od „intelektuálnych elít“ pretože samotný pracujúci ľud je nútený svojim ekonomicko-sociálnym postavením ho neustále vyvolávať k životu a reprodukovať ho v rôznych živelných formách.
Zdá sa, že naša dnešná realita empiricky potvrdzuje Váš názor o izolácii „komunistického myslenia“, pretože pracujúci ľud sa za KSS nehrnie. Ale je to len tým, ako povedal Marx, že nestačí aby sa idey, v našom prípade idey KSS snažili o srdcia pracujúcich, ale súčasne sa sama realita, životná situácia pracujúcich musí snažiť o idey KSS. Prečo sa idey KSS dnes nezhodujú s ideami pracujúcich musí zistiť samotná KSS, ak chce získať vedomie a srdcia pracujúcich, pretože nezáujem na strane pracujúcich, pokiaľ má všeobecnú povahu nie je ich „chybou“, ale proste výrazom ich aktuálneho spoločenského bytia.
To, čo je dnes potrebné si uvedomiť, a pochopiť nespočíva v intolerancii komunistického myslenia, ale spočíva v nutnosti pochopiť prečo socializmus zlyhal a čo by malo byť skutočným obsahom dnešného komunistického myslenia.
1. Nepochopil som celkom p. Manda, čo vám vadí na mojom krstnom mene.
2. Svojim príspevkom do diskusie som reagoval na názory diskutujúcich, nie priamo na text p. Dinuša, kde sa tvrdilo, v skratke, že Štefánik nie je hodný pozornosti, ani úcty, lebo nemal ľavicové názory.
3. Čo sa týka legendy o Štefánikovi, tak som sa presne vyjadril čo mi na nej vadí a čo mi je na nej smiešne.
4. K vašej myšlienke, že: “ jadrom komunistického myslenia nie je to, kto ho vyjadruje, ale to, čo je jeho obsahom“ len toľko – ak hovorím o komunistickom myslení tzv. tvrdého jadra KS, tak sa to týka myslenia týchto ľudí a nie myšlienok komunizmu.
5. Tvrdíte, že: „Komunistické myslenie nemožno izolovať od pracujúceho ľudu, tak ako ho možno izolovať od intelektuálnych elít, pretože samotný pracujúci ľud je nútený svojim ekonomicko-sociálnym postavením ho neustále vyvolávať k životu a reprodukovať ho v rôznych živelných formách.“ Ak sa zhodneme na tom, že kritériom pravdy je prax, tak táto vaša téza neplatí, pretože sa to, žiaľ, nedeje.
6. Ak kladiete otázku: „Prečo socializmus zlyhal ?“, tak ja tvrdím, že tých príčin bolo viac, ale určite jedna z rozhodujúcich bola intolerancia k iným názorom. Aby ste ma správne pochopili o čom som písal, uvediem to teda na dvoch príkladoch: na občanovi ako jednotlivcovi a na inštitúcii.
Spomínal som Yves Montanda, ktorý bol v mladosti nadšeným ľavičiarom, no na sklonku života bol z neho extrémny pravičiar, vybíjaný antikomunista. Tento prerod má jeden dôvod – intolerancia v komunistickom prostredí k iným názorom doslova vytesnila týchto ľudí z ľavicového hnutia. Namiesto toho, aby komunisti využili potenciál takýchto individualít, tak si z nich vyrobili nepriateľov. A Yves Montant nebol sám. Takto sa “vyparila” celá, po II.sv. vojne veľmi silná, francúzska KS. To isté sa stalo s talianskou KS, ktorá mala v 50-tich rokoch minulého storočia potenciál prevziať moc v krajine, no dnes prakticky neexistuje.
Druhým dobrým ilustračným príkladom je náboženstvo. Engels, alebo možno Marx, vyslovili tézu, že náboženstvo slúži na ohlupovanie más. Z toho hĺbaví komunistickí politruci dospeli k záveru, že sa treba držať tzv. vedeckého svetového názoru, podľa ktorého Boh neexistuje. Ako dôvod sa uviedol fakt, že nie je vedecky dokázané, že Boh a posmrtný život existujú. Zdá sa to lgické až na to, že nie je vedecky dokázané ani to, že Boh neexistuje.
Pravda je totiž taká, že nikto nevie, či Boh a posmrtný život existuje, alebo nie. Ak niekto tvrdí, že existuje – zavádza. Ak niekto tvrdí, že neexistuje – tiež zavádza. Je to len vyložene otázka viery, k čomu sa jednotlivec prikloní. Niekomu sa s vierou v Boha ľahšie žije, tak ho treba nechať a nie bojovať proti nemu. Ak rodičom zomrie dieťa a utešujú sa tým, že sa s ním na druhom svete raz stretnú, tak im to predsa normálny človek nebude vyhovárať, že sú to bludy. Alebo ak je niekto ťažko telesne postihnutý, tak sa mu iste žije ľahšie s vierou, že na druhom svete, alebo po reinkarnácii, to bude určite lepšie. Majú toto byť nepriatelia spoločnosti ?! Politruci mali pochopiť, že namiesto boja proti náboženstvu je potrebné sa sústrediť na politiku inštitúcie, ktorá na náboženstve parazituje a zneužíva vieru ľudí vo svoj prospech – a to je cirkev. A špeciálne katolícka cirkev. Ale to sa nedá robiť primitívnou silou, ale trpezlivou, erudovanou a hlavne verejnou diskusiou.
Ja si za celý môj život v socializme (a bol dosť dlhý) nepamätám, že by mi štát ponúkol takúto diskusiu, či už v rozhlase, alebo TV.
Čo tým chcem povedať ? Že intolerancia bývalého režimu k svojim občanom, ktorí “neboli vysporiadaní s náboženskou otázkou” si z nich vyrobila nepriateľov namiesto toho, aby ich režim získal na svoju stranu.
Takýto spôsob myslenia v mnohých ľuďoch pretrval dodnes a je badateľný aj v týchto diskusiách na Slovenskej iskre, čo nie je dobre. Je to hlavná príčina rozbitej ľavice, ktorá na jednej strane neustále volá po zjednotení a akcieschopnosti, no na druhej strane ľudia z tohto politického spektra nedokážu tolerovať čo len minimálne odlišný názor svojho potencionálneho spolustraníka.
„Kto nemá ľavicové zmýšľanie…nemôže byť dobrý človek?“ No nemôže, lebo je vo svojej podstate egoista.🤢 Múdry človek delí ľudí podľa politickej príslušnosti.
Ivan, prosím Vás, odpovedali by ste mi na tieto otázky?
Ako dnes hodnotíte tie sily, ktoré vedú vojnu a zaťahujú Rusko do vojny? Nielen Rusko. Ako sa pozeráte na osoby, ktoré huckajú a stoja na čele týchto štvavých kampaní? Lebo Štefánik bol nielen to, on tam chodil osobne. Ako sa pozeráte na ľudí, ktorí sú platení zo zahraničia, aby ovplyvňovali domácú politiku? Vyhlásia Naďa, Lajčáka, Korčoka, Káčera za hrdých nositeľov Štefánikovho odkazu?
1. Najskôr treba pomenovať „tie sily, ktoré vedú vojnu a zaťahujú Rusko do vojny“. Je to anglosaská oligarchia a môj názor na ňu je, že z jej snahy, ovládať celý svet, pochádza všetko zlo, vrátane chudoby, hladu a vojen a to aj tej súčasnej na Ukrajine.
2. Najskôr treba povedať, „kto stojí na čele a kto hucká“: na čele stojí anglosaská oligarchická elita, ktorá si platí tých najschopnejších odborníkov v rôznych „think-tankoch“, kde sa pripravuje stratégia, taktika a scenáre budúcich udalostí, vrátane mediálnej propagandy, ktorá tieto udalosti vždy sprevádza. Realizuje sa to potom prostredníctvom vlád tzv. spriatelených štátov, ktoré nie sú suverénne, ale sú ovládané US-ambasádami s podporou mimovládnych organizácií, ktoré sú samozrejme platené z toho istého zdroja ako tie „think-tanky“.
3. Na ľudí, ktorí sú platení zo zahraničia, aby ovplyvňovali domácú politiku sa pozerám ako na zahraničných agentov, ktorých úlohou je, presadzovať záujmy anglosaskej oligarchie. Určite si myslím, že sú medzi nimi dve kategórie ľudí: niektorí z nich sú presvedčení, že robia správne veci a sú na správnej strane, iní vedia, že sú na nesprávnej strane a ide im len o peniaze a kariéru. S tými prvými budem rád a s chuťou diskutovať, tými druhými pohŕdam.
4. Neviem, či vyhlásia Naďa, Lajčáka, Korčoka, Káčera za hrdých nositeľov Štefánikovho odkazu. Mimochodom zabudlo sa na Čaputovú. Bude to závisieť od toho, kto bude na Slovensku pri moci.
Stačí takto ?
Veľmi pekne ďakujem za odpoveď. Práve ste vymenovali sily, ktorým Štefánik slúžil.
Zareagujem aj na pána Vanku – je fuk, či Ľudovíta Holotíka národ odmietol, či ho po čase kolegovia izolovali. To nie je podstatné, lebo takých príkladov už bolo (Havla národ neodmietol, Hitlera tiež, dnes Husáka národ odmieta, – mení to niečo na podstate ich činnosti, na historickej pravde? Podstané je, či Holotík uvádza fakty a ako ich vyhodnocuje. Vo svojej práci sa opiera o autentické dokumenty a korešondenciu. Zavádza vo svojich záveroch?
Pán Manda, veľmi zaujímava odpoveď Ivanovi, poučné a vracajúce debatu k pointe.
Za seba zhrniem: Rozumiem súčasnému systému prečo robí zo Štefánika modlu, lebo slúžil ich záujmom a… pridávam fabuláciu – bojoval proti bolševikom, bojoval proti Rusku, bojoval za kapitál. Táto linka sa dá v budúcnosti veľmi neželaným spôsobom rozvinúť.
Nerozumiem, prečo by sa mu mali klaňať ľavičiari, komunisti, antikapitalisti. A rovnako nerozumiem, prečo by ho mali mať za ikonu národniari. O národ ani svojbytnosť mu nešlo. Z toho čo som sa dočítal, Štefánikova úloha je nafúknutá, motivácia jeho činov nepravdivá. Mýtus, ktorý má slúžiť, ale nie Slovákom a nie ľudu. Nazdávam sa, že táto téma by si zaslúžila viac, omnoho viac a začať by sa malo debatou odborníkov. Je pravda, že národ potrebuje hrdinov, nositeľov ideálov, osobnosti, ktorého ho spoja. V tejto súvislosti mi nenapadí iné meno ako Gustáva Husáka.
To, že Štefánik slúžil ako vojak vtedajšej moci ešte neznamená, že ho treba zaznávať ako človeka. My vôbec nevieme, čo mal v hlave a čo si myslel. Poznal som človeka, ktorý slúžil v armáde Slovenského štátu a bojoval v Rusku proti Červenej armáde. Ak by som uplatnil váš princíp hodnotenia ľudí, tak by sme ho mali opľuť. Pritom po návrate odtiaľ bol z neho vzorový komunista a bol skvelý aj ako čovek. Pri hodnotení ľudí treba viac múdrosti a veľkorysosti, pretože Štefánik vykonal v živote aj iné veci okrem pobytu na Sibíri. Vôbec netvrdím, že by sa mu Slováci mali klaňať, ale zároveň si nemyslími, že by bol taký bezvýznamný, aby sme ho mali ignorovať.
Áno Sani, národ potrebuje vzory, no nie buržoázne.
Niekoľko výrokov novodobej buržoáznej elity:
„…žeriete to, čo my dávame sviniam…“/tento výrok som čítala/
“ Nie je umenie robiť! Umenie je nerobiť a zarobiť!“/Toto mi bolo povedané./
P.S. Niekto si užíva, niekto prežíva a niekto vyskočí z okna.
Isteže, Holotík – ktorého národ odmietol a jeho odborní kolegovia izolovali, rezignoval v 1968. Len „tie mrtvoly“ zo skrine vyťahuj ďalej…
Ozaj, prečo povedzme Vavro Šrobár, alebo Gábor Steiner, nezašli na Sibír k vlaku s čs.legionármi a neprihlásili ich do KSČ? Jednoduchá odpoveď – vtedy žiadna KSČ ešte nebola.
Viete, ono je to v podstate aj jedno, AKÝ bol MRŠ v skutočnosti. V podstate má jeho meno (tak ako aj iných historických „celebrít“) skôr symbolickú hodnotu. Má vyvolávať určitý dojem a sprostredkovať isté hodnoty. A poslúžiť tým určitému politickému zámeru. Preto je asi lepšie sa baviť o charaktere „štefánikovského mýtu“ a jeho dopade na spoločnosť, než o skutočnom, osobnom charaktere Štefánika a jeho zásluhách, pretože to je v podstate druhoradé.
A „Mýtus Štefánik“ dnes slúži okrem iného na upevnenie „euroatlantickej orientácie“ Slovenska a jeho neo-liberálneho smerovania. V tom je asi aj jadro celého problému. Áno, v istom zmysle ho na to jeho osobnosť predurčuje – jeho nekritický obdiv voči Francúzsku a západným mocnostiam vôbec, odmietanie Ruska, istý kariérizmus, slobodomurárstvo atď… Ale ako vravím, ide tu skôr o starostlivo a dlhodobo budovaný mediálny obraz Štefánika, než o jeho skutočnú osobnosť. Je pri tom nepodstatné, či bol naozaj až taký „liberál“ (asi skôr nie) alebo nekritický obdivovateľ Francúzska. Jednoducho sa na budovanie takéhoto mýtu hodí viac než povedzme Ľ. Štúr, na ktorého by to bolo podstatne ťažšie napasovať.